Čo sa v novele podarilo, čo naopak nie?
V prospech zamestnávateľov idú legislatívne úpravy pre pružnejší trh práce, ako väčšia možnosť reťazenia pracovných zmúv či možnosť dohôd na nadčasoch. Takisto napríklad zrušenie súbehu výpovednej doby a odstupného zníži náklady firiem a môže ich priviesť k tvorbe nových pracovných miest. Z pozície zamestnancov za najzásadnejšie považujem oslabovanie právomocí odborov a zrušenie benefitov, akým bol napríklad aj už spomenutý súbeh.
Prečo by mali zamestnávatelia robiť nové pracovné miesta, keď od jediného pôvodného zamestnanca budú môcť žiadať prácu nadčas až tri mesiace nad rámec súčasného ročného normálneho pracovného času? Štyria zamestnanci by tak zastali robotu jedného novoprijatého.
Zdôrazňujem, že som hovoril len o istých predpokladoch, ktoré pracovný kódex vytvoril. Či naozaj prispeje aj k zvýšeniu zamestnanosť, uvidíme až v budúcnosti. Ak sa vplyvom oživenia naštartuje ekonomika a zamestnávateľom sa podstatne zvýši počet objednávok, pracovné miesta budú vznikať zákonite, starí zamestnanci firmám nebudú stačiť. Pri prílišnom vyťažovaní v nadčasoch by im navyše hrozili úrazy, výhrady by mohli vzniesť inšpektori práce.
A čo bude mať z nového zákonníka štátna pokladnica a poistné fondy? Nútenú prácu na živnosť či práce na dohody neodstraňuje, za živnostníkov či dohodárov nemusí zamestnávateľ platiť ako za zamestnancov, menej odvádzajú aj oni samotní.
Tieto problémy sľúbila koalícia odstrániť k chystanej daňovej a odvodovej reforme. Počkajme si, či a ako spravodlivo sa s nimi vysporiada. Každá pracovná príležitosť však znamená aj menej vyplácaných sociálnych dávok a príspevkov, ktoré štátnu kasu pri súčasnej vysokej nezamestnanosti až príliš zaťažujú. Pracovať je vždy lepšie, ako nepracovať.