Zákonník sa zmení, ale nebude ako za Tomanovej

Zákonník práce sa nevráti do podoby z čias prvej vlády Roberta Fica. Meniť sa síce bude, tento zámer sa ocitol aj v programovom vyhlásení, no rezortný minister Ján Richter už pripúšťa korekcie niektorých pôvodných zámerov. Ochrana zamestnancov sa napriek tomu posilniť má.

30.04.2012 14:00
Fico, Richter Foto:
Premiér Robert Fico a minister práce Ján Richter chcú Zákonník práce meniť. Otázka je, ako bude reagovať minister hospodárstva Tomáš Malatinský.
debata (40)

„Nie je ambícia vrátiť zákonník do podoby, aká bola za ministerky Tomanovej,“ uviedol Richter v nedeľnej diskusii v televízii TA3. Otázny je podľa neho napríklad návrat súbehu výpovednej lehoty a odstupného. Podľa ministra by mal byť podmienený zásluhami a prepustený zamestnanec by naň mal získať nárok až vtedy, keď pre firmu odpracoval istý počet rokov, možno desať.

Poriadok sa má urobiť aj s prácou na dohody. Richter považuje za neúnosné, že dnes takouto formou pracuje 500– až 800-tisíc ľudí, pričom pripúšťa, že enormný nárast počtu dohodárov umožnila práve Tomanovej novela.

„Znie to podstatne lepšie, ako tá stará rétorika,“ ocenil v debate Richterove ústupky exminister práce a dnes opozičný poslanec SDKÚ Ľudovít Kaník. Aj v zavedení obmedzeného súbehu však vidí riziká, pretože by potom „mladší boli skôr na odstrel“.

Pred návratom súbehu výpovednej lehoty s odstupným do zákonníka varovali zamestnávatelia vrátane ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, ktorý vzišiel z ich radov. Obávajú sa ho ako najväčšej brzdy pri žiadanej tvorbe nových pracovných miest. „Firma si veľmi dobre rozmyslí, či prijme nového pracovníka, keď vie, že v prípade straty objednávok by ho musela prepustiť za dvojnásobné náklady,“ pripomína hlavný vyjednávač zamestnávateľského zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula.

Podľa programového vyhlásenia mieni vláda okrem zákonníka novelizovať aj zákon o kolektívnom vyjednávaní, aby bolo čo najviac zamestnancov krytých kolektívnymi zmluvami, najlepšie zmluvami vyššieho stupňa, ktoré bývalá pravicová vláda odmietla. Uprednostňovať chce prácu v klasickom zamestnaneckom pomere.

Zvyšovať by sa podľa návrhu mala aj minimálna mzda, ktorá v súčasnosti dosiahla výšku 327,20 eura. Jej valorizácia by sa mohla naviazať na priemernú mzdu a životné minimum.

S dvíhaním mzdového minima takisto dlhodobo nesúhlasia zamestnávatelia. „Akékoľvek plošné zvyšovanie miezd povedie akurát k sťahovaniu sa firiem do iných krajín,“ tvrdí Borgula. Pripomína, že od minimálnej mzdy sa odvíja celkovo šesť ďalších taríf pre minimálne mzdové nároky v závislosti od stupňa náročnosti práce, ktoré by sa rovnako museli zvýšiť. Zároveň im povinné mzdové minimum bráni prijať ľudí dlhodobo nezamestnaných a bez pracovných návykov, keďže by na nich doplácali.

Vláda tiež plánuje prehodnotiť inštitút životného minima, aby lepšie zohľadňoval skutočnú hranicu prežitia. A vyhlásenie obsahuje aj smelý záväzok obmedziť sociálne dávky páchateľom protiprávnych skutkov. „Chronické protiprávne konania nesmú zostať bez primeranej reakcie štátu,“ píše sa v texte programu. Vláda preto navrhne opatrenia, aby sa niektoré dávky a iné benefity osobám dopúšťajúcim sa trestných činov či priestupkov neposkytovali alebo poskytovali inými formami.

Ako hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti, vláda by predovšetkým čo najskôr mala zaviesť medzitrh práce a umožniť tak dlhodobo nezamestnaným získať aspoň slabo platenú prácu a zároveň nestratiť dávky v hmotnej núdzi spolu s celou rodinou. Sociálny systém je podľa neho chybný aj v tom, že kým dlhodobo nezamestnaný nejaví ochotu pracovať, nikto mu nesiaha na majetok, no ak sa zamestná, okamžite naňho „nabehne“ exekútor a žiada úhradu všetkých podlžností či pokút, ktoré mu v minulosti boli uložené, vrátane penále. „Kto by sa potom práci nebránil?!“ pýta sa Páleník.

40 debata chyba