Ekonóm Baláž: Euroval alebo rozpad eurozóny

Ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied nevidí pre Slovensko inú cestu ako pristúpiť do trvalého eurovalu. Bude to síce stáť peniaze, ale dôsledky budú menšie, ako by boli pri rozpade eurozóny, hovorí Baláž.

Vladimír Baláž
Vladimír Baláž
Autor: Robert Hüttner

Je namieste pridať sa do trvalého eurovalu v čase, keď sa diskutuje o efektívnosti poskytnutej pomoci pre Grécko?
Grécko pravdepodobne euro opustí. Sú tu však z pohľadu eurozóny aj podstatnejšie štáty, ako je Španielsko a Taliansko. Euroval, ktorý schvaľujeme, bude slúžiť na záchranu týchto štátov.

Kupujeme teda čas na to, aby Taliansko a Španielsko znížili svoje dlhy?
Je to tak. Pretože ak by nastal divoký rozpad eurozóny, bolo by to veľmi nepríjemné. Z histórie vieme, že keď sa rozpadalo nejaké veľké impérium, ako napríklad Sovietsky zväz alebo Juhoslávia, skončilo sa to vždy konfliktom. Je potrebné spraviť všetko pre to, aby sa zachovalo aspoň jadro eurozóny.

Aké priame dôsledky by malo pre Slovensko, ak by sa trvalý euroval nevytvoril?
Slovensko je malá krajina. Nemôžeme na seba donekončena upozorňovať nejakým výrazným nesúhlasom s plánmi Nemecka a Francúzska. Bez eurovalu by zrejme nastal neriadený rozpad eurozóny, ktorý by bol spojený s hlbokou neriadenou krízou, aká v dejinách nemá obdobu. Slovenskú ekonomiku, ktorá je závislá od nemeckej či francúzskej, by to mohlo položiť. Pri veľkej recesii by sa v Európe prestali kupovať u nás vyrábané autá, elektronika či spotrebný tovar a ľudia na Slovensku by prišli o prácu v čase, keď štát živí vyše 400-tisíc nezamestnaných.

Trvalý euroval by však na rozdiel od prvého záchranného mechanizmu, na schvaľovaní ktorého padla minulá vláda, mohol fungovať aj bez súhlasu Slovenska. Má význam, aby sme dávali do trvalého valu hotovosť takmer 660 miliónov eur?
Nemôžeme tu sedieť ako v zadymenej krčme a tváriť sa, že sa nás európske záležitosti netýkajú. Je lepšie, aby sa to dialo s našou účasťou a postupným uvoľňovaním hotovostných vkladov ako bez nás. Je jasné, že nás to bude stáť určité peniaze. Ak Grécko vystúpi z eurozóny, tak časť našich záruk sa bude realizovať a doplatíme na to. Ale táto strata bude menšia, ako by bola v prípade divokého rozpadu eurozóny a následnej recesie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

škola, školáci, žiaci, vyučovanie, študenti

Anketa s rodičmi: Čo očakávate od školy a čo by sa v nej malo zmeniť?

02.09.2014 13:00

Denník Pravda vyspovedal rodičov, aké majú očakávania od škôl, kde chodia ich deti.

deti, škola

Anketa s učiteľmi: Očakávania od nového školského roka

02.09.2014 13:00

Denník Pravda zisťoval očakávania učiteľov od nového školského roka a čo by zmenili v školstve.

Zuzana Kusá

Kusá: Aj rodičia by mali žiadať asistentov a menšie triedy

02.09.2014 12:00

Bremeno domácich úloh dnes vnímajú rodičia citlivejšie a sú vo väčšom strese z budúcnosti svojich detí ako kedysi, hovorí sociologička Zuzana Kusá.

plyn, energie

Eustream rozbehol komerčnú prevádzku reverzu plynu na Ukrajinu

02.09.2014 13:09

Do komerčnej prevádzky uviedli v utorok reverzný tok plynu cez plynovod Vojany - Užhorod.

vodné dielo, gabčíkovo, priehrada, bratislava, dunaj

Oprava gabčíkovských turbín podľa elektrární dva roky počká

02.09.2014 13:02

S generálnymi opravami turbín vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo (VEG) chcú Slovenské elektrárne (SE) začať o dva roky.

škola, školáci, žiaci, vyučovanie, študenti

Anketa s rodičmi: Čo očakávate od školy a čo by sa v nej malo zmeniť?

02.09.2014 13:00

Denník Pravda vyspovedal rodičov, aké majú očakávania od škôl, kde chodia ich deti.

deti, škola

Anketa s učiteľmi: Očakávania od nového školského roka

02.09.2014 13:00

Denník Pravda zisťoval očakávania učiteľov od nového školského roka a čo by zmenili v školstve.