Dobrý tlmočník musí byť aj zásobárňou vtipov

Tlmočil posledným dvom slovenským premiérom a premiérke, bol svedkom viacerých dôležitých rokovaní. Aký je život popredného tlmočníka a aké situácie so sebou prináša, porozprával Ján Gažo.

Tlmočník, prekladateľ… Ľudia si to asi často mýlia.
Áno, stretávam sa s tým. Horšie je, keď si to popletú ľudia, ktorí si objednávajú moje služby. To je už naozaj taká neznalosť, ako keď niekto nepozná rozdiel medzi motorkou a autom. Prekladateľ prekladá písaný text – sedí si v pohode doma za počítačom hoci aj v pyžame a s každou vetou sa može vyhrať. Tlmočník tlmočí hovorenú reč do iného jazyka – musí byť plne koncentrovaný a pohotový, lebo nemá času nazvyš.

Existujú aj rôzne druhy tlmočenia, ktoré si môžu ľudia popliesť?
Základné delenie tlmočenia je na simultánne a konzekutívne. Pri prvom sedím v tlmočníckej kabíne a ľuďom priamo do slúchadiel v reálnom čase tlmočím slová rečníka. Pri konzekutívnom najskôr rečník povie vetu či viacero viet a tlmočník to následne povie v cieľovom jazyku. Hybrid oboch druhov tlmočenia je takzvaná „šušotáž“ – sedím za klientom a šepcem mu do uška preklad. Moja obľúbená odnož tlmočníctva je „buddy service“ – dostanete skupinku cudzincov a okrem tlmočenia im robíte aj sprievodcu, baviča a logistu.

Keď vezmeme do úvahy len dve najvyužívanejšie spôsoby – simultánne a konzekutívne, ktoré je náročnejšie?
Jednoznačne náročnejšie je simultánne tlmočenie, ja ho však obľubujem viac než konzekutívne. Pri konzekutívnom musí mať človek dobrú krátkodobú pamäť, keďže nie každý rečník si uvedomuje, že zapamätať si a preložiť naraz pätnásť viet nie je vôbec sranda. Na druhej strane, ak človek niečomu neporozumie, má šancu spýtať sa hovoriaceho, ako to myslel, čo pri simultánnom tlmočení nie je možné. Tam sa tlmočí bez šance na opravu, s minimálnym zdržaním – rádovo o štvrtinu sekundy. Tlmočník má ale v kabínke pokoj, neobmedzujú ho žiadne rušivé vplyvy. Teda, ak nerátam teplo. V mnohých kongresových sálach sú kabínky umiestnené celkom hore, kde sa hromadí horúci vydýchaný vzduch. Tridsiatky v kabínke nie sú ničím výnimočným.

Ako sa pripravuje na simultánne tlmočenie?
Človek musí byť pripravený doslova na všetko. Najmä na Slovensku totiž ľudia nechápu, že tlmočník si potrebuje vopred pozrieť to, čo má tlmočiť.´Niekedy závidím zahraničným kolegom, ktorí dostanú pred každým tlmočením riadne podklady, často vrátane kópií prednášok, ktoré odznejú. To sa u nás stáva len výnimočne. Som rád, keď mám aspoň okruhy a program a na poslednú chvíľu možno aspoň nejakú prednášku v bodoch. A čo sa teda dá robiť? Často si v Googli vopred hľadám rečníkov, ktorí budú vystupovať a prečítam si ich minulé prednášky, ak nejaké nájdem. Samozrejme, vždy si pripravím aj zoznam odborných termínov, ktoré sa k danej téme viažu.

Dá sa to naštudovať aj v poslednej chvíli alebo majú tlmočníci oblasti, na ktoré sa špecializujú?
Ja som najskôr vyhľadával len technické tlmočenia. Ako chlapovi mi to vyhovovalo, keďže ma to aj trochu zaujímalo. Postupne však začala pribúdať ekonómia, rôzne humanitné odbory a tak ďalej. Dlho som váhal nad medicínou, ale prvá skúsenosť ma presvedčila, že aj to pôjde.

Aká to bola skúsenosť?
Predstavte si, že išlo o celodennú konferenciu o nano-postriebrených nitiach na zašívanie drenáže hydrocefalu.

Prosím?
Presne tak som reagoval aj ja, keď som to prvýkrát počul. Ale v takýchto prípadoch sa snažím vyhľadať konzultanta medzi známymi alebo v rodine, ktorý v danej oblasti pracuje, a nechať si všetko pekne vysvetliť. Nestanem sa expertom, ale viem o tom potom viac ako 99 percent populácie. Inými slovami, človek sa vie na istú tému pripraviť pomerne rýchlo. Mimochodom, na tej konferencii som zistil, že medicína sa prekladá celkom dobre, keďže mnoho latinských názvov sa zhoduje s anglickými.

Keď sa dobre pripravíte, vie vás stále čosi zaskočiť?
Isteže. Slovná zásoba angličtiny sa odhaduje na pol milióna slov a samozrejme neexistuje človek, ktorý by ich ovládal všetky. Niekedy vás prekvapenie čaká aj pri tlmočení, pri ktorom to naozaj nečakáte. Počas svojej praxe som tlmočil aj trom americkým veľvyslancom na Slovensku. Jeden z nich mal veľmi rád výjazdy po Slovensku a raz som sa s ním dostal do Turzovky na Kysuciach. Sprevádzal nás tam pán primátor. Keď sme s ním došli k jednému súsošiu, zrazu sa zastavil a veľvyslancovi hrdo povedal, že stojíme pri soche drotára s krošnami a džarkom. To by niektorí Slováci nevedeli preložiť ani len do súčasnej spisovnej slovenčiny.

A vy?
Ja som si najskôr všimol pohľad jednej pani z protokolu, ktorá bola Slovenka. Videl som jej v očiach šibalský úsmev a otázku – no som zvedavá, ako si poradíš… Ja som však mal šťastie, že pochádzam z oblasti, kde je drotárstvo rozšírené a tieto slová som poznal odmalička. Preložil som teda veľvyslancovi, že sa dívame na sochu drotára s dreveným ruksakom a drotárskym učňom.

Dobre, povedzme, že slovná zásoba je zrozumiteľná, všetko možné i nemožné máte v tomto smere pripravené. Aké sú ďalšie míny pri tlmočení?
Napríklad citáty, názvy umeleckých diel či filmov. Alebo nebodaj úryvky poézie. O tie vždy žiadam rečníkov vopred. Na okamžité pretlmočenie sú doslova zabijakom, človek sa pri nich veľmi ľahko zamotá. Ťažké je to často aj s vtipmi. Určite viete, že nie každý zahraničný vtip sa dá preložiť do slovenčiny. Preto je dobré, ak je tlmočník aj zásobárňou anekdot, aby v prípade núdze vedel siahnuť po obdobnej slovenskej.

Stúpa či klesá namáhavosť aj podľa toho, koho tlmočíte?
Najlepšie sa mi tlmočí zo slovenčiny do angličtiny. V rodnom jazyku rozumiete druhým všetko, nech už hovoria akokoľvek zle. Opačne to býva problém najmä vtedy, keď sa rozhovoria Francúzi, Gréci, či Taliani. To sú národy s asi najhoršou angličtinou. Spomínam si na jedno tlmočenie na konferencii, kde sa preberali alternatívne metódy liečby mentálne a fyzicky postihnutých detí. Pani z Francúzska, ktorá hovorila niekde na pomedz francúzštiny a angličtiny, stále opakovala slovné spojenie „karete therapy“ s veľmi vtipným francúzskym prízvukom. V tých milisekundách som najprv vylúčil, že by išlo o karate, potom mi napadol film Pelíšky. Pamätáte si – tam sa spomínala kareta obrovská – „mořská želva“. V tej rýchlosti som si teda povedal, že keď existuje kanisterapia a hipoterapia, prečo by nemohla existovať pre postihnuté deti aj nejaká terapia s korytnačkami.

A čo nakoniec tým „karete“ myslela?
Pani chcela povedať curator (výslovnosť „kjurejtr“), teda kurátor, opatrovník. Keď som to zistil, skoro som skolaboval, keďže som celú prednášku hovoril o korytnačke. Ale tak, stane sa. Učíme sa celý život. Nakoniec sme sa tomu všetci dobre zasmiali.

Je teda lepšie tlmočiť takzvaných native speakers – ľudí, pre ktorých je angličtina materinským jazykom.
Nie vždy. Asi desať či dvanásť rokov dozadu ma pozvali tlmočiť jednému asi 70-ročnému Američanovi, ktorý sem prišiel uzatvoriť nejaký veľký biznis. Mal texaskú angličtinu, čo je pre porovnanie ako keď Slovák počuje hovoriť Rusínov z východného Slovenska. Na úvod sa mi navyše ospravedlnil, že mu zubár nestihol dorobiť protézu. Ten pán mal v ústach dva, slovom dva zuby. A k tomu ako správny Texasan žul žuvací tabak. Prvú hodinu som mu nerozumel skoro nič. Neskôr, našťastie, prenechal komunikáciu na svojich synov. Tí síce tiež hovorili s texaským prízvukom, ale mali aspoň chrup a nežuli tabak. (smiech)

Existuje nejaký národ, ktorého angličtina je takpovediac uchu lahodiaca?
Ľudia zo Škandinávie hovoria vo všeobecnosti skvele po anglicky.

Vy tlmočíte aj stretnutia slovenských vrcholových politikov či dôležité obchodné rokovania. Ako sa človek vypracuje na takúto úroveň? Veď najmä v diplomacii treba opatrne vážiť každé slovo. Tlmočník teda plní veľmi delikátnu úlohu.
Tlmočník získava referencie a funguje do veľkej miery na základe odporúčaní. Pri takýchto veľkých zakázkach sa už však tlmočník napriamo neobjednáva, vo väčšine prípadov sa ide cez agentúru, ktorá je pre danú spoločnosť, či pre štát overená a osvedčená. Niekedy si vás klient cez agentúru menovite vyžiada.

Na vlastné uši počujete veľmi citlivé informácie. Ste viazaní mlčanlivosťou?
Ja som už aj pred tlmočením vrcholovým politikom mal skúsenosti s prácou, ktorá bola citlivá obsahom informácií. Tlmočil som napríklad školenie amerických expertov pre našich colníkov. Hovorilo sa o predmetoch, ktoré ľudia pašujú cez hranice a ktoré môžu slúžiť na výrobu chemických, biologických či jadrových zbraní. Takže dnes viem, čo sa používa na výrobu atómovej bomby a ako sa obohacuje urán (smiech). Aj keď vyrobiť by som ju samozrejme nevedel. A áno, v takýchto prípadoch sa podpisuje prehlásenie o mlčanlivosti.

A neporušili ste ho práve teraz?
Určite nie, veď ste ma nemučili, aby som uviedol detaily. Človek vie rozlíšiť, čo sú neškodné príhody na pobavenie a čo tajné skutočnosti. Navyše, naozaj citlivé informácie sa objavujú najmä pri tlmočení v biznis sfére. Kde ide o miliardy. Ale vynášať odtiaľ? Keď sú v miestnosti len dvaja ľudia a vy, na koho by ako prvého padlo podozrenie? Nemá zmysel si takto pod sebou píliť konár.

Ako vyzerá tlmočenie na najvyššej úrovni?
Pri bilaterálnom rokovaní sa tlmočí konzekutívne. Dostanete do rúk presný časový harmonogram, dress code, teda predpísaný typ odevu a zasadací poriadok. Všetko viete do posledných detailov. Ale aj tak sa občas objavia nepredvídateľné situácie.

