Smer bude vládnuť sám. Opozícia sa pobije o dve kreslá podpredsedov

Smer bude vládnuť sám. Napoludnie to prezidentovi Gašparovičovi, od ktorého si prišiel prevziať poverenie na zostavenie vlády, oznámil predseda Smeru Robert Fico. "Zostaviť dvojkoalíciu sa ukázalo ako nemožné," povedal po stretnutí s ostatnými parlamentnými stranami.

15.03.2012 11:21 , aktualizované: 19:15
okrúhly stôl Foto:
Predseda Smeru Robert Fico (vpravo) a podpredseda strany Robert Kaliňák na povolebnom rokovaní so zástupcami strán, ktoré sa dostali do parlamentu.
debata (158)

Rober Fico na tlačovej konferencii po stretnutí informoval, že opozícia bude mať dvoch podpredsedov parlamentu. Hoci Smer bude mať v parlamente výraznejšiu väčšinu ako doterajšia pravicová vláda, pomer výborov, ktoré povedie koalícia a opozícia, bude rovnaký ako v rokoch 2010–2012.

„NR SR potrebuje opäť vrátiť dôveru a ja považujem proporcionalitu a zastúpenie v parlamente za niečo úplne normálne. Možno predtým to tak nebolo, ale dúfam, že to teraz tak bude,“ povedal ešte pred začatím rokovania Pavol Paška (Smer), ktorý je horúcim kandidátom na post predsedu parlamentu.

Fico niekoľkokrát pripomenul, že má záujem na konštruktívnom dialógu s opozíciou. Ponúknuté kreslá podpredsedov v Národnej rade a predsedov parlamentných výborov považuje za ústretovosť voči pravici a pripomína, že vládna zostava SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd sa tak v období 2010–2012 voči opozícii nesprávala.

O jedno kreslo sa pobijú dvaja

Práve ponúknuté dve kreslá podpredsedu parlamentu vyvolali prvú roztržku v radoch pravice po voľbách. O dve funkcie majú záujem okrem KDH, aj Obyčajní ľudia a Most-Híd. Šéf OĽaNO Igor Matovič tvrdí, že na základe výsledkov volieb kreslo by mal obsadiť práve ich nominant. Líder Mostu Béla Bugár takúto kalkuláciu odmieta. Poukazuje na Matovičove správanie v uplynulých dvoch rokoch.

Béla Bugár po rokovaní za okrúhlym stolom. Aj... Foto: TASR
Béla Bugár Béla Bugár po rokovaní za okrúhlym stolom. Aj po ňom si nárokuje na post podpredsedu parlamentu.

Matovič po stretnutí uviedol, že Bugár je k stoličke podpredsedu NR SR prilepený a že ak odmieta rešpektovať výsledok volieb, kandidáta nominovať nebude. Vyhlásil dokonca, že Most sa už stihol dohodnúť so Smerom.

„Poukazovania na matematické počty pánom Matovičom odmietam. Keby len trošku rozmýšľal a použil svoj mozgový potenciál na to, aby neurážal poslancov minimálne za posledný rok a pol, tak by dnes bolo reálne, aby takýto post získali jeho ľudia. Ale je to nereálne,“ povedal Bugár ešte pred rokovaním. Po ňom nárok jeho strany na kreslo opäť zopakoval.

Matovič tiež na rokovaní oslovil aj ostatné politické subjekty, aby aj oni nechali hlasovať svojich poslancov podľa svojho vedomia a svedomia a nezväzovali ich straníckymi rozhodnutiami. Fico mu na to vraj povedal, aby tento utopický socializmus praktikoval vo svojom poslaneckom klube.

Igor Matovič prichádza na rokovanie s lídrami... Foto: SITA
Igor Matovič Igor Matovič prichádza na rokovanie s lídrami parlamentných strán.

Predseda SaS Richard Sulík nechápe postoj Mostu, podľa neho kreslo prináleží OĽaNO a tak aj v parlamente jeho poslanci zahlasujú.

Líder KDH Ján Figeľ potvrdil, že KDH záujem o post podpredsedu parlamentu má a mal by sa ním stať práve on ako šéf hnutia. „Máme záujem aj na politických výboroch, ktoré môžu prispieť k dôležitej agende, napríklad brannobezpečnostný alebo hospodársko-finančný. Ale iste, dominantná úloha opozície je v kontrolných výboroch,“ podotkol na margo rozdelenia výborov pre opozíciu.

