Zároveň zdôrazňuje, že katolícka cirkev rešpektuje dôstojnosť každej ľudskej osoby a odmieta akúkoľvek nespravodlivú diskrimináciu človeka.
Podľa Romany Schlesinger, výkonnej riaditeľky Queer Leaders Forum, ktoré organizuje Dúhový pochod, napriek vyhláseniam cirkvi o láske práve homosexuáli, lesbičky, bisexuáli a transgender ľudia, ktorí sú veriaci, to majú v živote väčšinou ťažšie. „Napriek hlásaniu cirkvi o všeobjímajúcej láske prežívajú najťažšie chvíle a stáva sa im, že ich rodina odmietne, vyhodí a dedina alebo mesto odsúdi,“ hovorí Schlesinger. S inou sexuálnou orientáciou sa podľa nej aj preto lepšie vyrovnáva človek, ktorý nepochádza z nábožensky ortodoxného prostredia.
Homosexualita je podľa vyhlásenia katolíckej cirkvi skúška. Pripúšťa, že existuje „nemalý počet žien a mužov s homosexuálnymi sklonmi“, ktorí sa v živote pre svoju orientáciu stretávajú s problémami. „Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim,“ odvoláva sa na Katechizmus katolíckej cirkvi. Zároveň dodáva, že „homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Čnosťami ovládania sa, ktoré vychovávajú k vnútornej slobode, niekedy aj pomocou nezištného priateľstva, modlitbou a s pomocou sviatostnej milosti sa môžu a majú postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej dokonalosti“.
„Homosexuálne cítiacim ľuďom“ sa podľa vyhlásenia Konferencie biskupov Slovenska venuje cirkev na Slovensku prostredníctvom občianskeho združenia Rieky a Linky Valentín. Telefonické kontaktné údaje na tieto organizácie sa nám však nepodarilo nájsť. Webová stránka rieky.17.forumer.com, hovorí o duchovnej obnove pre inak sexuálne cítiacich a o možnosti písomného kontaktu. Na naše otázky o ich aktivitách a postojoch sme odpoveď nedostali.
Linka Valentín podľa informácií z portálu pôsobí od roku 1999 pri Gréckokatolíckej cirkvi v Košiciach-Starom meste ako písomná linka dôvery. „V duchu evanjelia je tu pre ľudí hľadajúcich prijatie i pochopenie v ťažkostiach života súvisiacich s prežívaním inej citovej a sexuálnej náklonnosti. Občianske združenie Rieky od roku 1998 /neformálne od roku 1997/. Usporiadalo dve medzinárodné konferencie: Kresťanský pohľad na problém homosexuality /za podpory Komisie pre otázky bioetiky Konferencie biskupov Slovenska/. Spolu s linkou Valentín hľadá možnosti ako priblížiť vnútorné prežívanie inak sexuálne cítiacich ľudí, predovšetkým spoločenstvu Cirkvi, aby v nej nachádzali prijatie, pochopenie i oporu,“ uvádza sa na stránke.
Do diskusie na portáli sa však zapojila aktivistka iniciatívy Homosexuálni kresťania a im blízki. Združenie organizuje raz mesačne stretnutia „gay-kresťanov z rôznych cirkví i bez cirkví, s rôznym chápaním Slova i rôznymi životnými postojmi a cestami, vo vzájomnej úcte k našim rôznostiam a inakostiam, i k vzájomným nesúhlasom či nepochopeniam. Láska nevylučuje rôznorodosť, rozličnosť nebráni láske“, uvádza sa na stránke iniciatívy. Podľa informácií z portálu homosexuálnych kresťanov sa snažia stretávať pravidelne, na „území rôznych kresťanských spoločenstiev/cirkví, podľa možností a okolností, a podľa vôle, nápadov a inšpirácií zúčastnených. Vraj by niektorí noví aj radi prišli, ale boja sa, že nie sú dosť kresťanskí, iní sa možno zas obávajú, že im dosť kresťanskí nebudeme … Či sme málo či až príliš kresťanskí? Kto vie, radi by sme vedeli aj my,“ píše sa na webovej stránke Homosexuálni kresťania a im blízki.
Na naše otázky do uzávierky čísla nestihli odpovedať, s výnimkou jednej – „na Dúhovom pochode sa určite zúčastníme“.
Podľa sociológa Miroslava Tížika je ťažké predvídať, či cirkev časom zmierni svoj postoj voči homosexuálom. „Oficiálne cirkev vystupuje z pozícií, ktoré nastolil pápež Ján Pavol II., podľa ktorých cirkev ponúka niečo, čo je nemenné, teda stabilitu. Ustúpiť neustúpi, môže zmeniť len komunikačnú stratégiu, ktorá možno bude postavená na lepšom zdôrazňovaní hodnôt a na tom prečo cirkev nemôže akceptovať takýto typ správania,“ hovorí.
Pripomína tiež, že v zahraničí sa o tejto oblasti diskutuje inak. „Vo verejnom priestore tam zaznejú aj hlasy tolerantnejších kňazov, ktoré žiadajú o zmenu vzťahu a väčšiu toleranciu, empatiu, chápanie homosexuality a takýchto ľudí. U nás okrem oficiálnych predstaviteľov nijaké iné hlasy kňazov nezaznejú, preto to pôsobí tak jednofarebne a jednostranne,“ dodáva.