Lajčák chce dať Dzurindove zmluvy na súd

Tvrdenie proti tvrdeniu. Tak sa vyvíja spor medzi terajším a bývalým ministrom zahraničia o to, či boli zmluvy, ktoré sa v rezorte podpisovali deň pred predčasnými voľbami, v poriadku. Zatiaľ čo Miroslav Lajčák tvrdí, že predovšetkým zmluvy súvisiace s poskytovaním oficiálnej rozvojovej pomoci môžu skončiť aj na súde, podľa Mikuláša Dzurindu ide len o ohováranie.

Miroslav Lajčák
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák
Autor: Robert Hüttner

Politológ Michal Horský upozorňuje, že podobné obviňovanie síce neprospieva ani jednej strane, ale Lajčák sa podľa neho môže oprávnene na niektoré Dzurindove rozhodnutia pozerať ako na stranícke.

„Faktom zostáva, že Lajčák ako profesionálny diplomat a nestraník sa na niektoré postupy svojho predchodcu, predsedu politickej strany, ktorý sa pri výkone vo funkcii asi nemôže veľmi odosobniť, môže pozerať, asi aj oprávnene, ako na príliš stranícky zaujaté,“ hovorí Horský.

„Nevylučujem, že budú nutné právne kroky. Vo viacerých prípadoch ale nemôžeme urobiť nič napriek tomu, že máme inú predstavu ako bývalé vedenie,“ hovorí Lajčák, ktorý dal po svojom nástupe do funkcie prehodnotiť všetkých 48 projektov na granty pre mimovládne organizácie, na základe ktorých dostali 6,6 milióna eur. Po kontrole potvrdil len 23 z nich a zvyšných 15 v celkovej hodnote 3,15 milióna eur zrušil a na túto sumu vypíše opakovanú výzvu na predkladanie projektov.
„Boli to dôvody ako neefektívnosť projektov, nadhodnotený rozpočet či vysoké mzdové náhrady. Šlo taktiež o nedostatočné skúsenosti žiadateľov o dotáciu rovnako aj ich partnerov v prijímajúcej krajine, no mali sme aj prípady, keď projekty boli nepotrebné alebo irelevantné pre danú krajinu, boli duplicitné k aktivitám iných donorov, alebo bolo jasné, že tie sú neudržateľné, hoci udržateľnosť projektu je jednou z podmienok,“ tvrdí minister.

Príkladom je podľa neho projekt za 300-tisíc eur, pri ktorom malo ísť až 83-tisíc na mzdy a ďalších 190-tisíc eur na expertov, pričom na samotný projekt zostalo nejakých 10 percent ceny projektu. „Žiadateľovi, ktorý sa venuje zdravotníckej starostlivosti, bol zas pridelený projekt z oblasti energetiky a agentúra pre demokraciu chcela mapovať zdroje vodnej a solárnej energie,“ uvádza ďalší čudný projekt.

Tento popis spĺňa len jediná firma zo zoznamu schválených uchádzačov o granty, a to eseročka Bioenergycenter, ktorá mala podľa projektu zmapovať zdroje vodnej a solárnej energie v Čiernej Hore. Jej lokálnym partnerom mala byť nezisková organizácia zaoberajúca sa šírením demokracie, za čo mala zinkasovať 300-tisíc eur. Pravda sa ju snažila osloviť, ale firma nemá ani internetovú stránku a prehliadač nenachádza ani kontakt na nejakú poverenú osobu. Podobne neúspešne skončili aj pokusy o skontaktovanie ďalších dvoch pôvodne úspešných firiem, a to Health Promotion a RED Target Consulting.

Dzurinda sa bráni, že všetky projekty najprv schvaľovala dozorná rada agentúry pre rozvojovú pomoc. „Štatút a celý proces je pokrytý zákonne a vyhláškami rezortu a o konečnom výbere rozhoduje odborné spektrum ľudí, ktoré boduje projekty. Nesmrdí toto svojvoľnosťou pána Lajčáka? Mne sa zdá, že problém má on,“ ohradil sa s tým, že očakáva ospravedlnenie.

Fakt, že k samotnému podpisovaniu zmlúv sa dostal deň pred voľbami, ospravedlňuje záujmom o poskytnutie dlhšieho obdobia na čerpanie grantov.

Podľa Zuzany Wienk z Aliancie Fair-play na samotnom princípe podpisovania zmlúv pred voľbami nie je nič zlé, ale pri obdobných obvineniach by jedna ani druhá strana nemala mať problém so spätnou kontrolou schvaľovacieho procesu. „Ak chce bývalé i súčasné vedenie obhájiť svoj postup, malo by sprístupniť všetky dokumenty týkajúce sa procesu a nechať, nech sa na ne médiá a odborníci pozrú a následne by mali zodpovedať ich otázky,“ vraví.

Na podozrenia z rozdávania grantov po známosti upozornila Pravda už pri vlaňajších dotáciách. Po tom, čo sa poradcom štátneho tajomníka rezortu diplomacie Milana Ježovicu stal dovtedajší popredný predstaviteľ nadácie Pontis Milan Nič, sa práve táto nadácia stala najúspešnejším prijímateľom grantov. Po schválení všetkých ňou predložených projektov získala takmer 540-tisíc eur, čo však podľa oboch strán vôbec nesúviselo. Ježovica v piatok hovoril, že aj posledné obvinenia sú „vylievaním vedier špiny“ na bývalé vedenie rezortu a Lajčáka označil za „lžimajstra“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
letisko, departure, odlety, letisková kontrola, lietadlo

Namiesto Ukrajiny sa viac lieta nad Slovenskom

21.07.2014 20:00, aktualizované: 22.07.2014 08:00

Slovenský vzdušný priestor je od leteckej tragédie na Ukrajine podstatne plnší. Letecké spoločnosti musia obchádzať východnú Ukrajinu a prevádzku viac presunuli aj na Slovensko.

súdna rada, Ján Vanko

Voľbu podpredsedu Súdnej rady sprevádzal chaos

21.07.2014 15:18, aktualizované: 19:55

Súdna rada má po takmer mesiaci bez vedenia nového podpredsedu. Stal sa ním nitriansky sudca Ján Vanko, za ktorého v pondelok hlasovalo všetkých 16 prítomných členov rady.

Andrej Kiska

Kiska prijal poverovacie listiny zahraničných veľvyslancov

21.07.2014 14:15

Nových veľvyslancov u nás bude mať Nemecko, Jordánsko a Island.

Vladimir Putin

Putina tlačia mantinely domácej dôvery a sankcií

22.07.2014 09:06

Šéf Kremľa podporil prácu vyšetrovacej komisie na objasnenie pádu lietadla v nádeji, že sa Rusko vyhne sprísneniu sankcií, myslí si analytik Centra politických technológií Alexej Makarkin.

Švajčiarsky frank

Pokuta od USA dostala Credit Suisse do vysokej straty

22.07.2014 09:00

Švajčiarska banka Credit Suisse Group vykázala svoju najväčšiu štvrťročnú stratu od pádu Lehman Brothers v roku 2008.

Izrael, Pásmo Gazy

Boje mezi Izraelom a Palestínou pokračujú, hlásia ďalšie obete

22.07.2014 08:22

Izrael pokračoval v leteckých úderoch na Pásmo Gazy a zabil najmenej troch Palestínčanov, uviedla agentúra Reuters.

Zloty, Poľsko

Poľsko tiahne do boja proti zákazu mentolových cigariet

22.07.2014 08:16

Poľsko plánuje na Európskom súdnom dvore bojovať proti zákazu predaja tabakových produktov s príchuťami.