V súvislosti s medializovanými špekuláciami, že v Moste-Híd sú tlaky, aby šiel do koalície so Smerom, Bugár odvetil, že je rozhodnuté už dávno. „Niekto si dal asi viac tvrdého, ako bolo potrebné. Smer má 83 hlasov, budú vládnuť sami,“ uistil Bugár.

Zavládol úplný súlad okolo zrušenia trestnoprávnej imunity

Na stretnutí lídrov politických strán padla dohoda aj na zrušení trestnoprávnej imunity. Podľa Fica takýto ústavný zákon môže získať podporu dokonca 150 poslancov. Smer sa s pravicou dohodol aj na obsadzovaní členov fiškálnej rady, či pozícií viceguvernérov NBS.

Fico informoval, že o vymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora rozhodne prezident po vynesení rozhodnutia Ústavného súdu. V prípade, že ho vymenuje, sľubuje, že Smer ho bude rešpektovať.

Mostu zasa zagarantoval status quo v otázkach práv menšín. Predseda Smeru však dodal, že so zákonom o občianstve, ktorý podľa neho vznikol ako reakcia na kroky maďarskej vlády a odoberá slovenské občianstvo ľuďom, ktorí prijali iné, bude treba niečo urobiť.

Minister zahraničia a stále predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda sa Fica opýtal, či jeho vláda uzná samostatnosť Kosova. Šéf Smeru odpovedal, že v tejto otázke sa meniť nič nebude.

KDH zasa navrhuje, aby sa strany dohodli na zrušení Mečiarových amnestií v prípade zavlečenie Michala Kováča ml. do cudziny. Podľa Fica sa amnestia zrušiť nedá, ale jeho strana je ochotná rokovať o morálnom odmietnutí rozhodnutia Vladimíra Mečiara. KDH pripomína, že teraz je posledná šanca zrušiť amnestie, lebo o rok bude tento skutok premlčaný. 

SaS opäť otvára tému marihuany

Sloboda a solidarita ponúkla Smeru svoje ekonomické riešenia výmenou za pomoc pri dekriminalizácii marihuany. „Dotazovali sme sa aj na to, aké sú možnosti v oblasti dekriminalizácie marihuany a sme spokojní, že sa o tejto téme bude diskutovať. Vidíme šancu, že by sa to mohlo presadiť spolu so Smerom,“ povedal predseda liberálov Richard Sulík.

Pripomenul, že v bývalej koalícii na dekriminalizáciu marihuany nebola vôľa. Podpredseda SaS Juraj Miškov potvrdil, že liberáli si vedia predstaviť spoluprácu so Smerom v oblasti občianskych slobôd. Podotkol, že liberáli majú najlepší program a najlepších expertov, ktorých vedia ponúknuť.

Fico prevzal poverenie na zostavenie vlády

Presne na poludnie sa predseda Smeru Robert Fico stretol s prezidentom Ivanom Gašparovičom. Tam si prebral poverenie na zostavenie vlády.

Predseda Smeru Robert Fico si prevzal u... Foto: TASR
Fico, Gašparovič Predseda Smeru Robert Fico si prevzal u prezidenta Ivana Gašparoviča poverenie na zostavenie vlády.

Fico ihneď po voľbách začal konzultácie s ľuďmi, ktorí by mali obsadiť ministerské funkcie. V prezidentskom paláci priznal, že na čele ministerstva zahraničných vecí a na ministerstve hospodárstva nebudú v pozícii šéfov straníci Smeru. Podľa informácií agentúry SITA po vzájomnom rozhovore s Ficom by sa mal stať ministrom zahraničných vecí diplomat Miroslav Lajčák, ktorý viedol rezort diplomacie aj v prvej Ficovej vláde. V súčasnosti pôsobí ako výkonný riaditeľ diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán.

Druhým nestraníkom vo vláde má byť minister hospodárstva, ktorým by sa mal stať Ján Valko. Toho Fico navrhol ešte v minulom volebnom období za šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. Premiérka Iveta Radičová to odmietla. Valko bol šéfom predstavenstva Jadrovej vyraďovacej spoločnosti, a. s.
Ako minister spravodlivosti sa v Smere spomína predseda bratislavskej krajskej organizácie Smeru Martin Glváč. V prvej Ficovej vláde bol štátnym tajomníkom na ministerstve výstavby. Rezort zdravotníctva by mala viesť Zuzana Zvolenská, ktorá v súčasnosti pôsobí v poisťovni Dôvera. V strane sú však proti jej nominácii výhrady. Ministrom životného prostredia sa má vraj stať Peter Žiga. Ministrom pôdohospodárstva exminister Stanislav Becík, ktorý tento post zastával aj v prvej vláde Fica, ale ako nominant HZDS.

Do vlády má opäť namierené Robert Kaliňák, ktorý má znovu viesť rezort vnútra. Do vlády sa má vrátiť aj exminister Ján Počiatek. Šéfovať by však nemal financiám, ale rezortu dopravy, pod ktorým má zostať aj koordinácia eurofondov napriek pôvodným úvahám, že eurofondy bude spravovať samostatne jeden člen vlády. V kabinete by mal zasadnúť opäť aj Dušan Čaplovič ako minister školstva. Kultúru by mal opäť riadiť Marek Maďarič. Ministrom financií sa má stať podpredseda strany Peter Kažimír.

Politici poverení zostavením vlády od roku 1992
****
jún 1992

Zostavením Vlády Slovenskej republiky 23. júna 1992 na ustanovujúcej schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR) poveril jej novozvolený predseda Ivan Gašparovič predsedu Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara. Vláda vznikla po parlamentných voľbách 5. a 6. júna 1992, v ktorých zvíťazilo HZDS s 37,26 percenta hlasov oprávnených voličov. Vládna koalícia HZDS a Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá získala vo voľbách 7,93 percenta hlasov, mala tichú podporu Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Členov vlády vymenoval do funkcií Ivan Gašparovič 24. júna 1992, vláde však 11. marca 1994 vyslovila NR SR nedôveru.

marec 1994
Prezident SR Michal Kováč poveril v marci 1994 zostavením novej vlády odídenca z HZDS, bývalého Mečiarovho ministra zahraničných vecí Jozefa Moravčíka. Vláda Jozefa Moravčíka bola dočasnou vládou a prezident SR Michal Kováč ju vymenoval 16. marca 1994. Súčasťou vládnej koalície boli okrem Demokratickej únie Slovenska (DEÚS), ktorej zakladateľom bol Jozef Moravčík, aj Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Národno-demokratická strana (NDS).

október 1994
Po predčasných voľbách do NR SR poveril 31. októbra 1994 zostavením novej vlády prezident SR Michal Kováč predsedu HZDS Vladimíra Mečiara. Koalíciu vytvorili HZDS s predvolebným koaličným partnerom Roľníckou stranou Slovenska, ktorí vo voľbách získali 34 96 percenta hlasov voličov, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS), ktoré získalo 7,34 percenta a Slovenská národná strana (SNS), ktorá získala 5,4 percenta hlasov voličov. Prezident SR Michal Kováč vymenoval vládu 13. decembra 1994.

september 1998
Po parlamentných voľbách 25. a 26. septembra 1998 poveril zostavením vlády predseda NR SR a zastupujúci prezident Jozef Migaš 30. septembra 1998 predsedu Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláša Dzurindu. Vláda bola zložená z SDK, Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany maďarskej koalície (SMK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP). HZDS získalo síce najviac, 27 percent hlasov voličov, nepodarilo sa mu však zostaviť vládu. SDK získala druhý najväčší počet hlasov oprávnených voličov 26,33 percenta, SDĽ 14,66 percenta, SMK 9,12 percenta a SOP 8 percent hlasov voličov. Jozef Migaš vymenoval vládu 30. októbra 1998.

september 2002
Parlamentné voľby, ktoré sa konali 20. a 21. septembra 2002, vyhralo so ziskom 19,5 percenta hlasov HZDS, no premiérom SR sa opäť stal Mikuláš Dzurinda, predseda Slovenskej kresťanskej a demokratickej únie (SDKÚ). Zostaviť vládu ho poveril 27. septembra 2002 prezident SR Rudolf Schuster. SDKÚ, ktorú vtedy podporilo 15,09 percenta, podpísala koaličnú zmluvu so Stranou maďarskej koalície (SMK), ktorú podporilo 11,16 percenta voličov, KDH, ktoré získalo 8,25 percenta a Alianciou nového občana (ANO), ktorú podporilo 8,01 percenta oprávnených voličov. Vládu vymenoval 16. októbra 2002 prezident Rudolf Schuster.