Napríklad?
Povedzme pri dohadovaní jednej veľkej investície pri Žiline som kedysi tlmočil istému bývalému slovenskému ministrovi, nebudem ho menovať. Na jednej strane som sedel ja s ním, na druhej dvaja páni z Ázie. Výraz poker face na nich sedel úplne presne, z tvárí by ste im za celý čas nevyčítali naozaj nič. Všetko prebiehalo úplne normálne – minister čosi povedal, ja som to investorom preložil a naopak. V jednom momente však pán minister zatúžil hovoriť sám. A povedal krásnu anglicku vetu s ešte krajším slovenským prízvukom – We will defeat your interests. Teda zničíme alebo zmaríme vaše záujmy. Použil nesprávne slovo, chcel povedať defend, teda obránime. Vtedy investori prvý a jediný raz na pár milisekúnd odložili poker face a nechápavo sa zarazili. Minister to zbadal, spýtal sa ma čo je vo veci. Keď som mu to vysvetlil, len sucho prehodil – dobre, tak už poďte vy.

Púšťajú sa politici s horšou angličtinou do takýchto odvážnych výstupov často?
V prvom rade musím zdôrazniť, že úroveň angličtiny politikov sa v posledných rokoch výrazne zlepšila. Ja som mal napríklad tú česť tlmočiť posledným dvom premiérom a premiérke a všetci traja majú veľmi dobrú angličtinu na svoje potreby. Pre našincov typický slovanský prízvuk nikomu nevadí.

Ako sa to však rieši, keď politici precenia svoje sily?
To sa naozaj stáva len zriedka. Naopak, aj keď má politik dobrú angličtinu, no nie je si v nej stopercentne istý, radšej navrhne kompromis. Netlmočím slová jeho komunikačného partnera, ale len to, čo hovorí on sám. Človek totiž vždy lepšie rozumie ako rozpráva.

Viete z pohľadu tlmočníka porovnať povedzme posledného premiéra a premiérku?
Keď som bol nedávno ako tlmočník na stretnutí Roberta Fica s Josém Manuelom Barrosom, rozprávali sa po anglicky a takmer bez mojich zásahov. Mojou úlohou bolo byť pripravený s papierom a perom a keď sa objavil nejaký špeciálny pojem, ktorý premiér potrebuje poradiť, pohotovo ho napísať na papier a podať mu ho. Takto to funguje štandardne. Celé to však prebehlo bez problémov. Tlmočil som rád aj bývalú premiérku Ivetu Radičovú. Ona má veľmi kultivovaný prejav aj v slovenčine, čo ako vyštudovaný slovenčinár dokážem oceniť. Síce hovorí v dlhých vetách, no majú začiatok, stred aj koniec, takže sa to dobre tlmočí.

A čo keď tlmočíte ľuďom, ktorí nevedia vete dať hlavu aj pätu?
V tlmočníckej hantírke máme pre nich špeciálny názov – coitus interruptus. To sú také tie prejavy, keď človek niečo povie, ale vlastne tomyslel takto, alebo skôr inak, či v podstate tak ako na začiatku a neustále odbočuje… Takýto spôsob prejavu nemávajú len rečníci, ale je veľmi bežný aj u ľudí, ktorí po prednáške kladú otázky, ktoré vlastne vôbec nie sú otázkami.

Máte v hantírke aj ďalšie skupiny?
Potom sú takzvaní uspávači hadov. T-í h-o-v-o-r-i-a t-a-k p-o-m-a-l-y (rozpráva veľmi spomalene), že do dvoch minút zaručene uspia aj najčerstvejších a najzvedavších ľudí v sále. No a potom máme ešte gulometčíkov. Slová strieľajú za sebou ako z automatickej zbrane. Stáva sa to najmä vtedy, keď im organizátori vymedzia presný čas a oni miesto toho, aby si reč jemne skrátili, len zrýchlia svoj prejav. Ktorému ale potom už vôbec nik nerozumie.

Ako je to, keď tlmočíte niekoho, kto si ani sám nerozumie, ale vy povedzme viete, čo chce povedať. Je prípustné v preklade zjednodušovať?
Určite by tlmočník nemal korigovať, cenzurovať. Ale zjednodušovať? Prečo nie. Aj vzhľadom na to, že sa ľudia musia sústediť na hovorené slovo, čo nie je vždy najjednoduchšie, je zjednodušenie výstupu podľa mňa iba pre dobro veci.

