Maďarské deti nevedia po slovensky. Hľadá sa dôvod

Mnohí príslušníci maďarskej národnostnej menšiny neovládajú jazyk štátu, v ktorom žijú, a nevedia sa po slovensky vôbec dohovoriť. Problémy im to spôsobuje najmä v krajných životných situáciách, napríklad, keď sa ocitnú v nemocnici mimo svojho regiónu.

škola, žiak, študent, vyučovanie, tabuľa
Riaditelia maďarských škôl by uprednostnili, aby sa slovenčina učila takým spôsobom ako cudzí jazyk.
Autor: Archív Pravda

Na národnostných základných aj stredných školách síce hodiny slovenčiny sú, ale neučia sa v nej komunikovať. Riaditelia škôl tvrdia, že za to môže metodika výučby a k slovenčine by sa malo pristupovať ako k cudziemu jazyku.

„Na základnej škole sme síce podrobne rozoberali gramatiku, ale niektorí spolužiaci stále neboli schopní formulovať vety a nevedeli si po slovensky vypýtať ani tovar v obchode. Ani niektorí vysokoškoláci poriadne neovládajú jazyk, aj keď sa ho roky učia. V školách sa pozornosť nesústreďuje na slovenčinu ako jazyk. Žiaci síce vedia vyriešiť zadanú úlohu, ale nevedia poriadne pomenovať veci,“ hovorí študentka z Komárna Timea Till.

Vedomý si je toho aj minister školstva Dušan Čaplovič, ktorý chce situáciu zmeniť a začať na riešení tohto problému spolupracovať s odbornou verejnosťou. „Po schválení programového vyhlásenia vlády bude pán minister iniciovať rokovanie so zástupcami Metodického centra v Komárne, Zväzom maďarských pedagógov na Slovensku a ďalšími zástupcami odbornej pedagogickej verejnosti. Následne budeme môcť viac priblížiť celý zámer,“ povedal hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák.

Na národnostných školách sa štátny jazyk učí v rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra. Riaditelia maďarských škôl by uprednostnili, aby sa učil spôsobom ako cudzí jazyk. Postupne začínať so slovíčkami, gramatikou a veľký dôraz dávať na konverzácie, literatúru pridať až neskôr.

To by bol dobrý spôsob aj podľa sociologičky Zuzany Kusej, ktorá však upozorňuje, slovné spojenie – slovenčina ako cudzí jazyk vyvoláva v niektorých politikoch neoprávnené výhrady. „Keď počujú, že by sa mala slovenčina učiť ako cudzí jazyk, uráža ich to, pretože nerozumejú, čo to technicky znamená a z nejakej urazenej hrdosti to odmietajú. Keď sa však niečo učí ako cudzí jazyk, vytvoria sa dobré základy, na ktorých sa potom rýchlo stavia. Ak budú trvať na svojom predpoklade, bude to len udržiavať nedostatočné ovládanie slovenského jazyka,“ tvrdí Kusá. Dodáva, že keby sa spôsob vyučovania nazýval inak, napríklad komunikačná slovenčina alebo používanie jazyka v praktickom živote k dohode by sa dospelo omnoho rýchlejšie.

„Doteraz nikto nechcel uznať, že pre dieťa z maďarského prostredia je slovenčina cudzím jazykom. Netreba sa tomu brániť, je to jednoducho tak,“ tvrdí aj riaditeľka Základnej školy Zoltána Kodálya v Galante Hajnalka Oláh.

„V našom regióne sa deti stretávajú so slovenčinou zriedka, prakticky iba v škole. Ak sa zmení metodika a dôraz sa bude dávať na komunikáciu a konverzáciu, výsledky môžu byť lepšie,“ tvrdí Baltazár Tarr, riaditeľ Základnej školy Sándora Petőfiho v Kameníne v okrese Nové Zámky. Osvedčilo sa im žiakov na vyučovaní slovenčiny rozdeliť do menších skupín, aby mohla byť komunikácia s učiteľom intenzívnejšia. „Keď chodíme na lyžovačky, žiaci sa boja hovoriť po slovensky, lebo nie sú zvyknutí používať jazyk v bežnom živote,“ priznáva Tarr.

