Pravdepodobne najviac medveďov sa pohybuje v lesoch Národného parku Malá Fatra. Nie je to síce presné, lebo pravidelne ich každý rok monitorujú len v tomto národnom parku. Tohtoročné pozorovanie prinieslo veľa čísel. Najdôležitejšie z nich je, že videli až 40 šeliem, čo je za deväť ročníkov monitorovania (2003–2011) najväčší počet.
„Momentálne porovnávame jednotlivé výsledky pozorovania, aby nedošlo k tomu, že jedného medveďa zarátame dvakrát. S určitosťou však môžeme povedať, že sme ich spozorovali viac ako 38,“ povedal riaditeľ Správy Národného parku Malá Fatra (NP MF) Michal Kalaš. Ani toto však nie je konečné číslo, podľa jeho odhadu to môže byť len tretina ich reálneho počtu v malofatranských lesoch. Je však zrejmé, že za posledné roky sa ich počet zvýšil. „Početnosť medveďov je určite vyššia. V sedemdesiatych rokoch ich bolo dvakrát menej, ale určite nemožno hovoriť o nejakom premnožení,“ spresnil Kalaš. Tieto slová potvrdzuje aj Miroslav Saniga z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied Staré hory. Na svojich potulkách sa s medveďmi stretáva často, ale skôr z toho dôvodu, že sa lesom nepohybuje ako bežný turista.
Nikto nevie presne , koľko medveďov je v našich lesoch
V Malej Fatre bolo v minulosti dokonca viac medveďov ako v Tatranskom národnom parku. Dnes sa to s určitosťou povedať nedá. Na zistenie počtu našich najväčších šeliem sa používajú dosť nepresné metódy. Ako oficiálny štatistický údaj slúžia poľovnícke štatistiky, ktoré nie sú reálne. „V rámci územia nášho národného parku a ochranného pásma je dvadsať poľovných revírov, v ktorých hlásia vždy okolo 10 medveďov. Lenže do týchto čísel nie je zahrnutý fakt, že medvede majú tendenciu migrovať, preto sa často stáva, že jedného medveďa započítajú vo viacerých revíroch,“ spresnil Kalaš. Výskyt medveďov je v každej lokalite iný. „V niektorých sa neobjavil ani jeden a niekde ich spozorovali až 10, tu však išlo o medvedice s mladými,“ doplnil Kalaš.
Cieľom monitoringu medveďov v Malej Fatre však nie je zistiť ich počet. Slúži na overovanie ich výskytu v určitých lokalitách, či majú väzbu na konkrétne miesto, či sa na toto miesto vracajú. „Takisto pozorujeme ich správanie v prostredí a ako na medvede vplývajú rušivé činitele ako napríklad ľudia, ktorí sa pohybujú na ich území, či najnovšie jazdia na motocykloch,“ povedal riaditeľ správy. Pri pozorovaní odborníci odhadujú aj hmotnosť a pohlavie medveďa. Získané informácie potom využívajú na ďalší výskum.
Pri monitoringu medveďov pozorovatelia často natrafia aj na iné šelmy. Minulý rok spozorovali útok rysa na mladú jelenicu. Tento rok niekoľkokrát videli vlky, ktoré nakoniec zaútočili na jelenie mláďa. Medvede v NP MF pozorujú v lese v polovici júna, keď častejšie zotrvávajú na svojich miestach. „Ak by sme ich pozorovali v skoršom alebo neskoršom období, dosiahneme skreslené údaje. Medvede sa totiž zdržiavajú tam, kde je najväčší výskyt potravy. Začiatkom leta dozrievajú napríklad obilniny, v auguste kukurica, preto sa sťahujú k poliam a zdržiavajú sa v ich blízkosti,“ vysvetľuje Kalaš. V tomto období môže na medveďa naraziť napríklad aj poľnohospodár. Do budúcna však plánujú posunúť monitoring na koniec mája. Skoršie obdobie si vybrali kvôli stabilnejšiemu počasiu.
Pravdepodobnosť stretnutia s medveďom je nízka
Hoci sa ľudia medveďov dosť obávajú, pravdepodobnosť, že v lese narazia na maca, je nízka. „Aj keď je ich populácia vyššia, pravdepodobnosť stretnutia s medveďom na turistických cestách je nízka. Aj preto je lepšie, aby turisti nemali obavy, ale sústredili sa skôr na dobrý výstroj a obuv, nepreceňovali vlastné sily a nepodceňovali prírodu,“ upozorňuje riaditeľ správy.
V médiách sa však najčastejšie vyskytujú správy o útokoch šeliem na ľudí. V Malej Fatre je známych asi desať takýchto útokov od roku 1967, ani jeden z nich sa však nestal turistovi. Ak sa bežný turista pohybuje po vyznačených trasách, medveďa by stretnúť ani nemusel. S oveľa väčšou pravdepodobnosťou sa to môže stať hubárom, lesným pracovníkom, či poľovníkom, ktorí sa pohybujú hlbšie v lesoch, kde možno najskôr medveďa vyrušiť. Medveďa možno stretnúť aj v miestach, kde dozrievajú lesné plody, alebo kde je veľa mŕtveho dreva s larvami hmyzu. V letných horúčavách sa ochladzujú pri vode a potokoch v dolinách, kde je pokoj, a ktoré sa nenachádzajú na veľmi navštevovaných miestach. Medvede sú aktívnejšie najmä ráno, večer a v noci. Cez deň sa môžu nachádzať v hustom poraste alebo v okolí zdrojov potravy.