A čo situácie, keď musíte tlmočiť niečo, s čím sám nesúhlasíte. Aký je to pocit?
Stalo sa mi to na jednej recepcii. Išlo o raut a tlmočil som jednej dáme, ktorá chcela osloviť portugalského diplomata. Dobiedzala do neho, ako je to v ich krajine s ľudskými právami, keďže až do sedemdesiatych rokov tam vládol autoritatívny režim. Jednoducho, pýtala sa na vec, ktorá bola úplne mimo, navyše v situácii, kde sa to nehodilo. A hoci to bol diplomat, ktorý sa vie ovládať, bolo na ňom vidno, že ho to zamrzelo. Vtedy mi to naozaj nedalo a za otázku, aj keď nie moju, som sa následne ospravedlnil.

Tlmočili ste niekedy rozhovor, ktorý prerástol do hádky?
Taká situácia, že by po sebe kričali zatiaľ, našťastie, nenastala. Čosi podobné som však zažil pri tlmočení ekonomického auditu, ktorý skúmal využívanie prostriedkov Európskej únie na jeden slovenský projekt. Skrátka, dotácia na istý projekt bola iks miliárd korún, no minulo sa o miliardu viac. A audítor chcel zistiť, kde sa nachodí tá jedna miliarda, pričom kládol veľmi jasné a jednoznačné otázky. Slovenská strana sa, naopak, priamej odpovedi vyhýbala ako len mohla. Bolo úplne jasné, že sa vykrúcajú. No ako to preložiť tak, aby bolo jasné, že slovenská strana mlží, no zároveň aby to pôsobilo jemnejšie ako v origináli, keďže to vyhováranie bolo naozaj okaté a nepríjemné. Bolo to celodenné trápenie, pri ktorom sa Slováci jednoducho nechceli dohodnúť. Vtedy som sa naozaj zapotil.

To bola najnepríjemnejšia tlmočnícka skúsenosť?
Bolo to nepríjemné, ale viac ma dokáže vziať čosi iné. Pravidelne chodievam na konferenciu Áno pre život, ktorá sa koná pri príležitosti Medzinárodného dňa nenarodeného dieťaťa, Na jednej z posledných tam ukazovali fotografie zavraždených novorodencov – dievčatiek v Číne. Človek je aj v takýchto chvíľach profesionál a tlmočí, ale ostáva aj cítiacou bytosťou. Zimomriavky behajú po tele a pohne to azda s každým. Vtedy si človek z prednášky aj čosi zapamätá.

A inokedy nie?
Nie. Pri simultánnom tlmočení to ide viacmenej jedným uchom dnu a druhým von. Ja keď zložím slúchadlá, väčšinu toho, čo som hovoril, si vôbec nepamätám.

Ale určite si pamätáte miesta. Určite netlmočíte vždy len z kabínky…
Určite nie. Je to pestrá práca, ktorá mi je zároveň koníčkom. Tlmočil som najroznejším ľuďom na najroznejších miestach: v operačnej sále, v kostole, v rómskej osade, v Bruseli, na petanque ihrisku, v hustom lese, pri dopravnej nehode…

Dá sa tlmočníctvo naučiť? Vydrieť?
Podľa mňa je to skôr ako s hudobným sluchom. Niekto sadne za klavír, chvíľu sa len tak hrá a potom zahrá krásne celú skladbu. Iný cvičí od rána do večera celé roky a nič z toho napokon nie je. Nie každý, kto vyštuduje tlmočníctvo je okamžite aj tlmočník, rovnako ako nie každý, kto chodí na klavír je klavirista.

A vy ste chodili na „klavír“?
Ja som študoval slovenčinu a angličtinu. Vyzeralo to, že bude zo mňa učiteľ. No keď som nastúpil na školu a zistil, že si z výplaty môžem kúpiť jedny značkové rifle a pozvať rodičov na večeru, tak som radšej rozvíjal svoje prekladateľské aktivity a súkromné doučovanie.

Tlmočníctvo prišlo až neskôr?
Áno. Raz mi zavolala jedna známa, že im na univerzite v Žiline v poslednej chvíli vypadol tlmočník, že či by som to neskúsil. Bolo to náročné, ale zistil som, že ten tlmočnícky „hudobný sluch“ asi mám.