Za uplynulých dvanásť mesiacov Švajčiarsko vydalo vyše šesťtisíc povolení pre občanov ôsmich nových členských krajín EÚ, v predchádzajúcich rokoch to bolo približne dvetisíc. Aj preto sa rozhodlo znovu zaviesť kvóty pre prisťahovalcov z nových členských štátov EÚ.
Opatrenie má trvať rok, potom sa má prehodnotiť, predlžovať sa môže do roku 2014.
Švajčiarsko si tým pohnevalo nielen osem členských krajín únie vrátane Slovenska, ale aj Brusel. Na prípadné zhoršenie vzťahov s úniou upozornili podľa portálu swissinfo.ch aj viaceré švajčiarske médiá. ,,Signál ľuďom bol pre vládu zjavne taký dôležitý, že sa tak rozhodla napriek tomu, že tým možno nahnevá EÚ," cituje swissinfo Neue Luzerner Zeitung. Podľa portálu najviac nových imigrantov vo Švajčiarsku pochádza z Nemecka (12,6 percenta), Portugalska (11,1 percenta) a Kosova (8,9 percenta).
Krajina využila tzv. ochrannú klauzulu v zmluve o voľnom pohybe osôb medzi Švajčiarskom a Európskou úniou. Tá umožňuje znovuzavedenie kvót v prípade, že počet povolení prekročí priemer predchádzajúcich troch rokov o viac ako desať percent. „Stanovený limit pre občanov celej únie nebol prekročený. A keďže sme súčasťou EÚ a ide o dohodu medzi Švajčiarskom a EÚ, je neprípustné, aby Švajčiarsko niektoré krajiny vyčleňovalo alebo delilo na skupiny,“ zdôrazňuje hovorca rezortu zahraničných vecí Boris Gandel. Za porušenie dohody s EÚ to označuje aj podpredseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ivan Štefanec. „Nie je prijateľné, aby Švajčiarsko uplatňovalo len tie časti, ktoré mu vyhovujú, a ostatné nedodržiavalo,“ povedal Štefanec.
Slovensko aj preto bude tlačiť na Švajčiarsko hlavne cez Brusel. „Tieto opatrenia nie sú namierené voči Slovensku alebo iným štátom, ale je to opatrenie voči EÚ, preto sa tým únia bude zaoberať,“ hovorí Gandel. Verí, že Bern svoje rozhodnutie ešte prehodnotí a využije pri tom diplomatické prostriedky. Na rozhodnutie Švajčiarska už vo štvrtok reagovala šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová, ktorá ho tiež označila za porušenie dohody s EÚ. O tom, či únia bude tlačiť na Bern prostredníctvom hrozby prehodnotenia bilaterálnych zmlúv so Švajčiarskom, Gandel nechcel špekulovať. „Čokoľvek by som v tejto chvíli povedal, bola by to predčasná špekulácia, bude sa to riešiť diplomatickými kanálmi,“ povedal.
Záujem Slovákov o prácu vo Švajčiarsku potvrdila Nataša Petrová z trenčianskej personálnej agentúry Universal Consulting. „Je ich veľa. Denne sa tu na prácu pýta tak sto ľudí, päť z nich má záujem o Švajčiarsko,“ hovorí.
Vyštudovaná politologička Katka, ktorá si neželá zverejniť celé meno, v týchto dňoch čaká na získanie pracovného povolenia. Vo Švajčiarsku je od februára. „Ak nemáte pracovné povolenie, tak sa veľa firiem ani neozve a nepozve vás ani na pohovor, pretože treba veľa vybavovať. Na úradoch treba žiadať o pracovné povolenie, mať pracovnú zmluvu, poistenie,“ hovorí. Administratívnu prácu v istej firme napokon zohnala, ale na 40-percentný úväzok. Povolenie však na prvý raz z úradu pre migráciu nedostala. „V pracovnej zmluve bola veta o 40-percentnom úväzku, ale zavolajú ma len v prípade, keď budem potrebovať, čo by z pohľadu úradu znamenalo, že nebudem mať dosť peňazí na živobytie. Zamestnávateľ vetu zmenil a teraz čakám,“ dodáva.
Iná situácia je v prípade žiadaných profesií. Počítačový expert Matej Petrík pracuje vo firme sídliacej neďaleko Zürichu už osem mesiacov. S vybavovaním povolení nemal nijaký problém. „Nemusel som nič vybavovať, všetko vybavila firma. Ak má zamestnávateľ záujem, nie je to nijaký problém,“ hovorí.
Rozhodnutie švajčiarskej vlády považujú obaja vysťahovaní Slováci za ústretový krok vlády populistom. So samotnými Švajčiarmi a ich postojmi voči nim ako cudzincom však zlé skúsenosti nemajú. „Sú ku mne priateľskí. Nemajú nič proti cudzincom, ktorí sú ochotní prispôsobiť sa, vedia jazyk a pracujú,“ hovorí Katka. ,,Tie opatrenia sú zrejme pre tú populistickú stranu. Podľa mňa si väčšina ľudí uvedomuje, že bez cudzincov by tu niektoré práce nemal kto robiť," vraví Matej.