Kto za rozmachom sexbiznisu na Slovensku vidí len zmenu spoločenských pomerov v roku 1989, mýli sa. Prostitúcia má aj na našom území dlhú a dokladovanú históriu. Spisovateľ Anton Baláž vo svojej knihe Hriešna Vydrica spomína napríklad na šesťsto rokov starý list, v ktorom nemecký cisár Žigmund Luxemburský ďakuje mestu Prešporok za pekné pohostenie jeho družiny v nevestinci Biely hrad.
Prvý známy verejný dom v Bratislave spravoval magistrát a o jeho chod sa staral kat. Darilo sa mu dobre, o čom svedčil aj stúpajúci katov plat. Kým zo začiatku mu mesto vyplácalo zo zisku verejného domu len 60 denárov, postupne jeho mzda stúpla viac ako trojnásobne. A to bol len jeden príklad. Najstaršie remeslo našlo svoje uplatnenie počas celej histórie. Akurát bývalo viac či menej skryté.
Zmenou po nežnej revolúcii bolo najmä vymanenie sexuálneho biznisu zo zakázanej sféry. Otvorenie trhu zase prinieslo záplavu erotických pomôcok či pornografie. „Takzvané uvoľnenie vzťahov však rozhodne nesúvisí s ich dostupnosťou. "Voľnosť“ ľudských vzťahov, a teda aj sexuálnych, je daná uvoľnením morálky spoločnosti. To, čo bývalo v minulosti aspoň tajuplné a diskrétne, je teraz verejné," myslí si sexuologička Anežka Imrišková.
Od čias, keď ostnaté drôty na hraniciach „prepichávali“ aj nafukovacie panny a iný erotický tovar, už uplynulo viac ako dvadsať rokov. Podľa ľudí v sexbiznise je v poslednom čase zreteľné, že sexuálna revolúcia na slovenský spôsob, ktorá charakterizovala obdobie deväťdesiatych rokov a prvé roky nového tisícročia, má už pubertálne obdobie objavovania za sebou.
Dospelý sexbiznis
Vari najviac to cítiť v sexshopoch. Počas asi polhodinového rozhovoru so šéfkou jedného z nich na Špitálskej ulici v Bratislave bola kľučka na dymových vstupných dverách v permanencii. „Ľudia majú v erotickej oblasti oveľa lepší prehľad ako kedysi, nehanbia sa porozprávať, poradiť sa,“ opisuje mladá vedúca, ktorá v obchode aj predáva.
Jej priateľ v sexbiznise podniká už viac ako desaťročie. V poslednom čase začal do obchodu s erotickými pomôckami zasahovať internet, nie však až tak výrazne, ako by sa mohlo zdať. Paradoxne, pre niektorých klientov, ktorí sa nákupom v sexshope nechcú verejne chváliť, sú lákavejšie kamenné predajne. V nich totiž neprezrádzajú svoje meno ani adresu ako pri internetových objednávkach.
Rozdielom medzi internetom a klasickým predajom je aj typ predávaného tovaru. „Cez internet predávame predovšetkým lacnejšie výrobky. Na webe sa ľudia naozaj riadia v prvom rade cenou. Priamo v predajni ide zákazníkom o kvalitu. Chcú si výrobok pozrieť, ohmatať si ho. Skrátka, nechcú kupovať mačku vo vreci,“ dodáva predavačka zo Špitálskej.
V sexshopoch sa tiež objavuje oveľa menej šepkajúcich ľudí, ubúda aj tých, pre ktorých ide o prvú nesmelú návštevu. „V poslednom čase je to u nás podobné ako v predajniach s iným, bežným, tovarom. Ľudia hľadajú niečo originálne, chcú značkové výrobky,“ pokračuje šéfka sexshopu a ukazuje nám vibrátor zo zlata takmer za 700 eur.
„To je už niečo ako šperk. Stáva sa, že si ho kúpi nejaká dáma, potom sa pochváli kamarátkam a tie onedlho prídu tiež, lebo nechcú zaostávať,“ vysvetľuje. Pri vibrátoroch, ktoré sú po venušiných guľôčkach druhým najžiadanejším tovarom v obchode, sú v súčasnosti v móde aj tie, ktoré nepripomínajú mužský pohlavný orgán. „Je to lepšie, keď im to napríklad nájdu deti,“ vysvetľuje.
Do sexshopu nesmú mladí pod osemnásť. Najviac zákazníkov sa pohybuje vo veku 25 až 45 rokov. Prevažne sú to muži. „Chodia však aj mladé páriky, študenti, ktorým neraz ide o recesiu, ale aj starší páni,“ dodáva. Jeden starší muž prišiel do obchodu aj počas našej návštevy. Chvíľu sa pohoršoval nad tým, že denník píše o téme sexbiznisu, a potom zmizol v oddelení s DVD pornografiou.
