Štát doprial úradníkom dlhšie dovolenky

Ani v prípade dĺžky dovolenky neplatí, že všetci pracujúci sú si rovní. Kým pre väčšinu bežných zamestnancov súkromných firiem je zákonných štyri či päť týždňov každoročného plateného oddychu maximálnou hranicou, pracovníci v štátnej a verejnej službe majú jeden, prípadne aj ďalšie dovolenkové týždne k dobru.

31.07.2011 20:00 , aktualizované: 01.08.2011 12:07
pečiatka, podnikateľ, úradník, úrad Foto:
Ilustračné foto.
debata (7)

Nejde pritom len o profesionálnych vojakov, policajtov, colníkov, hasičov a záchranárov, ktorých práca je náročná a často aj nebezpečná a vzťahujú sa preto na nich osobitné zákony, ktoré myslia aj na dovolenkové benefity.

Dlhšia dovolenka sa plošne týka aj všetkých zamestnancov štátnej a verejnej správy, od úradníkov cez ministerských hovorcov až po šatniarky v miestnych kultúrnych strediskách, ktorých zamestnanecké vzťahy inak rieši obyčajný Zákonník práce.

Pracovný kódex totiž upravuje len minimálny nárok na dovolenku. A v pracovnej či kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise si so zamestnávateľom možno dohodnúť aj jej predĺženie. Zo súkromných firiem si to však často nemôžu dovoliť ani tie najväčšie.

„Náš zamestnávateľ s predlžovaním dovoleniek nesúhlasil. Každý jeden deň dovolenky navyše by pre neho znamenal ďalšie náklady a peniaze by musel zabezpečiť na úkor miezd zamestnancov,“ hovorí Zoroslav Smolinský, šéf podnikovej odborovej organizácie v bratislavskom Volkswagene.

Dve kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré sa v decembri slávnostne podpisovali na Úrade vlády, však z peňazí daňovníkov zabezpečili týždeň dovolenky nad rámec zákonníka všetkým zamestnancom v štátnej a verejnej správe.

„Zamestnancom Kancelárie Národnej rady, od jej vedúceho až po údržbárov, upravuje dovolenku Zákonník práce a vyššia kolektívna zmluva,“ potvrdila hovorkyňa kancelárie Beáta Skyvová. Spresnila, že ak má v zmysle zákonníka pracovník nárok na štyri týždne, v skutočnosti si ich môže uplatniť päť. Ak už prešiel do kategórie s päťtýždňovou nárokovateľnou dovolenkou, môže na nej vďaka kolektívnej zmluve stráviť až šesť týždňov.

Rovnaké vymoženosti majú napríklad všetci zamestnanci prezidentskej kancelárie, úradníci na ministerstvách, v mestských, obecných, miestnych aj župných úradoch. Učiteľom vyššia kolektívna zmluva zabezpečila namiesto ôsmich až deväť týždňov dovolenky. Polepšili si však aj pracovníci vo verejných inštitúciách, akou je Sociálna poisťovňa.

„Výmera dovolenky pre nášho zamestnanca je na základe zákonníka a kolektívnej zmluvy päť týždňov. Výmera dovolenky zamestnanca, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 15 rokov pracovného pomeru, je šesť týždňov,“ uviedla hovorkyňa Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová.

Podľa odborára Smolinského je to jav príznačný. „Na obyčajných ľuďoch sa šetrí. Svojim však štát dopraje nielen dlhšie dovolenky, ale aj vysoké mzdy, odmeny, drahé lekárske prehliadky, platené rehabilitačné pobyty a iné vymoženosti. Peniaze nás všetkých takto odtekajú lievikom, ktorý likviduje našu spoločnosť,“ tvrdí Smolinský.

Sociologička Zuzana Kusá pripúšťa, že tam, kde sú v hre firemné peniaze akcionárov, sa platené dovolenky zamestnancov predlžujú ťažšie. „Treba však pripomenúť, že v časti verejného sektora sú aj veľmi nízke mzdy a možnosť predĺžiť si dovolenku je za to istou kompenzáciou,“ uvádza. Podľa nej si zase v súkromných firmách obvykle možno v kolektívnych zmluvách ľahšie dojednať zvýšenie mzdy. „Možno väčšina tamojších zamestnancov o dlhšie voľno ani nestojí a dáva prednosť vyššej výplate,“ hovorí Kusá.

Ešte vlani mali päť- či šesťtýždňové dovolenky napríklad aj pracovníci verejnoprávneho Slovenského rozhlasu. Po zlúčení so Slovenskou televíziou však už v novej inštitúcii dovolenky klesli na úroveň danú zákonníkom.

Zo súkromného sektora priznávajú pracovníkom voľno navyše najčastejšie v bankách, ktoré však takisto nehospodária s vlastnými peniazmi. „Firemná kolektívna zmluva nám pridáva štyri dni pracovného voľna na regeneráciu,“ povedal hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.

Niektorým vybraným skupinám zamestnancov priznáva dlhšiu dovolenku aj Zákonník práce. Týždeň dovolenky navyše patrí podľa neho tým, ktorí pracujú v podzemí pri ťažbe nerastov alebo razení tunelov. Takisto naň majú nárok tí, čo robia vo zvlášť ťažkých a zdraviu škodlivých podmienkach. Ktorí to sú, určuje všeobecne záväzný predpis vydávaný ministerstvom práce na základe dohody s ministerstvom zdravotníctva.

Dlhšie dovolenky majú aj sudcovia ako ústavní činitelia. Naopak, prezident, poslanci parlamentu či ministri vlády nemajú zo zákona nijaký nárok na dovolenku, no môžu si slobodne narábať s časom mimo plnenia svojich povinností.

„Poslanci nie sú v zamestnaneckom pomere, teda zákonník sa na nich nevzťahuje. Pracujú počas celého roka a ako si prácu zadelia, je okrem rokovaní parlamentu, na ktorých musia byť prítomní, na nich samotných,“ vysvetlila Skyvová.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba