Prokuratúra potvrdila, že v kauze, ktorú vyšetruje od vlaňajšieho septembra ako trestný čin sabotáže a marenie úlohy verejným činiteľom, už vypovedalo 38 poslancov z klubov vtedajšej vládnej koalície vrátane nezávislých. Ďalších asi 40 výsluch ešte čaká.
„Sú tam výpovede, ktoré nás oprávňujú tvrdiť, že celá voľba zo 17. mája prebehla spôsobom, ktorý je trestnoprávneho charakteru,“ povedal pre Pravdu zdroj z Generálnej prokuratúry. Odmietol konkretizovať, ktorí poslanci mali vypovedať, že lístky si koaličné kluby v tajnej voľbe značili.
Lístky mali podľa informácií Pravdy poslanci prečiarknuť takým spôsobom, aby sa dali skontrolovať a aby boli neplatné. Osemnásť poslancov malo prečiarknuť lístok uhlopriečne, 16 vodorovne. Vo voľbe bolo skutočne 34 hlasovacích lístkov neplatných. Ďalší 17 poslanci mali hlasovať proti kandidátovi Dobroslavovi Trnkovi a 29 poslancov sa malo hlasovania zdržať. 70 poslancov Trnku podporilo. Lístky sa už nedajú spätne skontrolovať, vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík ich nechal krátko po voľbe skartovať.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Tej kauzy sa nezbavíme. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
V uznesení o začatí trestného stíhania sa píše, že „neznámy páchateľ pred voľbou kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora v čase od 26. apríla 2011 do 17. mája 2011 zneužil svoje postavenie a funkciu na ovplyvnenie voľby tak, že v rozpore s rokovacím poriadkom najmenej 34 poslancom najprv prikázal hlasovať tak, aby nebol zvolený za kandidáta Trnka. Následne ich mal usmerniť vyplniť hlasovacie lístky, tak aby sa dalo skontrolovať splnenie príkazu, čo je v rozpore s volebným poriadkom“, tvrdí sa v uznesení. Na to, že pri tejto voľbe koaliční poslanci hlasovali podľa vopred určeného mechanizmu, upozorňoval šéf vtedajšej opozície Robert Fico. Spôsob hlasovania nazval „Radičovej kódom“.
Koľkí poslanci z bývalého 28–členného poslaneckého klubu SDKÚ vypovedali na Generálnej prokuratúre, nie je jasné. Hovorca strany na naše otázky nereagoval. Viacerí oslovení poslanci nevedeli, či už boli ich stranícki kolegovia vypovedať. Miroslav Beblavý potvrdil, že vypovedať na Generálnej prokuratúre bol, jeho kolega Ivan Štefanec žiadne predvolanie na výsluch zatiaľ nedostal. Na Generálnej prokuratúre vypovedal aj Martin Fedor. Predseda súčasného poslaneckého klubu SDKÚ Ľudovít Kaník potvrdil, že vypovedal už dávnejšie o voľbe pred policajným vyšetrovateľom. „Bol som vypovedať na polícii. Trvalo to asi desať minút,“ reagoval Kaník. Či to bolo k voľbe zo 17. mája, povedať nevedel.
Polícia v minulosti už vyšetrovala možnú korupciu v súvislosti s tajnou voľbou generálneho prokurátora, kde podľa prepisov Sasanky sa malo za hlas pre Trnku ponúkať 300–tisíc eur. Neskôr však bolo vyšetrovanie zastavené.
Z klubu SaS už vypovedalo viacero poslancov, medzi nimi aj predseda strany Richard Sulík. Zo štyroch Obyčajných ľudí, ktorí boli vtedy súčasťou klubu SaS, zatiaľ vypovedal iba Igor Matovič. „Ak by moji traja kolegovia boli na Generálnej prokuratúre, určite by sa mi o tom zmienili. Nič mi nepovedali,“ povedal Matovič. Hovorcovia KDH a Mostu – Híd na otázku, koľkí ich poslanci už na prokuratúre boli, nereagovali.
Parlament nakoniec po sérii neúspešných volieb v júni zvolil za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány upozorňuje, že ak by sa tieto podozrenia potvrdili, Ústavný súd nemusí zrušiť Čentéšovo zvolenie.
„Iné by bolo, ak by Ústavný súd konštatoval, že pán Trnka v májovej voľbe vyhral. Potom by súd musel riešiť problém, čo s voľbou, v ktorej parlament zvolil Jozefa Čentéša,“ uviedol Bárány. Podľa ústavného právnika, ak by bol v kauze s označovaním hlasovacích lístkov niekto odsúdený, toto rozhodnutie by už Ústavný súd do úvahy brať musel.
Koalícia si pri voľbe šéfa prokuratúry od začiatku nedôverovala. Hovorilo sa o odpočúvaní politikov, prokuratúra preverovala aj informácie o podplácaní poslancov. O údajnej sume 300–tisíc eur za hlas sa bavili Richard Sulík s podnikateľom Mariánom Kočnerom. Vyšlo to najavo, keď prenikli na verejnosť prepisy ich rozhovorov.
SaS vystupovala ako zástanca zmeny generálneho prokurátora. Niektorí jej poslanci si hlasovacie lístky ešte v prvej tajnej voľbe v novembri 2010 odfotili ako dôkaz, že nezradili. Neskôr sa ukázalo, že práve toto konanie poslancov SaS vyústilo do série podnetov na Ústavný súd. Výsledkom toho je, že deväť mesiacov po zvolení Jozefa Čentéša v parlamente nie je funkcia generálneho prokurátora obsadená. Prezident Ivan Gašparovič odmieta vymenovať Čentéša až do rozhodnutia Ústavného súdu, keďže pokladá jeho voľbu za spolitizovanú.
Na Ústavnom súde je v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora a nemenovaním Čentéša spolu šesť podaní. Bývalá koalícia požiadala tiež Ústavný súd o výklad, či musí prezident podľa ústavy vymenovať parlamentom zvoleného generálneho prokurátora do funkcie.
Voľby generálneho prokurátora
3. novembra 2010 – prvá neúspešná voľba, ktorá odštartovala vládnu krízu, ani jeden z kandidátov Dobroslav Trnka a Eva Mišíková, ktorí postúpili do druhého kola, nezískal väčšinu, Trnka získal 68 hlasov, Mišíková 47, poslanci SaS si v nej fotili hlasovacie lístky
2. decembra 2010 – druhá voľba, premiérka pohrozila, že ak vyhrá Dobroslav Trnka, podá demisiu, od ktorej ju napokon delil jediný hlas, ktorý chýbal Trnkovi na znovuzvolenie, čo znamená, že ho podporili aj niektorí koaliční poslanci, za Trnku hlasovalo 74 poslancov, za Čentéša 73
17. mája 2011 – Trnka kandidoval sám, lebo pred voľbou sa vzdal kandidatúry Jozef Čentéš, Trnku volilo zo 150 poslancov 70, takže zvolený nebol
17. júna 2011 – poslanci zvolili za generálneho prokurátora kandidáta koalície Jozefa Čentéša. Ten získal v tajnej voľbe 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov