Robert Fico: Najdôležitejšie je, či únia a eurozóna vydržia

Jednofarebná vláda premiéra Roberta Fica bude mať vo štvrtok 12. júla za sebou prvých sto dní. Počas nich už stihla oznámiť reformu dôchodkového systému, avizuje odkúpenie zdravotných poisťovní a presadila prijatie eurovalu. V súvislosti s pomocou krajinám eurozóny, ktoré sú v kríze, Robert Fico hovorí, že peniaze sú vždy najviditeľnejšie a najzrozumiteľnejšie. Za najdôležitejšiu otázku však považuje, či Európska únia a eurozóna vydrží alebo nevydrží a aké miesto bude mať Slovensko v EÚ. Pokiaľ ide o špekulácie o jeho kandidatúre na post prezidenta v roku 2014, k tomu sa zatiaľ priamo vyjadriť nechce, dvere si však necháva pootvorené.

10.07.2012 20:00 , aktualizované: 11.07.2012 10:58
Robert Fico Foto:
Pri niektorých rozhodnutiach sa jednofarebná vláda ukazuje ako obrovská výhoda, hovorí premiér Robert Fico.
debata (98)

Je jednoduchšie vládnuť, keď rozhodujete ako premiér a zároveň šéf jedinej vládnej strany?
Má to svoje výhody aj nevýhody, ale pri niektorých rozhodnutiach sa jednofarebná vláda ukazuje ako obrovská výhoda. Uvediem príklad. Je to naša snaha výrazne šetriť na výdavkoch v štátnej správe. Chceme všetky špecializované štátne úrady na úrovni obvodu zlúčiť do jedného silného obvodného úradu, čo bude mať veľmi pozitívny dosah na štátny rozpočet. Odhadujeme úspory až okolo 700 miliónov a 0,7 percenta HDP. Toto nikdy nemôže urobiť koaličná vláda. Akonáhle vo vláde sedia viacerí, nedohodnú sa, pretože moc je rozložená až po úroveň okresov.

Ale máte v takomto modeli zabezpečenú účinnú kontrolu moci, a teda aj seba samého?
Niekedy hovorím s nadsádzkou, že nie je dobre, keď sa pozriem doprava či doľava a vždy tam vidím len svojich ľudí. Preto sme pristúpili k vytvoreniu Rady solidarity a rozvoja. Práve ju vnímame ako fórum, kde môžu padať rôzne návrhy v podobe oponentúry alebo aj alternatívy. Skôr ma mrzí, že pri témach, ktoré sú dnes životne dôležité, ako napríklad konsolidácia verejných financií, nedostávame alternatívu zo strany opozície. Preto hľadáme iné formy spätnej väzby. Sme jednoducho jednofarebná vláda a s týmto faktom nič neurobíme.

Máme však parlamentný systém, nemali by ste dať viac kontrolnej moci opozícii?
Prijali sme predsa rozhodnutia, ktoré sa vymykali z rámca klasických tradícií. V roku 2010 sme vyhrali voľby suverénnym spôsobom, nepodarilo sa nám síce zostaviť vládu, ale vôbec sa s nami pravica nehrala a dala nám jedno jediné miesto podpredsedu Národnej rady. Teraz prehrali pravicové strany veľmi významným spôsobom a napriek tomu dostali dve pozície podpredsedov Národnej rady plus všetky kontrolné výbory. Existuje Hodina otázok, interpelácie. Chodím pravidelne na všetky integračné výbory pred summitmi EÚ, aby poslanci vedeli, čo sa deje. Preto si myslím, že opozícia má také dobré kontrolné nástroje, aké sme možno nemali ani my.

Koaličné rady nemáte, čo je namiesto nich?
Koaličné rady v rokoch 2006 až 2010 mi niekedy spôsobovali koprivku, ale boli nevyhnutné. Keďže teraz takáto nutnosť nie je, rozhodujeme vo vláde, v parlamente. Maximálne, čo robíme, sú stretnutia úzkeho vedenia strany. Mne koaličné rady naozaj nechýbajú.

