Maďarské deti nevedia po slovensky. Hľadá sa dôvod

Mnohí príslušníci maďarskej národnostnej menšiny neovládajú jazyk štátu, v ktorom žijú, a nevedia sa po slovensky vôbec dohovoriť. Problémy im to spôsobuje najmä v krajných životných situáciách, napríklad, keď sa ocitnú v nemocnici mimo svojho regiónu.

škola, žiak, študent, vyučovanie, tabuľa
Riaditelia maďarských škôl by uprednostnili, aby sa slovenčina učila takým spôsobom ako cudzí jazyk.
Autor: Archív Pravda

Na národnostných základných aj stredných školách síce hodiny slovenčiny sú, ale neučia sa v nej komunikovať. Riaditelia škôl tvrdia, že za to môže metodika výučby a k slovenčine by sa malo pristupovať ako k cudziemu jazyku.

„Na základnej škole sme síce podrobne rozoberali gramatiku, ale niektorí spolužiaci stále neboli schopní formulovať vety a nevedeli si po slovensky vypýtať ani tovar v obchode. Ani niektorí vysokoškoláci poriadne neovládajú jazyk, aj keď sa ho roky učia. V školách sa pozornosť nesústreďuje na slovenčinu ako jazyk. Žiaci síce vedia vyriešiť zadanú úlohu, ale nevedia poriadne pomenovať veci,“ hovorí študentka z Komárna Timea Till.

Vedomý si je toho aj minister školstva Dušan Čaplovič, ktorý chce situáciu zmeniť a začať na riešení tohto problému spolupracovať s odbornou verejnosťou. „Po schválení programového vyhlásenia vlády bude pán minister iniciovať rokovanie so zástupcami Metodického centra v Komárne, Zväzom maďarských pedagógov na Slovensku a ďalšími zástupcami odbornej pedagogickej verejnosti. Následne budeme môcť viac priblížiť celý zámer,“ povedal hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák.

Na národnostných školách sa štátny jazyk učí v rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra. Riaditelia maďarských škôl by uprednostnili, aby sa učil spôsobom ako cudzí jazyk. Postupne začínať so slovíčkami, gramatikou a veľký dôraz dávať na konverzácie, literatúru pridať až neskôr.

To by bol dobrý spôsob aj podľa sociologičky Zuzany Kusej, ktorá však upozorňuje, slovné spojenie – slovenčina ako cudzí jazyk vyvoláva v niektorých politikoch neoprávnené výhrady. „Keď počujú, že by sa mala slovenčina učiť ako cudzí jazyk, uráža ich to, pretože nerozumejú, čo to technicky znamená a z nejakej urazenej hrdosti to odmietajú. Keď sa však niečo učí ako cudzí jazyk, vytvoria sa dobré základy, na ktorých sa potom rýchlo stavia. Ak budú trvať na svojom predpoklade, bude to len udržiavať nedostatočné ovládanie slovenského jazyka,“ tvrdí Kusá. Dodáva, že keby sa spôsob vyučovania nazýval inak, napríklad komunikačná slovenčina alebo používanie jazyka v praktickom živote k dohode by sa dospelo omnoho rýchlejšie.

„Doteraz nikto nechcel uznať, že pre dieťa z maďarského prostredia je slovenčina cudzím jazykom. Netreba sa tomu brániť, je to jednoducho tak,“ tvrdí aj riaditeľka Základnej školy Zoltána Kodálya v Galante Hajnalka Oláh.

„V našom regióne sa deti stretávajú so slovenčinou zriedka, prakticky iba v škole. Ak sa zmení metodika a dôraz sa bude dávať na komunikáciu a konverzáciu, výsledky môžu byť lepšie,“ tvrdí Baltazár Tarr, riaditeľ Základnej školy Sándora Petőfiho v Kameníne v okrese Nové Zámky. Osvedčilo sa im žiakov na vyučovaní slovenčiny rozdeliť do menších skupín, aby mohla byť komunikácia s učiteľom intenzívnejšia. „Keď chodíme na lyžovačky, žiaci sa boja hovoriť po slovensky, lebo nie sú zvyknutí používať jazyk v bežnom živote,“ priznáva Tarr.

„Počet hodín slovenského jazyka je postačujúci. Dotácie slovenského jazyka sa zvýšil novelou zákona na úkor materinského jazyka. Treba hľadať podobné metódy a formy výučby ako pri vyučovaní cudzieho jazyka,“ myslí si riaditeľka Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským Gyulu Juhásza v Leviciach Csilla Andruska.

Podľa nej sa v nižších ročníkoch používajú prehnane ťažké slová, ktoré deti skôr odpudzujú od učenia slovenčiny, namiesto toho, aby ich k nej pripútali. „Kto sa chce uplatniť na Slovensku, musí si uvedomiť, že jazyk ovládať musí,“ dodáva Andruska.

Podľa Lucie Kleštincovej z Inštitútu hospodárskej politiky by malo zmysel posilniť výučbu odborných predmetov v slovenčine a tiež zmeniť prístup príslušníkov menšín k štúdiu slovenského jazyka. „Slovenčina ako štátny jazyk nemôže byť kladená na rovnakú úroveň s výučbou iných cudzích jazykov. Vzdelávací systém by mal priviesť príslušníkov menšín k očakávanej znalosti jazyka, ale žiadna ministerská regulácia veľa nezmôže, ak žiaci nebudú ochotní komunikovať v slovenčine. Nielen v škole, ale aj vo svojej komunite a potom sa integrovať do majoritnej populácie. Takýto postoj by mal byť prirodzený vo vyspelej krajine, kde bok po boku slušne žijú príslušníci rôznych menšín,“ povedala Kleštincová.

Žiaci, ktorí chodia do škôl, kde je vyučovacím jazykom ukrajinčina, sú na tom podstatne lepšie. Aj vďaka rovnakému pôvodu jazykov. „Máme päť hodín slovenčiny a päť hodín ukrajinčiny, je to rovnocenné. Niektorí žiaci z rusínsko-ukrajinských obcí ovládajú slovenčinu lepšie ako žiaci na slovenských školách,“ hovorí Anna Dzubáková riaditeľka Základnej školy z Chmeľovej v okrese Bardejov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Ďalšie články
Ivan Gašparovič

Prezident Gašparovič po Veľkej noci odcestuje do Prahy

16.04.2014 22:00

Prezident odcestuje do Prahy na stretnutie na vysokej úrovni k 5. výročiu Východného partnerstva Európskej únie.

Jozef Kollár

Kollár a Viskupič opäť predložia do parlamentu infozákon

16.04.2014 17:43

Cieľom zákona je vytvorenie informačnej databázy, v ktorej sa budú všetky dokumenty EÚ zhromažďovať, triediť a prehľadným spôsobom usporadúvať.

Dušan Čaplovič

Ministerstvo školstva chce stopnúť zneužívanie štipendií

16.04.2014 17:17

Podľa ministerstva školstva študenti dokladajú fiktívne darovacie zmluvy, aby mali na sociálne štipendium nárok.

Peniaze

O kauze Duckého zmeniek znovu rozhoduje krajský súd

16.04.2014 16:00

Spor o zmenky v hodnote 350 miliónov českých korún rieši krajský súd po tom, čo vo veci rozhodoval najvyšší súd v dovolacom konaní.

Ľudia odporúčajú