Ako je na tom Slovensko s právami neheterosexuálne orientovaných ľudí v porovnaní so zvyškom Európy?
Slovensku chýbajú dobré zákony, ktoré by riešili problematiku partnerov rovnakého pohlavia, a preto by som bola rada, keby sa pre nich v tejto oblasti situácia zlepšila. Poznám veľmi veľa párov, ktoré spolu žijú, no je dôležité, aby mali aj formálne práva, ku ktorým patria aj zväzky. Nie je to však problém, ktorý sa týka len Slovenska, v podobnej situácii sú aj iné európske krajiny. My v európskom parlamente sa snažíme urýchľovať proces prijímania novej legislatívy, ale je na každom členskom štáte, ako túto problematiku rieši. Verím, že Slovensko sa v tejto oblasti aj s ostatnými štátmi posúva dopredu, hoci má pred sebou stále dlhú cestu. Myslím, že Pride je dobrý štart. Podporiť ho prišlo veľa ľudí, neskôr hádam nájdu podobnú podporu aj zákony.
Ako hodnotíte myšlienku organizovať Pride znova, hoci jeho prvý ročník nedopadol veľmi úspešne a pochod sa pre útoky výtržníkov napokon nekonal?
Som šťastná, že Pride sa tu koná už druhýkrát. V porovnaní s vlaňajškom prišlo proti nemu protestovať menej ľudí, čo je veľmi pozitívne, najmä keď si spomeniem na minuloročný incident s kameňom. Myslím si, že veľký úspech je aj to, že podujatie prišlo podporiť mnoho ľudí zo zahraničia a samozrejme, že sa na ňom v nemalom počte zúčastňujú aj Slováci. Je totiž veľmi dôležité ukázať, že aj LGBT ľudia sú súčasťou spoločnosti a že sú nielen na jej okraji, ale v jej centre. Sme v každej profesii, sme chudobní aj bohatí, mladí aj starí, máme tmavé vlasy aj svetlé… Sme teda ľudia ako všetci ostatní a práve preto je dôležité chodiť medzi iných, aby to verejnosť videla a vnímala. To je hlavné posolstvo Pride. Na druhom mieste je to pre nás akási oslava slobody, hoci to musí byť pod ochranou polície. Dôležité je však to, že európska komisia pre ľudské práva v kooperácii s autoritami členských štátov ochraňuje všetkých ľudí bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciou.
Je teda druhý ročník posunom vpred v rámci tolerancie spoločnosti?
Určite áno. Výtržníci síce prišli, no bolo ich podstatne menej ako vlani. Navyše vždy sa nájdu nejakí ľudia, ktorí nás v spoločnosti nebudú chcieť. Kým sme však chránení pred násilím a rôznymi verbálnymi potýčkami, takýto pochod je veľmi civilizovaná cesta, akou sa dá vyrovnať s odlišnosťami. V tomto roku sa obe strany nejakých extrémov vyvarovali a vyzerá to tu o niečo bežnejšie a civilnejšie.