Vodárne si podozrivo draho prenajímajú vozidlá od teraz už sprivatizovanej dcérskej firmy Infra Services a niektoré z daných vozidiel už predtým vodárňam dodal Autopolis. Mesačne za prenájom vozidiel platia 130-tisíc eur. (OPRAVA – Veta pôvodne znela: „Vodárne si podozrivo draho prenajímajú vozidlá cez teraz už sprivatizovanú dcérsku firmu Infra Services od spoločnosti Autopolis. Mesačne za to platia 130-tisíc eur.“ Za chybu sa ospravedlňujeme.)
Spolumajiteľom Autopolisu je Jaroslav Paulický, ktorého manažérske zručnosti využíva aj minister dopravy a predseda KDH Ján Figeľ. V jeho rezorte je Paulický od vlaňajška za KDH podpredsedom predstavenstva štátnej Železničnej spoločnosti. Politicky za neho nesie zodpovednosť Figeľ. Za šafárenie vodární či skrytú privatizáciu časti majetku už vyvodil politickú zodpovednosť exprimátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, ktorý odišiel z KDH.
Figeľov rezort tvrdí, že Paulickému dôveruje. „Pri obsadzovaní osôb do orgánov spoločností v rezorte dopravy sa riadime dvomi pravidlami – manažérske schopnosti a či osoba nie je aktuálne v konflikte záujmov. Manažment, ktorého je súčasťou, dosahuje pozitívne úspechy v procese ozdravovania a významných úspor pri riadení Železničnej spoločnosti Slovensko,“ reagoval Ľubomír Tuchscher z ministerstva.
Prenájom áut vodární cez Infra Services a Autopolis je podozrivo drahý. Napríklad šéf vodární Daniel Gemeran, ktorého nominoval Ďurkovský, jazdí na Nissane Maxima QX 3.0. Za prenájom vozidla vyrobeného pred rokom 2003 vodárne platia mesačne tisíc eur. Porovnateľné jazdené auto aktuálne možno v bazári kúpiť za 11-tisíc eur. Vodárne tak za roky prenájmu cenu auta už niekoľkokrát preplatili. Podozrivo draho si však vodárne požičiavajú aj iné autá.
Profituje z toho aj Paulického firma. Manažér blízky KDH totiž do minuloročného novembra sedel vo vedení Autopolisu i Infra Services, a tak bol pri zákazke platenej z verejných peňazí vodární v možnom konflikte záujmov. „Autopolis dodával v minulosti vozidlá do BVS v regulárnych a transparentných výberových konaniach,“ bráni sa Paulický.
Bratislavské vodárne tvrdia, že o možnom konflikte záujmov nevedeli. „Neexistujú dôvody, prečo by sme mali skúmať, kto je dodávateľom nášho zmluvného partnera,“ napísal v stanovisku vodární hovorca Zenon Mikle. Súčasný bratislavský primátor tvrdí, že je to ďalší dôkaz šafárenia vo firme. „Je mojou prioritou, aby sa manažment vodární zmenil čo najskôr, pretože súčasné vedenie stratilo akúkoľvek dôveru,“ zdôvodňuje Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru).
O výmene ľudí sa má rozhodnúť počas budúceho týždňa. Vedenie je okrem iného zodpovedné za poslednú veľkú medializovanú kauzu tichého predaja kľúčovej časti vodární Gemeranovmu dlhoročnému známemu. Táto privatizácia sa pritom udiala bez verejného výberového konania.
Vodárne platia aj za pokazené autá
Vodárne v prípade vozového parku platia faktúry aj za pokazené autá, ktoré zamestnanci nemôžu využívať. Prieči sa to základnej myšlienke takzvaného operatívneho lízingu, ktorý vodárne využívajú pri vypožičiavaní celej flotily vozidiel.
„Je nemysliteľné, aby niekto v rámci operatívneho lízingu platil za autá, ktoré nemôže používať. Ak je vozidlo pokazené, zákazník automaticky dostane náhradné auto a naša spoločnosť zabezpečí opravu,“ hovorí o všeobecných zásadách Renáta Bakajsová z Business Lease, ktorý sa zaoberá správou vozových parkov rôznych firiem.
Vodárenská spoločnosť však chce míňať peniaze aj v ďalších oblastiach. V priebehu tohto týždňa vyhlásila súťaž na rekonštrukciu administratívnej budovy za viac ako 8,5 milióna eur. V rámci projektu chce, aby výherca vymenil všetky rozvody energií, vzduchotechniky, požiarnej signalizácie a kamerového systému.
Do súťaže sa môžu zaradiť iba firmy, ktoré mali v rokoch 2007 až 2009 ročný obrat minimálne osem miliónov eur bez dane. Záujemcovia takisto musia predložiť zoznam uskutočnených zákaziek rovnakého alebo podobného zamerania v rokoch 2006 až 2010 s finančným objemom každej z nich osem miliónov eur bez dane. Odborníci na transparentnosť takéto podmienky pri zadávaní súťaže kritizujú a tvrdia, že to môže byť jeden zo spôsobov, ako neprimerane zúžiť počet záujemcov.
Firma má dlhy
V minulosti ziskové vodárne sa pritom od roku 2009 začínajú topiť v dlhoch. V júni minulého roka museli akcionári schváliť žiadosť o úver vo výške takmer 30 miliónov eur. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia majú peniaze slúžiť nielen na rekonštrukciu senickej či holíčskej čistiarne odpadových vôd, ale aj na opravu administratívnej budovy.
„Je to ďalší dôkaz o tom, že situáciu vo vodárňach treba riešiť. Bratislavčania sa sťažujú na nekvalitné potrubia a vodári chcú investovať milióny eur do administratívnej budovy. Takýto krok pritom realizujú bez vedomia akcionárov,“ hovorí Ľubomír Andrassy z bratislavského magistrátu.
Novozvolený primátor hneď po nástupe vydal príkaz, aby všetky firmy v majetku Bratislavy konzultovali s mestom všetky nákupy nad tisíc eur. „Ostatné firmy to nemajú problém dodržiavať. Šéfovia bratislavských vodární to však už niekoľkokrát porušili,“ tvrdí Andrassy.
Potrubia chátrajú
Fakt, ktorý poukazuje na chátrajúci stav potrubí, je sústavné stúpanie strát vody. Tento trend priznávajú vo výročnej správe za rok 2009 aj samotné vodárne. Podľa správy sa z potrubí v roku 2009 stratilo celkovo 25 300 kubíkov vody, čo je viac ako tretina vyrobeného objemu vody. Novšie údaje zatiaľ nie sú k dispozícii.
Bratislavský primátor pred časom generálneho riaditeľa vodární vyzval, aby odstúpil. Argumentoval podozrením z tunelovania, ustavične klesajúcimi ziskami i „zlatými padákmi“, ktoré si odsúhlasil manažment vodární. V Gemeranovom prípade malo ísť asi o 90-tisíc eur. Gemeran všetky obvinenia odmieta a vinu za klesajúce zisky hádže na regulačný úrad. Ten však tvrdí, že na predaji vody spoločnosť strácať peniaze nemôže.