Ekonóm Baláž: Euroval alebo rozpad eurozóny

Ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied nevidí pre Slovensko inú cestu ako pristúpiť do trvalého eurovalu. Bude to síce stáť peniaze, ale dôsledky budú menšie, ako by boli pri rozpade eurozóny, hovorí Baláž.

Vladimír Baláž

Autor: Robert Hüttner

Je namieste pridať sa do trvalého eurovalu v čase, keď sa diskutuje o efektívnosti poskytnutej pomoci pre Grécko?
Grécko pravdepodobne euro opustí. Sú tu však z pohľadu eurozóny aj podstatnejšie štáty, ako je Španielsko a Taliansko. Euroval, ktorý schvaľujeme, bude slúžiť na záchranu týchto štátov.

Kupujeme teda čas na to, aby Taliansko a Španielsko znížili svoje dlhy?
Je to tak. Pretože ak by nastal divoký rozpad eurozóny, bolo by to veľmi nepríjemné. Z histórie vieme, že keď sa rozpadalo nejaké veľké impérium, ako napríklad Sovietsky zväz alebo Juhoslávia, skončilo sa to vždy konfliktom. Je potrebné spraviť všetko pre to, aby sa zachovalo aspoň jadro eurozóny.

Aké priame dôsledky by malo pre Slovensko, ak by sa trvalý euroval nevytvoril?
Slovensko je malá krajina. Nemôžeme na seba donekončena upozorňovať nejakým výrazným nesúhlasom s plánmi Nemecka a Francúzska. Bez eurovalu by zrejme nastal neriadený rozpad eurozóny, ktorý by bol spojený s hlbokou neriadenou krízou, aká v dejinách nemá obdobu. Slovenskú ekonomiku, ktorá je závislá od nemeckej či francúzskej, by to mohlo položiť. Pri veľkej recesii by sa v Európe prestali kupovať u nás vyrábané autá, elektronika či spotrebný tovar a ľudia na Slovensku by prišli o prácu v čase, keď štát živí vyše 400-tisíc nezamestnaných.

Trvalý euroval by však na rozdiel od prvého záchranného mechanizmu, na schvaľovaní ktorého padla minulá vláda, mohol fungovať aj bez súhlasu Slovenska. Má význam, aby sme dávali do trvalého valu hotovosť takmer 660 miliónov eur?
Nemôžeme tu sedieť ako v zadymenej krčme a tváriť sa, že sa nás európske záležitosti netýkajú. Je lepšie, aby sa to dialo s našou účasťou a postupným uvoľňovaním hotovostných vkladov ako bez nás. Je jasné, že nás to bude stáť určité peniaze. Ak Grécko vystúpi z eurozóny, tak časť našich záruk sa bude realizovať a doplatíme na to. Ale táto strata bude menšia, ako by bola v prípade divokého rozpadu eurozóny a následnej recesie.