Podľa dôverného dokumentu, ktorý zverejnil portál WikiLeaks, Vallee využil rozhovor medzi štyrmi očami na otázky týkajúce sa dohadov o možnej spolupráci medzi KDH a Smerom, pričom poukázal na negatívne postoje ľavicovej strany k vojne v Iraku. Veľvyslanectvo spomína súvisiaci útok na vtedajšieho prezidenta USA Georgea W. Busha, ktorý sa mal odohrať napriek predošlému ubezpečeniu predsedu Roberta Fica, že Irak nebude témou predvolebnej kampane Smeru, čo v Američanoch vyvolalo pochybnosti o jeho dôveryhodnosti. Hrušovský počas stretnutia údajne povedal, že ako Ficov dlhoročný kolega z parlamentu si rovnako myslí, že sa mu „nedá veriť“.
Uniknutá depeša uvádza, že líder KDH v rozhovore s veľvyslancom predpovedal volebný triumf Smeru a napriek nedôverčivosti voči Ficovi nevylučoval vytvorenie koalície Smer-KDH-SMK. Maďarská strana bola podľa Hrušovského najvhodnejším partnerom pre Smer, pričom mohla „premostiť obrovské politické rozdiely“ medzi KDH a Smerom. Pribratie KDH za tretieho člena koalície považoval za logické vzhľadom na nemožnosť spolupôsobenia SMK a SNS a ťažkosti s „bláznivým“ a „rozporuplným“ Vladimírom Mečiarom v prípade spolupráce s HZDS. Na otázku, aké ministerstvá by chcelo KDH obsadiť, Hrušovský odpovedal, že bývalí ministri vnútra a spravodlivosti Vladimír Palko a Daniel Lipšic plnili svoje úlohy „mimoriadne dobre“ a hnutie má preto záujem o tieto rezorty. Zároveň však priznal, že vzhľadom na dominantné postavenie Smeru by to nebolo možné. Podľa depeše Hrušovský vyjadril záujem aj o ministerstvo zahraničných vecí, kde však označil za problém rozpory medzi programom KDH a sekularizmom Európskej únie.
Napriek úvahám o spolupráci so Smerom sa Hrušovský počas stretnutia vyjadril, že KDH by v skutočnosti uprednostnila obnovenie stredopravicovej vládnej koalície s SDKÚ a SMK, z ktorej predtým vystúpila. Za najväčší problém pritom označil potrebu hľadania štvrtého koaličného partnera, keďže trojica strán nemala šancu získať väčšinu v parlamente.
Američania prirovnávali Sulíka k Rossovi Perotovi
Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík býva označovaný za slovenskú obdobu amerického podnikateľa a politika Rossa Perota, ktorý je známy ako jeden z najbohatších občanov Spojených štátov a dvojnásobný kandidát na post prezidenta. Veľvyslanectvo USA v Bratislave to píše v jednej zo svojich depeší, ktorú odoslalo do Washingtonu krátko pred minuloročnými parlamentnými voľbami na Slovensku. Ako uvádza v uniknutom dokumente, ktorý zverejnil WikiLeaks, Sulík podobne ako kedysi Perot „irituje politický establišment“, keďže jeho strana zrejme odčerpáva hlasy SDKÚ opierajúcej sa o podporu „sociálno-liberálne“ a „progresívne“ zmýšľajúcich voličov. Americkí diplomati preto vyjadrili presvedčenie, že prípadný volebný úspech SaS oslabí hlavného súpera vládneho Smeru a bude tak „nahrávať do rúk premiéra Roberta Fica“.
Veľvyslanectvo hneď na úvod poukazuje na „neočakávaný úspech“ SaS vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009, keď síce nedosiahla päťpercentnú hranicu pre vstup, voličov však oslovila napriek tomu, že vznikla necelý rok pred voľbami a stavila na „lacnú“ kampaň financovanú zo súkromných zdrojov. „Tento výsledok mnohých prekvapil a bol prvým náznakom, že Sulík by mohol byť vážnym hráčom,“ uvádza sa v depeši, podľa ktorej sa Američania pred parlamentnými voľbami zaujímali, aké sú jeho „priority a stratégia“. Predseda SaS sa údajne vyjadril, že pred voľbami odmieta vytvárať akékoľvek koalície, aj keby to malo zmariť jeho šance na úspech.
Americkí diplomati v depeši analyzujú členskú základňu SaS ako aj financovanie strany, pričom vychádzajú zo zoznamu príspevkov od jednotlivých členov, ktorý im poskytol samotný Sulík. Všímajú si tiež „veľmi dôvtipné a chytľavé“ plagáty strany a ako jeden z obľúbených citujú slogan „Ďakujeme boľševici!“ doplnený grafom znázorňujúcim hospodársky úpadok Slovenska. Za vynaliezavý spôsob získavania publicity označujú aj petíciu za vypísanie referenda o šiestich otázkach.
Organizácia WikiLeaks minulý týždeň zverejnila na svojej stránke celý svoj archív diplomatických depeší, ktoré údajne získala od amerického vojaka Bradleyho Manninga. Dôvernú korešpondenciu, ktorú tvorí viac ako štvrť milióna dokumentov, postupne sprístupňovala už od novembra minulého roka, doteraz tak však robila v spolupráci s vybranými médiami.