Filmuje sa najmä pre zahraničie
Pán, ktorý sa odobral do oddelenia s DVD pornofilmami, patrí k pomaly vymierajúcej menšine. Kým v osemdesiatych rokoch sa jedna načierno dovezená pornovideokazeta kopírovala nespočetne veľakrát, dnes sa k erotike dostane aj ten, kto nechce. Vďaka internetu. Hoci v poslednom čase sú populárne aj rôzne videosexchaty, jednotkou ostáva klasické internetové porno. Natáča sa aj na Slovensku.
Juraj Trnavský je šéfom spoločnosti, ktorá za minulý rok natočila takmer 70 videí, no sám dodáva, že nerobí nijakú veľkú produkciu. „Všetko ide na internet, takže diváci sú z celého sveta. Ktokoľvek s kreditnou kartou si môže kúpiť náš produkt. Podľa štatistík však prevažuje Nemecko a sever Talianska,“ hovorí slovenský pornoproducent.
Slovákov platiacich za pornografiu je stále pomenej. Svedčí o tom aj pomalý rozbeh jeho projektu Láska telesná. Je zameraný na domácich divákov, keďže herci spolu komunikujú po slovensky. „Návštevnosť je dobrá, platiacich zákazníkov pomenej,“ dodáva. Napriek tomu, že na internete je pornografie viac, než smrteľník dokáže spracovať, Trnavský sa v celosvetovom rámci nižšieho dopytu neobáva.
Na Slovensku sa však väčšinou robí v skromných podmienkach. Okrem hercov je pri natáčaní len kameraman a producent. Niekedy ani ten nie. Vo filmoch natáčaných na našom území vystupujú najčastejšie domáce dievčatá, ale aj Poľky, Maďarky či Češky. Pomaly ich však vytláčajú dievčatá z Rumunska a Bulharska, pretože sú ochotné pracovať aj za polovičnú cenu.
Foto: Andrej Barát
Cena za scénu je vraj podobná v celej Európe. Platí sa približne 250 eur za jednu scénu pre dievča a 100 až 150 eur pre muža. „Samozrejme, ak sa herec či herečka časom vypracujú, môže to byť omnoho viac. Tisícové honoráre za scény však dostávajú iba pornohviezdy svetového formátu, a to len v USA. Ide o úzku skupinu profesionálov na výslní,“ dodáva Trnavský.
Pornografia má vo svete aj mnoho odporcov. Kritici často spomínajú napríklad vydieranie herečiek zverejnením ich identity v prípade, že odmietnu spolupracovať na ďalších filmoch. Trnavský takéto praktiky na Slovensku odmieta. Dodáva však, že všetkým budúcim pornoherečkám odporúča zvážiť všetky dôsledky tejto kariéry.
Ženy, ktoré aktívne natáčajú, sa o svojej práci vyjadrujú zväčša len pozitívne. O negatívach práce na filmoch pre dospelých však neraz prehovoria bývalé pornoherečky. K antipornografickému hnutiu sa pridala napríklad Linda Lovelace, hviezda kultového pornofilmu Deep Throat. Po rokoch sa vyznala, že do natáčania bola donútená svojím sadistickým exmanželom.
O fyzickej i psychickej bolesti tohto zamestnania prehovorila aj pornoherečka Shelley Lubben, ktorá je dodnes tvárou hnutia proti pornu. Okrem knihy Pravda za fantáziou porna tento rok dokonca vydala vlastný rapový album s antipornografickými textami. Verejnosť porno kritizuje predovšetkým pre dosah na jeho konzumentov. Sexuológovia však v tomto smere prehnane znepokojení nie sú.
„Erotická a pornografická produkcia je neškodná, pokiaľ nemá pedofilný či agresívny obsah. A pokiaľ si z nej človek neurobí životný program,“ tvrdí sexuologička Imrišková. Upozorňuje však na riziká sexualizácie detí. Nuž a keďže skutočnosť je taká, že prístup k pornografii je dnes naozaj až príliš jednoduchý, malo by sa na Slovensku podľa nej konečne začať s riadnou sexuálnou výchovou.
Zlatokopky podkopávajú erotické salóny
V deväťdesiatych rokoch otočil internet hore nohami svet pornografie, v uplynulom desaťročí začal usilovne pracovať aj na prostitúcii. Keď sa v jednom z najstarších erotických salónov na Slovensku, v nitrianskej Elize, pýtame majiteľky podniku Marty Medovej, aké nároky má pri výbere dievčat, pred odpoveďou si povzdychne.
„Nároky išli dolu. Voľakedy sme chceli, aby slečna ovládala jazyky, bola šarmantná, zábavná, skrátka tip-top. Dnes musíme robiť kompromisy, rovnako ako iné podniky. Hoci musím dodať, že ja mám na dievčatá šťastie,“ vyjadrila sa Medová. Ako jeden z prvých dôvodov uvedie konkurenciu slečien a dám, ktoré sa samy ponúkajú cez internetové inzeráty a podnikajú na priváte.
Dievčatá na internete sú predovšetkým lacnejšie. Kým za hodinu ženskej spoločnosti v klube sa po celom Slovensku platí približne 100 eur, na privátoch to je niekedy aj o polovicu lacnejšie. Zatiaľ čo verejné domy sú otvorené len v nočných hodinách, pracovníčky na privátoch sú prístupné počas celého dňa. Konkurencia masážnych salónov sa však nekončí na internete.
„Na Valentína to budú štyri roky, čo som podnik prevzala a musím povedať, že aj za ten krátky čas sa naša brandža zásadne zmenila. Okrem internetu mnoho zámožnejších klientov začína preferovať luxusné spoločníčky. Vydržiavajú si dievčatá – v súčasnosti tak často prepierané zlatokopky,“ hovorí Medová. Tretím faktorom je odchod tých šikovnejších či jazykovo zdatnejších dievčat do zahraničia.
Zmenilo sa niečo aj na klientoch? Z vyjadrení ľudí zo sexbiznisu je jasné, že istý vývoj nastal aj v tomto smere, predsa len, divoké deväťdesiate roky sú už minulosťou. Základ sa však nezmenil. „Tak ako voľakedy, aj teraz sa niekto príde len vyrozprávať, zatancovať si, prípadne si zaplatí striptíz. A niekto si príde vybrať dievča, s ktorým chce byť osamote na izbe,“ dodáva Medová.
Pracovníčky sa vraj striedajú často. Každá z možných sfér pôsobenia prostitútok, teda ulica, privát či klub, má svoje plusy i mínusy. Ženy, ktoré sa rozhodnú pre klub, majú viac-menej zaručenú stabilnú klientelu, sú tiež lepšie chránené. O zisk sa však delia s klubom a v niektorých podnikoch údajne nemôžu odmietnuť klienta. Medová však tvrdí, že v Elize to tak nie je.
Hoci posledné obdobie nie je pre verejné domy najlepším, Medová v rozhovore nestráca optimizmus. Podľa nej však kluby budú musieť ponúkať niečo extra, ak budú chcieť v novej konkurencii obstáť. Ona sama sníva o väčších priestoroch a kabaretnom programe s umelcami a hudobníkmi. A, samozrejme, s dievčatami. Niečo na štýl Moulin Rouge.
„Na Západe sú teraz v móde aj rôzne kúpele a wellness rezorty s dievčatami. Na môj vkus je to moc otvorené, málo intímne, ale viem si predstaviť, že by sa tým aj na Slovensku dalo zaujať,“ hovorí a budúcnosť nevidí tmavo. Určite k tomu prispieva, že vedie podnik, v ktorom sa prevádzkuje remeslo, ktoré má prívlastok najstaršie.
Je to však i remeslo plné pozlátok, ktoré aktívne pracujúce dievčatá určite samy od seba nezhodia. V práci musí byť každá slečna uvoľnená, veselá, inak sa nepredá ani krásou. Sexuologička Imrišková má však vo svojej praxi možnosť nahliadnuť aj na druhú stranu. Z praxe vníma mnohé sexuálne pracovníčky ako nezrelé a disharmonické osobnosti.
Prirodzene, oveľa horšie následky má, ak sú ženy k prostitúcii donútené. „Vtedy už ide o depresívne poruchy aj so samovražednými sklonmi,“ pokračuje Imrišková. Na Slovensku je však obchodovanie s ľuďmi zriedkavé. Mnohé slovenské ženy sa však stanú jeho obeťou pri naletení na lákavé ponuky práce v zahraničí.
Trochu iný pohľad na prácu v sexbiznise má Soňa Pekarovičová z občianskeho združenia Odyseus, ktoré sa venuje aj práci a poradenstvu ženám, ktoré poskytujú služby priamo na ulici. Podľa nej z pracovníkov v sexbiznise, ktorí svoju prácu robia dobrovoľne, netreba robiť za každú cenu obete, pretože im tým spoločnosť len berie silu.
Najväčšou hrozbou pre pracovníčky sexbiznisu je stigma, podľa ktorej ich spoločnosť vníma. Ľudia si myslia, že sú to bytosti, ktoré to nemôžu mať v hlave celkom v poriadku. Z tohto dôvodu sa im potom často upierajú aj základné ľudské práva. Podľa Pekarovičovej im je teda potrebné vytvoriť rovnaké podmienky ako iným členom spoločnosti.
Napriek tomu, že slovenská spoločnosť už má za sebou ponovembrovú pubertu novodobého sexbiznisu, na dospelý prístup v tejto oblasti si zrejme ešte nejaký ten čas budeme musieť počkať.