Kto je vám politicky najbližší?
Užšie vedenie sa stretáva každý utorok formou pracovného obeda, ktorý je veľmi neformálny a preberáme na ňom všetky podstatné politické otázky, ale nerozhodujeme. Len hovoríme ako postupovať, ako sa správať. Mám veľmi veľa osobných priateľov v poslaneckom klube, ale určite najbližší spolupracovníci sú tí, ktorí pôsobia aj v najvýznamnejších straníckych pozíciách.

Beriete si viac k srdcu oponentúru opozície alebo členov Rady solidarity a rozvoja? Možno vnímate inú atmosféru v parlamente aj v spoločnosti a my sa pokúšame o upokojovanie v spoločnosti. Schválili sme niektoré opozičné návrhy zákonov, ktoré idú ďalej. Ak má niečo hlavu a pätu, a zodpovedá to našim predstavám, tak to akceptujeme.

Bolo zámerom zriadiť Radu solidarity aj preto, aby ste otupili účinnosť kritiky opozície?
Za kondíciu opozície nezodpovedám. Zriadenie Rady solidarity je výsledkom dobrých skúseností s Krízovou radou z roku 2009. Široké zapojenie všetkých sociálnych partnerov a inštitúcií sa ukázalo ako veľmi dobré. Nikto na nikoho nekričí, nikto nebúcha dverami. Každý si bojuje za svoj názor. Vážim si Radu v tom, že často predkladajú oponenti našich návrhov argumenty, ktoré musíme zvažovať. V tomto má Rada obrovský význam a nie je to len figový list. Teda vôbec Radu nevnímam ako orgán, ktorý by mal otupiť opozíciu.

V parlamente sa môžete zakryť Radou a povedať, že ste sa dohodli. Či nie?
Cieľom je hľadanie dohôd so zainteresovanými pri vážnych rozhodnutiach. Ak sa podarilo ministrovi práce Jánovi Richterovi dosiahnuť so živnostníkmi historickú dohodu o úpravách v ich postavení, tak toto je argument, ktorý máme právo používať v diskusiách s opozíciou. Ale nepoužívame inštitúciu Rady proti opozícii. Predsa na Rade sa na všetkom nedohodneme.

Vláda je dlhodobo kritizovaná, že sa viac staráte o príjmovú stránku rozpočtu a málo škrtáte výdavky. Čo na to hovoríte?
Skúste mi povedať, kde by bolo treba škrtať? Túto otázku kladiem aj opozícii a vtedy skončí diskusia.

V štátnej správe.
Ale čo chcete škrtať v štátnej správe? Chcete zobrať ľuďom, ktorí zarábajú 500 eur, platy? Chcete zobrať učiteľom či zdravotným sestrám? Priestor na celoplošné škrty neexistuje. Tie už vyčerpala vláda Ivety Radičovej v roku 2011. Čo môžeme urobiť, je zefektívnenie štátnej správy a na tom pracuje minister vnútra Robert Kaliňák. Od 1. januára 2013 prestanú existovať špecializované úrady na krajskej úrovni a 1. januára 2014 by sme chceli mať integrovanú celú miestnu štátnu správu pod jednou strechou.

A bude to s rovnakým počtom ľudí ako doteraz?
Budú veľké úspory na nehnuteľnostiach, na energiách, na servise, ako sú autá a podobne. Dnes máme napríklad obvodný úrad životného prostredia, ten prestane existovať a stane sa z neho iba odbor v rámci jedného všeobecného obvodného úradu. Podobne zaniknú všetky špecializované úrady. Už teda nebude prednosta obvodného úradu životného prostredia s autom, sekretariátom či ekonomickou sekciou. Môžeme šetriť na štáte len tak, že ho budeme modernizovať a zoštíhľovať, ale bez obmedzovania jeho právomocí, pretože sme silní zástancovia štátu.

Veľké zmeny čakajú dôchodkový systém. Nemyslíte si, že najmä stredná vrstva príde o lepšie dôchodky?
Toto je obyčajná legenda, pretože druhý dôchodkový pilier neuveriteľne prerába a dnes sú výnosy z neho podstatne nižšie ako inflácia. Ľudia reálne strácajú svoje peniaze. Žiadna krajina v Európe nemá nastavený dôchodkový systém tak ako Slovensko. Keď sa rozhodovalo vo vláde Mikuláša Dzurindu o nastavení druhého piliera, materiál bol pripravený na rozdelenie odvodov tak, aby 14 percent išlo do Sociálnej poisťovne a 4 percentá do druhého piliera. Priamo na rokovaní vlády padol návrh pomeru 9 ku 9. Pýtam sa, čo tých 5 percent stálo.

Čo však argument, že ušetríte 500 miliónov eur, ale dlhodobo sa problém nerieši a ľudia vnímajú, že 9 percent v druhom pilieri sú ich peniaze, kdežto v prvom pilieri ide o solidárne peniaze pre aktuálnych dôchodcov?
To sa mám pozerať na to, že dôchodkové správcovské spoločnosti zarábajú a ľudia prerábajú? My dávame odvod do druhého piliera 4 percentá plus 2. Slovensko bude naďalej krajinou s najvyšším odvodom do druhého piliera v tomto regióne. Nemeníme iba druhý pilier. Uvedomujeme si, že by nám nikto neuznal takéto rozhodnutia, keby sme neurobili zmeny aj v prvom pilieri. V tomto balíku je systém udržateľný a myslím si, že tieto zmeny budú akceptované bez ťažkostí aj na medzinárodnej úrovni. Ale, prosím, prestaňme šíriť legendy, že druhý pilier je zárobkový.

Ešte stále si myslíte, že by bolo dobré odkúpiť dve súkromné zdravotné poisťovne?
Určite áno. Povedal som totiž, že my teraz ťažko hľadáme 50 miliónov eur v rezerve, aby sme uspokojili aspoň časť mzdových nárokov zdravotných sestier a lekárov a jedna jediná súkromná poisťovňa si takmer v takejto výške vytvorí zisk. Boli rôzne šepkandy, ale nakoniec sa ukázalo, že zisk Dôvery po zdanení bol vyše 40 miliónov eur. Ak za týchto podmienok máme stále bojovať s Ústavným súdom a s medzinárodnými arbitrážami, pokiaľ ide o zákaz zisku, zdá sa byť vhodnejšie dať vlastníkom Unionu a Dôvery ponuku na odpredaj a vznikla by jediná verejnoprávna zdravotná poisťovňa.

Nebude to drahá kúpa v porovnaní so ziskami? A sú vôbec na to peniaze?
Dnes v štátnom rozpočte peniaze na kúpu Dôvery a Unionu určite nie sú. Ale pokiaľ ide o rozširovanie vlastníctva štátu, tak sme pripravení zbaviť sa iných aktív, kde štát nemá na ne vplyv. Máme podiely v spoločnostiach, ktoré sú pre nás bezvýznamné, pretože nám napríklad väčšinový akcionár odmieta vyplácať dividendy.

Nezvažujete zrušiť zdravotné odvody? Zdravotníctvo by sa financovalo priamo z rozpočtu, existencia poisťovní by stratila zmysel.
Sú rôzne alternatívy. Ak by sme dnes zrušili odvody, tak máme na krku súkromné zdravotné poisťovne, ktoré by žiadali náhradu zisku. Bol by to jednoduchý, ale nebezpečný krok. Myslím si, že je legitímne, ak by sme pristúpili k odkúpeniu poisťovní. Malo by to mať pomerne rýchly spád. Budem požadovať od ministerky zdravotníctva, aby predložila v krátkom čase do vlády materiál o výhodách a nevýhodách odkúpenia dvoch súkromných zdravotných poisťovní. Treba vybrať jedného z najlepších svetových audítorov, lebo nechceme vyvolávať pochybnosti. Nech povie, aká suma je primeraná za takúto poisťovňu.

Nebude sa hovoriť, že ste dali odkúpením Dôvery zarobiť Pente?
Ale Penta teraz zarába na štáte, preboha! Penta vyberá takmer 50 miliónov eur na verejných zdrojoch a my sa máme na to pozerať! Pri takomto ročnom zisku som presvedčený, že za sedem či osem rokov to máme naspäť. To je veľmi dobrá investícia.

Parlament nedávno schválil trvalý euroval. Kde je hranica, kedy už našu pomoc iným doma neobhájite?
Tá hranica tu už je. V súvislosti s Cyprom sme povedali, poďme sa o tom baviť, ale chceme poznať všetkých vlastníkov cyperských firiem pôsobiacich na slovenskom trhu a zrazu zisťujeme, že cyperská vláda rokuje o úvere s Ruskom. Čiže Cyprus asi obíde euroval, lebo mnohí mu začali klásť rôzne podmienky.

Vy by ste na nich trvali, nebol to len marketingový ťah?
Samozrejme. Nie sme politickí samovrahovia. Navyše pridali sa k nám aj ďalšie krajiny. Nestal som sa predsedom vlády preto, aby som skončil na téme Cyprus alebo Grécko. Absolútne sa stotožňujem s názormi veľkých krajín, aby si Grécko splnilo domáce úlohy a potom sa môžeme baviť, čo ďalej. Miera trpezlivosti na Slovensku je už vyčerpaná.

Sami politici euro zachraňujú spôsobom, ktorý má byť drahým kupovaním času. Máte pripravený záložný plán návratu ku korune?
Peniaze sú vždy najviditeľnejšie a najzrozumiteľnej­šie, ale ja vnímam veci okolo eurovalu ako technické otázky. Pre mňa je najdôležitejšia otázka, či EÚ a eurozóna vydrží alebo nevydrží a aké miesto bude mať Slovensko v EÚ. Ak si povieme, že nás nezaujíma životný priestor EÚ a eurozóna, potom sa môžeme správať úplne slobodne.

A teraz sa nesprávame úplne slobodne?
Euroval nie je celkom najslobodnejšie rozhodnutie. Jedna možnosť je hovoriť na všetko nie, lebo nám nezáleží na EÚ. Alebo sme presvedčení, že pre nás je najdôležitejšie byť súčasťou jadra, byť pri tých silných a tomu prispôsobovať svoje rozhodnutia. Keby moja vláda, ktorá je jasne európsky orientovaná, nepozerala na význam EÚ a eurozóny, tak sa inak staviame k eurovalu a európskym témam. Ale my sme presvedčení, že nemáme inú alternatívu. Chce snáď niekto povedať, že členstvo Slovenska v EÚ nám poškodilo? Naopak, neuveriteľne nám pomohlo.

Slovensko už dlhé mesiace nemá generálneho prokurátora. Uznáte, že je to nenormálny stav a je pravda, že Smer už má vyhliadnutého nového kandidáta a nie ním ani Dobroslav Trnka a ani Jozef Čentéš?
Čo by sa dialo, keby sme predložili o dva týždne meno nejakého človeka a bez ťažkostí ho schválili? Médiá by tu zapaľovali turecké ohne a bola by revolúcia. My to neurobíme, čakáme na Ústavný súd. Ten povie, či prezident musí, alebo môže vymenovať pána Čentéša. Ak povie, že musí, tak ho prezident vymenuje a my to budeme rešpektovať. Ak povie, že môže, prezident ho môže aj nemusí vymenovať. Aj toto rozhodnutie budeme rešpektovať, nech už je akékoľvek. A až potom môže nastať situácia, že príde na rad plán B, teda predloženie návrhu na nového generálneho prokurátora.

Bude volený tajne?
Bude volený tajne, keby taká situácia nastala. A určite by sme si dali pri výbere poradiť Radou prokurátorov, aby ponúkla kandidáta, o ktorom si myslí, že je najlepší. To bude čisté ako božie oko.

Čiže nebudete ho vyberať s opozíciou?
Prečo dávať zase na stôl politické dohody o profesionálovi! Nech si ho prokurátori vyberú sami.

Opozícia už začala hľadať prezidentského kandidáta. Uvažujete o tom, že by ste kandidovali?
Ľudsky a úplne otvorene musím povedať, že byť vo funkcii prezidenta je pre politika to najväčšie ocenenie jeho práce. Zbytočne bude niekto rozprávať, že to tak nie je. Na druhej strane máme jednofarebnú vládu, je dôležité zachovať stabilitu poslaneckého klubu a aby vláda pracovala v inom obraze ako v roku 2006 až 2010. Veľmi tvrdo na tom pracujeme, aby sme boli vnímaní inak. Za týchto podmienok sa mi veľmi ťažko uvažuje, čo bude v roku 2014. Dnes som predseda vlády a svoju energiu plne venujem povinnostiam vyplývajúcim z tejto funkcie. Jedným okom však sledujem, kto všetko uvažuje o prezidentských ambíciách.

Môžeme to uzavrieť tak, že zatiaľ si nechávate dvere otvorené?
V tomto okamihu je pre mňa priorita, aby som bol ako premiér úspešný a Slovensko prežilo komplikované časy.

Keď Václav Klaus dokázal podporiť ako kandidáta na prezidenta Miloša Zemana, je možné, že by sa niečo podobné udialo v Smere? Že by podporil pravicového kandidáta Jána Čarnogurského alebo Pavla Hrušovského?
Neporovnávajme českú a slovenskú politickú scénu, ktorá je odlišná. V ľavom spektre v Česku pôsobia viaceré strany. Na Slovensku v stredoľavom priestore pôsobí len Smer a neviem si predstaviť, že by išiel bez vlastného kandidáta.

Po nástupe do vlády ste hovorili, že si budete dávať pozor na personálne nominácie do funkcií. Prečo sa však vracajú späť do funkcii ľudia, ktorí sú spochybniteľní? Neviem, čo máte na mysli.

Napríklad SDKÚ vám narátala 13 pochybných nominácií.
Nebudem komentovať SDKÚ. Je to opozičná strana. Keď nastúpili do vlády v roku 2010, povymieňali všetkých ľudí na politickej báze a teraz sa tvária, že to tak nemá byť. Pokiaľ ide o politické nominácie, nemôžem ustrážiť všetko až po najnižšie úrovne. Ide mi o nominácie ministrov, štátnych tajomníkov a ústredné orgány štátnej správy, kde sa snažíme vyberať ľudí tak, aby nikto nemohol povedať, že tam nastupujú ľudia, ktorí v minulosti zlyhali.

Kauza Gorila pred voľbami zamávala verejnou mienkou, pravica je aj vďaka tomu v opozícii. Zaujímali ste sa, ako pokročilo vyšetrovanie?
Bol tu jeden pán, ktorý dnes griluje (Daniel Lipšic – pozn. red) a ktorý povedal, že Gorila je čosi také, čo treba vyšetriť a ja som ho v tom podporoval. Tento pán si robil na tom veľkú politickú kampaň. Vytiahol Gorilu v predvolebnom súboji, organizoval tlačové konferencie a zostavil vyšetrovací tím snov. Tak sme tento tím snov nechali na pokoji. Všetci majú jasný pokyn poskytnúť tomuto tímu súčinnosť, či je to ministerstvo vnútra, SIS a ďalší. Tím snov človeka, ktorý griluje, dostane ešte viac technickej pomoci, ako mu dal tento pán.

Aj ste sa teda zaujímali o vyšetrovanie?
Nie, lebo akonáhle sa začnem zaujímať, tak určite niekto z tímu snov bude utekať za pánom z grilovačky a robiť okolo toho vetry.

Faktom ale je, že Gorila vydala svedectvo, ako funguje politika a ako sú peniaze previazané s mocou. Čo si majú bežní ľudia pomyslieť, keď budú vidieť, že sa nič neobjasnilo a nikto nie je postavený pred súd?
Vyšetrovací tím má všetky možnosti. Predsa nemôžeme chcieť od politikov, aby robili rozhodnutia, ktoré prináležia prokuratúre a súdom. Tie musia konať. Úplne súhlasím, že Slovensko je dnes iné a miera citlivosti na podobné kauzy je dnes podstatne vyššia ako v minulosti. Povedal som všetkým členom vlády, že pri prvom zlyhaní budem musieť veľmi tvrdo konať. Pre mňa vyplýva z Gorily ponaučenie, že musíme byť podstatne tvrdší pri podobných prejavoch v budúcnosti.

© Autorské práva vyhradené

98 debata chyba