Do sociálnej siete nemal problém položiť sa ani bývalý šéf Železničnej spoločnosti Pavel Kravec. Nestačilo mu škandalóznych 170-tisíc eur, ktoré dostal na odchod z funkcie. Hneď vzápätí využil zákonnú možnosť prihlásiť sa ako nezamestnaný na úrade práce v Žiari nad Hronom a požiadať o podporu.
„Informácie tohto druhu o klientoch neposkytujeme. Pán Kravec je však občan ako každý iný, teda z hľadiska zákona má na dávku v nezamestnanosti právo,“ nespochybnil ju v stredu pre Pravdu Štefan Filip, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, pod ktorý patrí aj detašované žiarske pracovisko.
Príjmy, ktoré mal Kravec na železniciach, ho oprávňujú poberať pol roka strop tejto poskytovanej dávky, ktorý je aktuálne 1 175,52 eura. Za šesť mesiacov si teda popri „platinovom padáku“ môže ešte prilepšiť takmer o sedemtisíc eur. A nasledovať ho môžu mnohí ďalší „odídení“ stranícki nominanti, pričom len tí, ktorých firmy spadali pod ministerstvo dopravy, si pri odchode vzali celkovo 1,5 milióna eur.
Pravde sa v stredu podarilo spojiť aj priamo s Kravecom. „Ja už ďakujem. Povedal som všetko, čo som chcel. Dovidenia,“ odmietol prezradiť dôvody, prečo sa o podporu uchádza. A ihneď zložil telefón.
Kravecovi spolustraníci z KDH, jeho politickí partneri aj oponenti sú zdesení. No neponúkajú nijaké konkrétne opatrenia, ako by v budúcnosti chceli podobným situáciám zabrániť. Vládny Smer dokonca ustúpil aj od pôvodného zámeru obmedziť bohatým rodičovské dávky – čo Kraveca ako otca šiestich detí takisto môže iba tešiť.
„Ten človek už asi ničím nedokáže prekvapiť, veľmi hlboko sklamal. Vo štvrtok na schôdzi predsedníctva navrhnem jeho vylúčenie z KDH. Ako náš nominant zlyhal a mimoriadne škodí strane,“ povedal na Kravecovu adresu poslanec kresťanských demokratov Július Brocka. Dodal, že jeho žiadosť o podporu treba vnímať nielen z pohľadu zákonnosti, ale aj elementárnej slušnosti a etiky. Najmä preto, že Kravec doteraz nereagoval na výzvy, aby svoju manažérsku odmenu vrátil na účet železničnej firmy.
„Ľudia ako on by už hádam do smrti mali zostať na úrade práce, tam by určite spôsobili menšie škody ako na vedúcich postoch v štátnych podnikoch,“ odsúdil Kravecovo konanie poslanec Smeru a šéf sociálneho výboru parlamentu Ján Podmanický. Zdôraznil, že už na júnovej schôdzi mieni v Národnej rade na túto tému vyvolať diskusiu. „Verím, že jej výsledkom budú tvrdé legislatívne opatrenia, aby už nedochádzalo k takýmto morálnym zlyhaniam,“ uzavrel Podmanický.
Upraviť zákony tak, aby solventným neumožňovali „dobre platené polročné dovolenky“, sa už v apríli chystal štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini. Podnietilo ho k tomu konanie poslancov, ktorí po marcových predčasných parlamentných voľbách ostali mimo Národnej rady a takisto zamierili na úrady práce pýtať si podporu.
Konkrétne tak mala podľa medializovaných informácií urobiť napríklad šéfka novej neúspešnej národniarskej strany Národ a Spravodlivosť Anna Belousovová, exposlanec SDKÚ Štefan Kužma či dlhoročná poslankyňa KDH Mária Sabolová. Vzhľadom na predchádzajúci príjem mohli získať nárok na mesačné dávky v sumách približne tisíc eur. Hoci polročná lehota poberania podpory sa im pomaly končí, legislatíva zatiaľ zostáva nezmenená.
Podľa Brocku však porovnávať prípady vysokých štátnych manažérov a exposlancov nie je vhodné. „Moji bývalí kolegovia z parlamentu sa roky venovali zodpovednej práci. Nie sú to nijakí zbohatlíci a po odchode z Národnej rady mnohí zostali bez príjmu. Prečo by nemali mať právo na dočasnú podporu?“ obhajuje ich Brocka.
Pobúrená z „padákových“ praktík je aj sociologička Monika Čambáliková. „Pravidlá platné v našej spoločnosti nepodporujú slušnosť a demotivujú ľudí akceptovať zákony. A aké sú vlastne tie naše zákony, keď umožňujú toľké obohacovanie na úkor štátu? Nevytvárajú si ich náhodou politici sami pre seba?“ pýta sa Čambáliková. Poukazuje na fakt, že Kravec sa k „absurdnej“ odmene dostal ani nie po pol druha roku vo funkcii, kým bežní ľudia robia desaťročia za podpriemerné mzdy a pri prepustení im už Zákonník práce uprel aj súbeh výpovednej lehoty a odstupného.
Prezident odborovej konfederácie Miroslav Gazdík súhlasí, že dávka v nezamestnanosti by ľuďom mala predovšetkým slúžiť na preklenutie obdobia, keď po prepustení z práce stratili pravidelný príjem. Napriek tomu sa nedomnieva, že by sa podmienky vyplácania tejto dávky mali zásadne zmeniť.
„Problém je predovšetkým v manažérskych zmluvách, ktoré umožňujú nezaslúžené odmeňovanie. Vysokú mieru zodpovednosti má predsa vrcholový manažér zohľadnenú už v plate, ktorý dostáva každý mesiac. Po odchode by teda mal mať nárok len najviac na trojmesačné odstupné – ako každý iný zamestnanec. Prípadne, keďže v podniku prakticky funguje len na dobu určitú, teda do ďalších volieb, by odstupné nemusel dostať vôbec,“ uzavrel Gazdík.