Pasáci? Len v amerických filmoch
Keď sme počas rozhovoru naznačili, že článok vyjde pred Valentínom, vôbec sa jej to nepáčilo. Andrea pracuje na bratislavských uliciach už pätnásť rokov a akékoľvek zľahčovanie témy pouličnej prostitúcie jej príde nemiestne. V téme sa dobre orientuje, pracuje totiž aj pre občianske združenie Odyseus.
Päť neobjasnených vrážd prostitútok z posledných rokov je desivé číslo. K tomu si pripočítajte nájazdy agresívnych mladíkov, prácu vonku v každom počasí a opovrhovanie veľkej časti spoločnosti. Výsledkom je, že najstaršie remeslo patrí aj k najtvrdším.
Na rozhovor máme tak hodinku. Na jeho začiatku sa telefonicky ozval klient. „Chceš-nechceš, miláčik?“ Kšeft nepočká. Nebojí sa neznámych klientov? Uznáva, že sú aj takí, ktorí si sexuálnu pracovníčku mýlia s boxovacím mechom.
„Niektorí muži si nemôžu dovoľovať doma a tak to skúšajú na nás,“ hovorí. Riešenie nie je jednoduché, vyšetrovanie sa naťahuje a niekedy dievčatá vrhá do ďalšieho rizika, že sa násilník pomstí. Zákazníci však podľa Andrey nie sú najväčším zlom ulice.
Horší sú výrastkovia. Jedni prídu len pourážať. „Mýlia si to so súťažou krásy. Pritom sexbiznis nie je miss. Chlapi majú rôzny vkus, takže na ulici musia stáť všelijaké ženy,“ vysvetľuje Andrea.
Niekedy však nelietajú len ostré slová, ale aj tvrdé kamene, nebezpečné fľaše. Občas sa objavia aj odľudovia so vzduchovkami či inými puškami. Andreu raz dostrieľali z airsoftovej pištole tak, že mala krvavý bok a kopec modrín.
Kým v minulosti patrili k postrachu aj niektorí policajti, v posledných rokoch sa v tomto smere situácia prudko zlepšila. Väčšina príslušníkov vraj rešpektuje práva žien na ulici. Neponižujú a nezdierajú ich ako v niektorých krajinách na východe Európy.
Rovnako ako iní ľudia zo sexbiznisu aj Andrea badá zmeny posledných rokov. V Bratislave sa počet pouličných prostitútok zmenšuje od čias, odkedy pre zmenu hlavných ťahov opustili centrum mesta.
„Mladšie dievčatá na rozdiel od našej generácie vedia lepšie jazyky, a tak často odchádzajú do zahraničia,“ hovorí Andrea. Do salónov sa z ulice príliš nemigruje. „V tejto brandži neexistuje niečo ako kariérny postup,“ vysvetľuje Andrea.
Väčšina žien z ulice stojí vonku preto, lebo si to dobrovoľne vybrali. Pravda, azda s výnimkou tých, ktoré berú drogy a veľa iných možností nemajú. Stoja tam s nimi aj pasáci? Andrea len rozhorčene pokrúti hlavou.
„To je len mýtus z amerických filmov, kde na ulici stoja prostitútky ako dobytok v tlupe a kúsok od nich stojí nejaký pasák v kožuchu, ovešaný zlatom, ktorý im berie peniaze,“ tvrdí. Plusom pouličnej prostitúcie je práve to, že o zisk sa žena s nikým nedelí.
Zisk je tiež, samozrejme, prvým a v drvivej väčšine prípadov jediným dôvodom, prečo sa ženy k tejto práci odhodlajú. Niektoré sa na ulici ohrejú len chvíľu. Iné, podobne ako Andrea, vydržia dlhé roky.
V Bratislave sa napríklad ponúka žena, ktorá sa príde na výpadovku postaviť vždy pred Vianocami či na začiatku školského roka, keď potrebuje zarobiť deťom na darčeky a školské pomôcky.
„Sexuálne služby niekedy začnú ponúkať aj staršie rozvedené ženy, ktoré prišli o ideály. Povedia si, že muži, s ktorými sa stretávajú, ich aj tak len využívajú, tak prečo si nenechať zaplatiť,“ dodáva Andrea.
O spoločnosti si nerobí ideály, no bola by rada, keby ľudia, ktorí nechcú pomôcť, aspoň neubližovali. Napokon z rukáva vyťahuje aj prehliadanú pozitívnu stránku najstaršieho remesla.
„Navždy si budem vážiť exministra vnútra Ladislava Pittnera. On totiž povedal, že odkedy funguje pouličná prostitúcia, znížila sa sexuálna kriminalita,“ uzavrela Andrea. A odišla za klientom.