Zákonník práce, ktorý platí už dva týždne, totiž vyžaduje, aby sa odbory najprv prezentovali podporou aspoň 30 percent zamestnancov. To býva problém najmä v menších firmách v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde sú zamestnanci, ktorí plánujú dať dokopy odbory, neraz na odstrel.
Viacerí odborári a pracovníci odborárskych metodických centier, ktorých oslovila Pravda, potvrdili, že v mnohých prípadoch dostanú takíto ľudia jednoducho výpoveď.
„Založiť odbory býva naozaj ťažké. Vo firme s pätnástimi ľuďmi sa možno dajú traja chlapi dokopy, no ešte predtým, než si vôbec stihnú dačo založiť, ich prezradí nejaká dobrá duša šéfovi a majú okamžité výpovede,“ povedal Pavol Dvorský, predseda odborov Autošofér, ktoré sa snaží dať dokopy všetkých slovenských profesionálnych vodičov. S ľuďmi, ktorí uvažujú o vytvorení odborov, sa stretáva často.
Nová zásada, podľa ktorej musia novozaložené odborové organizácie preukázať, že združujú aspoň 30 percent všetkých zamestnancov, sa podľa neho uplatňovala aj v minulosti a teraz ešte viac uvoľní ruky zamestnávateľom.
„Mal som rokovanie s väčšou firmou. Majiteľ mi na rovinu povedal – keď vás nebude 30 percent, ja s vami hovoriť nebudem. Teraz si budú navyše istí, že po takýchto výrokoch za nimi stojí zákon,“ uviedol Dvorský.
Podobné praktiky sú podľa odborárov aj na východnom Slovensku, kde navyše vysoká nezamestnanosť umožňuje firmám doslova diktovať si podmienky. Najčastejšie nútia ľudí pracovať na živnosť. Takto totiž za nich nemusia platiť odvody a navyše ich môžu kedykoľvek okamžite prepustiť.
Práve preto živnostníci väčšinou nemajú záujem založiť odbory, hoci by teoreticky mohli. Boja sa, že by prišli o možnosť pracovať aspoň na živnosť. V stavebníctve sú mnohí remeselníci radi, že majú aspoň nejakú prácu, podobne aj šoféri.
„Hlavne v oblastiach, kde je vysoká nezamestnanosť, sú tlaky na to, aby zamestnanci boli živnostníci. Ak aj majú trvalý pracovný pomer, tak ich tiež nútia prejsť na živnosť,“ potvrdzuje košická regionálna koordinátorka Integrovaného odborového zväzu Jarmila Frohlichová.
Profesií, v ktorých treba zlepšovať pracovné podmienky zamestnancov, je pritom viac ako dosť. Dvorský upozorňuje na zlé postavenie kamionistov. „Veľká časť z nich musí pracovať napríklad za minimálnu mzdu. V skutočnosti dostávajú možno 900 eur mesačne, no väčšina z toho sú diéty a tie nie sú na výplatnej páske. Od minimálnej mzdy sa potom odvíja všetko – peniaze, ktoré dostávajú počas péenky alebo dôchodok.“ Keď sa proti tomu ohradí jeden človek, nič to nepomôže. Zamestnávatelia si vždy nájdu niekoho, kto je ochotný pracovať za takýchto podmienok.
Vodiči autobusov by zas podľa neho uvítali možnosť odpracovať si viac nadčasov. Súvisí to aj s bezpečnosťou na cestách. „V jednej firme sú nadčasy obmedzené. Niektorí šoféri sú nútení pre ekonomické podmienky pracovať v noci ako brigádnici. A potom si ráno sadnú unavení za volant. Takto sa zvyšuje nehodovosť,“ dodal Dvorský.