Fínske školstvo? Dobrý vzor rovnosti

„Netvárme sa, že obdivujeme Fínsko, a nebudeme ho nasledovať. Chceme ho nasledovať a musíme ho nasledovať,“ zdôraznil šéf rezortu. Vyzdvihol, že až 98 percent fínskych škôl je štátnych alebo verejných a krajina má kvalitné vzdelávacie programy. Akými zmenami by chcel slovenské školstvo priblížiť k fínskemu vzoru, však zatiaľ nevysvetlil.

„Neviem, či si uvedomuje rozdielnosť medzi slovenským a fínskym systémom,“ hovorí Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky. Vo Fínsku sa podľa nej školstvo budovalo trpezlivo a kontinuálne 20 rokov a napriek striedaniu vlád a ministrov sa darilo udržiavať rovnakú líniu a ciele. Za úspech vďačia najmä kvalitne pripraveným pedagógom, na ktorých výber sa kladie veľký dôraz. Tomu zodpovedá aj dobré finančné ohodnotenie a spoločenské postavenie učiteľa. S tým súvisí aj dôvera v pedagógov a vysoká miera decentralizácie školstva, čo je v úplnom protiklade s politikou na Slovensku.

„Vo Fínsku majú učitelia voľné ruky. Štát dôveruje vedeniu školy aj pedagógom, že dokážu zvoliť vhodný spôsob vzdelávania. Nie ako u nás, kde máme rôzne vzdelávacie programy, školské úrady či inšpekcie,“ porovnáva Kleštincová.

Na tento rozdiel upozornil aj Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorý v Čaplovičových vyhláseniach vidí rozpor. „Snaží sa z centrálnej úrovne diktovať, na akú školu má kto chodiť, určovať, na čo sa žiaci majú špecializovať. Vo Fínsku je, naopak, snaha držať ich všetkých čo najdlhšie spolu,“ tvrdí Košťál. Podľa neho chce minister školstvo centralizovať, nariaďovať školám, čo majú robiť. Tým však ide proti tomu, čo sa vo svete považuje za moderné vzdelávanie.

Na fínskom systéme Košťál ocenil jeho rovnocennosť. Každý tam dostane najlepšie vzdelanie bez ohľadu na svoj sociálny či ekonomický status. Zatiaľ čo na Slovensku majú so vzdelávaním problém všetci, ktorí sa nejakým spôsobom odlišujú – či už menej šikovní žiaci, postihnutí, Rómovia alebo deti zo sociálne slabších rodín, vo Fínsku na tom nezáleží. „Všetky deti tam majú rovnakú šancu. Ani status rodiny, z ktorej dieťa pochádza, nemá žiadny vplyv. U nás je to naopak,“ zhodnotil.

Podľa Kleštincovej bola práve táto rovnosť prioritou celej fínskej reformy a jej výborné výsledky sa vlastne ukázali ako vedľajší produkt. „Vo Fínsku zistili, že nemá veľký zmysel rozdeľovať deti na šikovnejšie a menej talentované, lebo ani v ďalšom živote to tak nebude. Musia sa naučiť vychádzať so všetkými,“ opisuje Kleštincová.

V tom je podľa nej i rozdiel od praxe v USA či inde vo svete, kde je množstvo elitných škôl. V týchto štátoch má potom voľná súťaž a konkurencia pomáhať pri zvyšovaní kvality škôl a vzdelávania. Vo Fínsku namiesto toho uplatňujú systém rovnosti a spolupráce. To pritom neznamená, že by talentované deti vo fínskych školách nenapredovali, pretože kvalifikovaní učitelia vedia individuálne pristupovať ku každému žiakovi. Aj jeho hodnotenie závisí len od učiteľa. Vo Fínsku nemajú nijaké štandardizované testy či rebríčky. Cieľom nie je porovnávanie, ale to, aby sa žiak zlepšoval v rámci svojich možností.

O tom, že by sa dnes u nás mohol presadiť fínsky model vzdelávania, odborníci pochybujú. Napríklad aj preto, že Slovensko na školstvo dáva iba 4,4 percenta HDP, kým Fíni až šesť percent. Podľa Kleštincovej musí každá reforma v prvom rade zohľadňovať národné špecifiká.

„Je to chvályhodná ambícia, ale neviem si predstaviť, ako by to minister mohol urobiť. Školstvo je taký podvyživený rezort a učiteľstvo také neatraktívne povolanie, že kým sa nezlepší financovanie a do škôl nepritiahnu kvalitní pedagógovia, nič sa nepohne. Zo školstva treba spraviť prioritu, na to treba celospoločenskú zhodu,“ tvrdí Kleštincová.

Košťál pripúšťa, že Fínsko má podobnú veľkosť a štruktúru obyvateľstva ako Slovensko – napríklad i značnú švédsku menšinu, ale „to, čím sa pán Čaplovič doteraz prezentoval a čo sa uvádza v Programovom vyhlásení vlády, je však dosť vzdialené od fínskeho systému“.