Je ťažba zlata riziková? Názory sú rôzne

Na Slovensku je dnes až 23 lokalít, kde môžu banské spoločnosti skúmať zásoby zlata. Ich celková rozloha podľa ochranárov presahuje 755 štvorcových kilometrov. Keďže však ide o zvyškové zásoby, pri ťažbe treba použiť takzvané kyanidové lúhovanie. Ochranári tvrdia, že to ohrozuje životné prostredie, ničí krajinu a zanecháva environmentálnu záťaž v podobe odkaliska. Chcú preto presadiť úplný zákaz kyanidového lúhovania, aký už platí v niektorých európskych krajinách.

zlato, tehličky, tehly
Ilustračné foto
Autor:

„Znepokojuje nás aktivita zahraničných firiem, ktoré hľadajú všetky možnosti, ako sa dostať k zvyškovým zásobám zlata na Slovensku. Predstavovalo by to mimoriadne riziko pre životné prostredie,“ hovorí riaditeľ organizácie Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Vo väčšine týchto oblastí, prevažne na strednom a východnom Slovensku, je totiž v rude taký nízky obsah zlata, že do úvahy prichádza iba ťažba v rozsiahlych povrchových baniach. Vyťažený materiál sa potom upravuje kyanidovým lúhovaním. V Česku, Nemecku, Maďarsku a v Grécku pritom takú ťažbu zlata už zakázali.

Väčšinu povolení na prieskum slovenských zásob zlata majú prostredníctvom dcérskych spoločností zahraničné firmy – z Kanady, Cypru, Austrálie, Ruska či Británie. V minulosti už stroskotal zámer kanadskej spoločnosti ťažiť zlato v Kremnici, teraz sa o podobnú ťažbu usiluje cyperská firma EMED na Bielom vrchu pri Detve. Na to však potrebuje súhlas ministerstva životného prostredia, mesta i kraja. S ťažbou asi 25 ton zlata by chcela začať v roku 2015. Detve by to prinieslo peniaze a pomohlo vytvoriť stovky pracovných miest. Samospráva však so súhlasom váha. Ochranári odporúčajú, aby projekt odmietla podobne ako predtým Kremnica.

Konateľ spoločnosti EMED Slovakia Demetrios Constantinides tvrdí, že by ťažba zlata životné prostredie neohrozila. „Legislatíva ťažiarom dokonca nariaďuje plánovať rekultiváciu ešte pred samotnou ťažbou a počas nej na to tvoriť takzvanú účelovú finančnú rezervu. Čo sa týka použitia kyanidu, táto metóda sa v Európskej únii považuje za najlepšie dostupnú technológiu, ktorá sa používa vo viac ako 400 banských prevádzkach po celom svete, nevynímajúc krajiny ako Švédsko a Fínsko. Odkaliská s koncentrovaným ani zvyškovým obsahom kyanidu nie sú súčasťou navrhovanej technológie,“ vysvetlil Pravde Constantinides.

Podobne reagoval aj Dušan Roob, riaditeľ firmy Kremnica Gold, ktorá robila prieskum zlata v Kremnici. Podľa neho sa spomenutá technológia vo svete osvedčila a bezpečne sa stavajú aj odkaliská. „Veď aj v Kremnici sa takto ťažilo od roku 1930 až do roku 2002,“ uviedol.

Opisovaný spôsob ťažby zlata neodmietajú ani niektorí odborníci. „Samozrejme, že keď sa niekde ťaží, tak sa krajina rozvŕta, čo ju poškodí, ale tej toxicity by som sa neobával,“ skonštatoval Peter Andráš, geochemik a environmentalista, ktorý prednáša v zahraničí a na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa neho sa pri spracovaní zlata používajú také nízke koncentrácie kyanidu, že nie sú nebezpečné. „Kyanidy na vzduchu vypáchnu za pár dní, navyše sa pri výrobe recyklujú, takže neunikajú do prírody. A tie, čo nemôžu zoxidovať, sa premenia na takú formu, ktorá nie je toxická.“

Ako však pripomína, to neznamená, že by ťažbu v Detve či inde odporúčal. Každý prípad podľa neho treba posúdiť individuálne a treba zostať opatrný. Za hlavné kritérium pokladá to, či sa to oplatí. V Kremnici to tak vraj nebolo. „Zisk odtiaľ by šiel do Kanady a nám by tu zostala rozvŕtaná krajina,“ priblížil Andráš. Všetky výhody a nevýhody treba podľa neho zvážiť aj pri ostatných lokalitách – zisky, vplyv na krajinu, no aj nové pracovné príležitosti.

Ministerstvo životného prostredia sa k ťažbe zlata pri Detve včera nevyjadrilo, pretože od investora ešte nedostalo zámer. „O úplnom zákaze kyanidového lúhovania zatiaľ neuvažujeme, ale sme pripravení o tom diskutovať,“ vyhlásila hovorkyňa rezortu Beatrice Hudáková.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Igor Matovič

Matovič požiadal o opätovné pozastavenie živnosti

30.09.2016 16:26

Predseda OĽaNO Igor Matovič požiadal o opätovné pozastavenie živnostenského oprávnenia, ktoré mu štát automaticky aktivoval po uplynutí troch rokov.

kvapka krvi šamorín, Erik Vlček, kajakárka Martina Kohlová, akvabelky Naďa Daabousová a Jana Labáthová,Juraj Tarr.

O Kvapku krvi bol obrovský záujem

30.09.2016 16:21

Záujem darovať krv bol od rána obrovský, štyri kreslá mobilnej odberovej jednotky sústavne obsadené, adepti na odber ochotne stáli v rade aj dve hodiny.

armáda, vojaci, testy, šplh

Gajdoš: Skončil sa výcvik dobrovoľníkov, neprajníkom sme vytreli zrak

30.09.2016 16:11

Slávnostným nástupom, zložením vojenskej prísahy a povýšením do hodnosti vojakov 2. stupňa ukončilo dobrovoľnú vojenskú prípravu 22 mužov a deväť žien.

Ukrajina, pravý sektor, jaroš, protest

Rusko začalo stíhať vodcov ukrajinského Pravého sektora

30.09.2016 17:16

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie informoval o začatí trestného stíhania vodcov i ďalších členov ukrajinského hnutia Pravý sektor, a to pre obvinenia z extrémizmu.

summit, bezpecnostne opatrenia, policia,

Ďalší summit život v Bratislave nezastaví

30.09.2016 17:00

Bratislava začiatkom októbra zažije ďalší summit. Septembrové vyľudnenie mesta sa však v tomto prípade nezopakuje, aj keď obmedzenia nastanú.

žatva, obilie, pole, poľnohospodárstvo

Farmári krajín V4 odmietajú obchodné dohody s USA a Kanadou

30.09.2016 16:53

Zástupcovia poľnohospodárskych komôr V4 žiadajú, aby poľnohospodárstvo a potravinárstvo boli vyňaté z obchodných dohôd.

Igor Matovič

Matovič požiadal o opätovné pozastavenie živnosti

30.09.2016 16:26

Predseda OĽaNO Igor Matovič požiadal o opätovné pozastavenie živnostenského oprávnenia, ktoré mu štát automaticky aktivoval po uplynutí troch rokov.