„Veľmi pozitívne sme hodnotili projekt transparentnosti mesta, ktorý presadzuje a mal by byť aj vo veľkej politike,“ vysvetlil Bugár, prečo sa Most-Híd rozhodol osloviť Hrnčiara s ponukou. Martinský primátor sa pokúsi svoj projekt, v prípade úspechu vo voľbách, preniesť aj do vysokej politiky. „Mohol by byť prínosom, keby sa tento projekt dostal aj na celonárodnú úroveň,“ poznamenal.
Hrnčiara si všimol Bugár už skôr. Je presvedčený, že ak bude vo voľbách úspešný, bude stabilným členom poslaneckého klubu. Pre Hrnčiara je účasť na voľbách a aj prípadný úspech výzva. „Veľmi sa na ňu teším a budem presviedčať voličov, aby prostredníctvom mňa volili aj Most-Híd,“ povedal martinský primátor. Na Bugárovej strane oceňuje, že je stranou spolupráce, čo ho aj ovplyvnilo pri rozhodovaní, či s ňou ísť na kandidátku.
Rovnako ho presvedčila Bugárova otázka, čo by sa dalo urobiť pre Slovensko. „Začal som si uvedomovať, že strana Most nemá náhodou podtitulok, že je strana spolupráce. Za posledný rok a pol dokázala nielen obhajovať záujmy menšín, ale takým spôsobom, ktoré neprekážajú Slovákom,“ uviedol Hrnčiar. Dodal, že oceňuje aj zmierlivú Bugárovu politiku.
Hrnčiar potvrdil, že je priateľom podpredsedu SDKÚ Ivana Mikloša, avšak upozornil, že to je práve SDKÚ, kto asi najviac kritizuje jeho kroky aj projekt Transparentné mesto. Hrnčiar ďalej odmietol spájanie so Smerom. Pokiaľ ide o jeho pôsobenie v Matici slovenskej, vzdal sa aj členstva v jej výbore aj čestného podpredsedníctva.
Spojenie Mosta-Híd so Smerom cez Hrnčiara odmietol aj Bugár. „Nepotrebujeme žiadne premostenie ani smerom na Smer, ani na iné strany. Potrebujeme ľudí, ktorí vedia, čo potrebuje Slovensko,“ vyhlásil šéf Mosta-Híd, ktorý chce celoslovenskú kandidátku. Za úspech v predčasných parlamentných voľbách bude považovať každý lepší výsledok ako ten minuloročný (8,12 percenta).
Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca budúceho roka. Funkčné obdobie vlády Ivety Radičovej (SDKÚ) sa nimi skráti o viac ako dva roky. K tomuto kroku pristúpi Slovensko pre euroval. Radičovej kabinet padol práve pri jeho schvaľovaní v parlamente. Strana SaS a trojica poslancov z hnutia Obyčajní ľudia a z OKS euroval odmietli podporiť, čím nevyslovili dôveru vláde. Hlasovania boli totiž spojené. Koalícia sa následne dohodla na podpore eurovalu s opozičným Smerom, avšak musela pristúpiť na predčasné voľby.