„Počet hodín slovenského jazyka je postačujúci. Dotácie slovenského jazyka sa zvýšil novelou zákona na úkor materinského jazyka. Treba hľadať podobné metódy a formy výučby ako pri vyučovaní cudzieho jazyka,“ myslí si riaditeľka Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským Gyulu Juhásza v Leviciach Csilla Andruska.

Podľa nej sa v nižších ročníkoch používajú prehnane ťažké slová, ktoré deti skôr odpudzujú od učenia slovenčiny, namiesto toho, aby ich k nej pripútali. „Kto sa chce uplatniť na Slovensku, musí si uvedomiť, že jazyk ovládať musí,“ dodáva Andruska.

Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky by malo zmysel posilniť výučbu odborných predmetov v slovenčine a tiež zmeniť prístup príslušníkov menšín k štúdiu slovenského jazyka. „Slovenčina ako štátny jazyk nemôže byť kladená na rovnakú úroveň s výučbou iných cudzích jazykov. Vzdelávací systém by mal priviesť príslušníkov menšín k očakávanej znalosti jazyka, ale žiadna ministerská regulácia veľa nezmôže, ak žiaci nebudú ochotní komunikovať v slovenčine. Nielen v škole, ale aj vo svojej komunite a potom sa integrovať do majoritnej populácie. Takýto postoj by mal byť prirodzený vo vyspelej krajine, kde bok po boku slušne žijú príslušníci rôznych menšín,“ povedala Kleštincová.

Žiaci, ktorí chodia do škôl, kde je vyučovacím jazykom ukrajinčina, sú na tom podstatne lepšie. Aj vďaka rovnakému pôvodu jazykov. „Máme päť hodín slovenčiny a päť hodín ukrajinčiny, je to rovnocenné. Niektorí žiaci z rusínsko-ukrajinských obcí ovládajú slovenčinu lepšie ako žiaci na slovenských školách,“ hovorí Anna Dzubáková riaditeľka Základnej školy z Chmeľovej v okrese Bardejov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
škola, jazyk, tabuľa, škola

Ústavný súd: Žiak má právo hlásiť sa na gymnázium bez ohľadu na prospech

22.10.2014 15:50

Priemer známok nemôže byť kritériom pre prijatie na gymnázium či odbornú strednú školu. Podľa rozhodnutia sudcov je táto podmienka protiústavná.

matka - práca - kariéra -

Stratégia rodovej rovnosti ignoruje požiadavky matiek, tvrdí členka výboru

22.10.2014 14:18

Návrh Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti rieši ženy len z pohľadu výrobnej sily, tvrdí Mária Raučinová z Fóra života, ktorá je členkou výboru rodovej rovnosti.

povodne, Prešov

Obce na Záhorí zostali bez elektriny, na Slovensku hrozia povodne

22.10.2014 12:38, aktualizované: 15:23

Obce na Záhorí sú bez elektriny, za čo môže nočná víchrica. Malackí hasiči museli odstraňovať stromy aj z diaľnice. Na viacerých miestach Slovenska hrozia povodne.

Moštenica

Farmári pri daniach vracajú obciam úder

22.10.2014 17:00

Poslanci najprv schválili z pohľadu obcí likvidačný limit na dane za pôdu. Omyl si uvedomili a sú ochotní to zmeniť. Proti tomu protestujú poľnohospodári.

Elektrina, šnúra, zástrčka

EÚ rozdelí na energetické projekty 145 miliárd eur

22.10.2014 16:10

Slovensko môže získať časť peňazí, ktoré chce Európska únia investovať do podpory projektov energetickej infraštruktúry.

heliport, Liptovský Mikuláš,

Prokuratúra dala v kauze heliportu za pravdu Liptovskému Mikulášu

22.10.2014 16:06

Liptovský Mikuláš sa dostal do sporu s podnikateľom, keď mu radnica nepovolila heliport na okraji mesta. Ten žiada teraz odškodné 458-tisíc eur.

D-Day, Angela Merkelová, Vladimir Putin, Deň D

Nemecko nepôjde do boja s Ruskom, tvrdí expert

22.10.2014 16:00

"Stredná a východná Európa potrebujú vedieť, čo urobí Berlín,“ povedal pre Pravdu v súvislosti s rusko-ukrajinskou krízou George Friedman.