V školstve môže byť vzorom aj Poľsko

Ak sa chce minister školstva inšpirovať zahraničím, možno ani nemusí hľadať vzor až vo Fínsku. Ukazuje sa totiž, že výborné výsledky v školskej reforme dosiahli aj niektoré krajiny bývalého socialistického bloku. Či už ide o východonemecké Sasko alebo Poľsko, ktorého nový vzdelávací systém ocenili aj svetoví odborníci.

25.06.2012 14:00
skolstvo, student, studenti Foto:
Ilustračné foto.
debata (23)

Podľa štúdie PISA Poliaci dokonca v čítaní predbehli také krajiny ako USA, Švédsko či Nemecko. A to napriek tomu, že na školstvo nemôžu dať toľko peňazí ako tieto bohaté štáty.

Úspech školského systému u našich severných susedov pochválila pred týždňom aj BBC. „Poľsko sa stalo jednou z vychádzajúcich hviezd vo vzdelávaní,“ uviedol portál BBC News. Z výsledkov medzinárodnej štúdie PISA, čo je program OECD na hodnotenie študentov, vyplýva, že napríklad v čítaní Poliaci obsadili štrnáste miesto, takže za sebou nechali USA, Švédsko, Francúzsko, Nemecko i Veľkú Britániu, ktorá skončila až na 25. priečke. Na porovnanie: Slovensko v tejto oblasti obsadilo 25. až 29. miesto. Dopadlo horšie ako priemerné Maďarsko či podpriemerné Česko.

Podľa OECD je prekvapujúce, že sa Poliakom podarilo dotiahnuť školstvo na rovnakú alebo ešte vyššiu úroveň ako majú Američania či Nóri, hoci do vzdelania investujú menej ako polovicu toho, čo tieto krajiny. To by mohla byť inšpirácia i pre slovenského ministra školstva Dušana Čaploviča (Smer). Ten už avizoval, že sa pri plánovaných zmenách bude riadiť skúsenosťami z Nemecka, no hlavne Fínska, ktorého školský systém patrí medzi najlepšie na svete. V týchto štátoch však úspechy vo vzdelávaní úzko súvisia s finančnou podporou. Učiteľ vo Fínsku má napríklad výborný plat a jeho povolanie sa teší vysokej obľube. U nás je to naopak.
Práve pre finačnú stránku by preto poľský model mohol byť pre Slovensko zaujímavý.

„Predtým, ako sa spustí vyhováranie sa na finančnú podvyživenosť nášho školstva, treba podotknúť, že Poľsku sa podarilo predbehnúť v PISA veľmoci ako USA, a to pri násobne nižšej finančnej dotácií,“ upozornila Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky. Čomu však Poliaci vďačia za svoj veľký pokrok? Ako sa k nemu dopracovali?

Komplexnú školskú reformu spustili v roku 1999, keď sa ich štruktúra škôl ešte podobala našej. Po osemročnej základnej škole si vtedy žiaci vyberali medzi štvorročným gymnáziom alebo troma až piatimi rokmi odborného štúdia. Cieľmi reformy bolo, aby sa zvýšilo vzdelanie obyvateľstva, zabezpečil sa k nemu rovný prístup, zvýšila sa jeho kvalita a zároveň, aby sa efektívnejšie využívali zdroje. Základnú školu Poliaci skrátili z osem na šesť rokov, pričom vytvorili nový typ školy – akúsi „juniorskú strednú“, čo je vlastne gymnázium pre 13 až 16-ročných. Až po jeho absolvovaní študujú žiaci ďalej na vyššej strednej alebo odbornej škole.

Podľa Kleštincovej sa tým dosiahlo, že sa žiaci o svojej budúcnosti a o ďalšom štúdiu môžu rozhodovať neskôr, keď sú už vyspelejší. Skvalitnila sa i výučba a zlepšila sa pripravenosť žiakov. Na školách sa zmenil systém výučby. Upustilo sa od zbytočného memorovania, pedagógovia získali viac slobody a zodpovednosti. Vyššia autonómia škôl tiež umožnila prispôsobovať výučbu individuálnym potrebám a talentu žiakov. Štát si však ponechal kontrolu na kvalitou systému zavedením štandardizovaných testov.

Kleštincová pripomína, že medzi poľským a fínskym systémom, ktorým sa chce inšpirovať Čaplovič, existuje podobnosť. Najmä pokiaľ ide o dostupnosť vzdelávania pre všetkých žiakov bez ohľadu na ich talent. „Práve široká dostupnosť vysoko kvalitného vzdelávania je pýchou fínskeho vzdelávacieho zázraku. Aj v Poľsku sa spoločné vzdelávanie slabších študentov s tými lepšími prejavilo v zlepšení výsledkov naprieč celým spektrom už pri prvom poreformnom testovaní PISA v roku 2003,“ hovorí expertka.

O tom, že inšpiráciu netreba hľadať iba na Západe, svedčia i skúsenosti z Nemecka. Fínsky minister zahraničných vecí Erkki Tuomioja v nedávnom rozhovore pre Pravdu napríklad priznal, že keď vo Fínsku v 60. rokoch zavádzali školské reformy, kritici hovorili, že ich Fíni odkopírovali od Nemeckej demokratickej republiky.

Východonemecká spolková krajina Sasko, ktorá bola súčasťou NDR, šokovala celé Nemecko už v roku 2008. Z porovnania výsledkov PISA totiž vyšlo, že Sasi majú najlepšie školstvo v Nemecku, pričom z vrcholu rebríčka zhodili najbohatšiu spolkovú krajinu Bavorsko. Tá pritom do školstva investuje najviac. V niektorých ukazovateľoch mali Sasi výsledky porovnateľné s Fínmi. Podobne ako vo Fínsku, aj Sasom sa podarilo zabezpečiť rovnaký prístup ku vzdelaniu pre všetkých.

Hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák tvrdí, že ministerstvo má prehľad o úspešných vzdelácích systémoch iných krajín, vrátane susedných štátov, Ukrajiny či Ruska. „Máme podrobné informácie o krokoch, ktoré pre svoje zlepšenie urobilo Poľsko, sme v úzkom kontakte s odborníkmi z Maďarska, Česka, ale aj Ukrajiny, Nemecka alebo Švajčiarska. Sme otvorení pozitívnym príkladom, ktoré nám pomôžu modernizovať naše školstvo,“ poznamenal Kaliňák.

23 debata chyba