jún 2006
Po parlamentných voľbách, ktoré boli 17. júna 2006, vznikla vláda Roberta Fica, predsedu strany Smer, ktorého jej zostavením poveril prezident SR Ivan Gašparovič. Vládu, ktorú Ivan Gašparovič vymenoval 4. júla 2006, tvorili zástupcovia Smeru, ktorý získal vo voľbách 29,14 percenta hlasov voličov, zástupcovia SNS, ktorú volilo 11,73 percenta voličov a HZDS, ktorá získala hlasy 8,79 percenta hlasov voličov.

jún 2010
Po parlamentných voľbách 2010 sa stala premiérkou vlády volebná líderka SDKÚ Iveta Radičová. Vymenoval ju 8. júla 2010 prezident Ivan Gašparovič, ktorý po voľbách 14. júna 2010 poveril zostavením vlády Roberta Fica, predsedu víťaznej strany Smer-SD, ktorá získala vo voľbách 34,79 percenta hlasov voličov, no Ficovi sa zostaviť vládu nepodarilo. Koalíciu po tom, ako Ivetu Radičovú 23. júna 2010 poveril zostavením vlády, vytvorili strany SDKÚ so ziskom 15,42 percenta hlasov voličov, strana Sloboda a Solidarita (SaS) so ziskom 12,14 percenta, KDH s 8,52 percenta a strana Most –Híd s 8,12 percenta voličov.

Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.

marec 2012
Prezident Ivan Gašparovič poveril predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zostavením Vlády Slovenskej republiky. Stalo sa tak po predčasných voľbách do Národnej rady (NR) SR, v ktorých ľavicová strana Smer-SD Roberta Fica získala 44,41 percenta hlasov oprávnených voličov a v parlamente bude mať 83 poslancov. Volebný výsledok oprávňuje Smer zložiť „jednofarebnú“

Profil Roberta Fica

Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. V roku 1986 vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1987–1988 absolvoval justičnú prax a justičné skúšky, odbornú kvalifikáciu pre výkon funkcie sudcu. Profesionálne sa orientoval hlavne na oblasť trestného práva a problematiku ľudských práv. Absolvoval postgraduálne štúdium (1988–1992) na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) v oblasti Trestné právo a získal titul kandidáta vied (CSc.). V roku 2002 sa habilitoval na docenta.

Pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR ako vedecký pracovník v oblasti trestného práva a v rokoch 1992–1995 ako zástupca riaditeľa inštitútu. V rokoch 1994–2000 pôsobil Robert Fico ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.

Bývalý člen Komunistickej strany Československa (KSČ) Robert Fico, začal po roku 1989 pôsobiť v Strane demokratickej ľavice (SDĽ), ktorej bol v rokoch 1996–1999 podpredsedom. Dňa 29. októbra 1999 predstavil nový politický subjekt s názvom Smer. Na ustanovujúcom sneme 11. decembra 1999 v Stupave bol zvolený za jej predsedu a túto stranícku funkciu zastáva dodnes.

V roku 1992 zasadol Robert Fico do poslaneckých lavíc slovenského parlamentu. Po predčasných parlamentných voľbách v júni 2006 prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval Roberta Fica za predsedu vlády SR. Júnové parlamentné voľby v roku 2010 strana Smer-SD síce vyhrala s výsledkom 34,79 percenta hlasov, Robert Fico však nezložil vládu a strana odišla do opozície. Robert Fico sa stal podpredsedom NR SR.

Robert Fico je členom Slovenskej advokátskej komory, zastupoval obete trestných činov, od roku 2003 absolvoval prípravné kurzy obhajcu pre Medzinárodný trestný súd v Haagu. Je autorom odborných článkov, viacerých schválených zákonov, zúčastnil sa na medzinárodných konferenciách a seminároch a pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Stal sa členom redakčnej rady Justičnej revue, je spoluautorom projektu Slovenského národného strediska pre ľudské práva a zakladateľom Strediska pre obete trestných činov.
Robert Fico bol číslom jeden na kandidátke strany Smer-SD v predčasných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v marci 2012.

158 debata chyba