Medvede sa človeku spravidla vyhnú. Avšak nie vždy ho vo svojej blízkosti zaregistrujú, najmä ak sa nachádza napríklad v hustom poraste, v hmle, pri potoku, alebo ak sa sa pohybuje proti vetru. Stále však platí, že 95% medveďov sa vám na veľkú vzdialenosť vyhne.
„Drvivá väčšina medveďov utečie, doslova ako zločinec z banky,“ hovorí prírodovedec Miroslav Saniga, podľa ktorého je dôležité, aby každý návštevník lesa mal napnuté všetky zmysly a dával dobrý pozor na zvuky lesa. „Netreba byť zbytočne zvedavý. Napríklad, keď niečo šuchoce, netreba zisťovať, či nejde napríklad o zajaca. Aj veľký medveď sa dokáže správať pomerne ticho. Tak, že sa človeku môže zdať, že za kríkom sa neskrýva nič veľké,“ varuje Saniga.
Ak majú turisti obavy zo stretnutia s medveďom, pomôže, ak sa v skupinke nahlas rozprávajú alebo robia hluk iným spôsobom, aby medveďa dopredu upozornili na svoju prítomnosť. Samozrejme, aj napriek týmto radám, nikto nevylučuje náhodné stretnutie s akýmkoľvek zvieraťom v lese, medveďa nevynímajúc. Ak sa pri prechádzke stretne človek s medveďom a ten si ho ešte nevšimol, robiť hluk však nie je ideálne riešenie. Vtedy sa treba potichu obrátiť a pokojne ho v dostatočnej vzdialenosti obísť. Ak sa pri medveďovi turista ocitne nečakane a príliš blízko, je nutné zastať a počkať, čo medveď urobí. Najskôr bude vyhodnocovať, či je človek preň hrozbou. Pravidlo pre tento prípad znie: stojte, medveď na statické predmety neútočí.
Ak zaútočia, rýchlo na strom
Miroslav Saniga sa na potulkách lesom stretol s množstvom medveďov. Vydal niekoľko publikácií o prírode. V knihe s názvom Rozjímanie s medveďmi sa venoval práve našej najväčšej šelme. Z vlastnej skúsenosti môže povedať, že 95% medveďov pred ním ušlo. Nebezpečné bývajú najviac medvedice s mladými. Ale ani tie nemusia byť okamžite agresívne. Svoje mladé si chránia v tom prípade, keď ich od seba oddelíte.
Môže sa stať, že sa v čiare medzi medvedicou a mladými človek ocitne nečakane. Vtedy je medvedia matka agresívna a zaútočí. „Vtedy je najideálnejšie riešenie vyliezť na najbližší strom do minimálne trojmetrovej výšky. Bežať pred medveďom nemá zmysel. Je rýchlejší ako človek, aj dole kopcom aj hore kopcom,“ radí Saniga, ktorý toto riešenie už musel použiť, keď raz vyrušil medvedicu, ktorá pridájala mladé, a zachránilo mu to život.
Odpadky sú pre medvede ako švédske stoly
Turista môže medveďa stretnúť paradoxne skôr priamo pri horskej chate než v lese. Pri hoteloch alebo chatách sa pohybujú tzv. sinantropné medvede, ktoré stratili svoju prirodzenú plachosť, lebo sa naučili vykrmovať domácim odpadom a prispôsobili sa podmienkam okolia, ktoré zmenil alebo vytvoril človek. Pach voľne dostupného jedla, najmä v blízkosti lesa, je pre nich priam lákadlom.
„Takéto miesta sú pre medveďa priam ako švédske stoly. Najmä v lete, keď turisti odhadzujú pre medveďa samé dobroty, z ktorých si môže dokonca vyberať,“ hovorí Saniga a dodáva, že tieto medvede sú mimoriadne nebezpečné. „Takýto medveď ani sám nevie, ako sa správať. Nebojí sa priblížiť, lebo si myslí, že je to tak prirodzené. Ale môže sa v ňom rýchlo ozvať aj príroda a vtedy je nevyspytateľný,“ hovorí.
Pre mnohých ľudí je medveď pochutnávajúci si na odpadkoch lákavý pohľad a v snahe odfotiť si ho z lepšieho miesta sa priblížia k medveďovi bližšie. Pozor! Tieto medvede rozhodne nie sú krotké, aj keď tak môžu pôsobiť. Tu zasa platí pravidlo: nepribližovať sa a nekŕmiť. Strata plachosti je veľmi nebezpečná, medveď sa nebojí priblížiť k ľudským obydliam, táboriskám alebo priamo do stanu, či chatky.