Do obnovy kaštieľov sa podnikatelia nehrnú, ak nie sú ich

O pamätnú tabuľu typu "Na obnovu tohto kaštieľa prispel..." nemajú podnikatelia veľký záujem. Zámer vlády pokúsiť sa o obnovu kaštieľa v Rusovciach s finančným prispením veľkých firiem necháva podnikateľov chladnými. Investovať alebo presnejšie darovať peniaze na niečo, čo je v majetku niekoho iného bez toho, aby to potom podnikateľ mohol využívať, je podľa zástupcov zamestnávateľov skôr filantropiou. Prípadná daňová úľava, ktorá by ich motivovala, by zas musela byť vysoká.

Kaštieľ v Rusovciach
Kaštieľ v Rusovciach
Autor: Pravda, Tomáš Halász

„Viem si to predstaviť vtedy, ak by bola úľava taká, že by dokázala kompenzovať náklady na rekonštrukciu. Ale v takom prípade možno rovno zadať riadnu zákazku na stavbu z verejných zdrojov. Daňová úľava znamená výpadok v príjmoch štátu, takže by to bolo len presúvanie peňazí z jedného vrecka do druhého,“ myslí si Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.

Podnikateľa, ktorý by filantropicky podporil rekonštrukciu kaštieľa na reprezentačné účely štátu, si zatiaľ nevie predstaviť ani Tibor Gregor z Klubu 500. „Je veľa podnikateľov, ktorí robia filantropiu, ale neviem povedať, či by bol niekto ochotný do toho ísť,“ hovorí Gregor. Daňová úľava by mohla byť podľa neho motivujúca, ale s tým, že podnikateľ by mal možnosť za nejakých podmienok využívať aj priestory kaštieľa.

Aj podľa Ota Nevického z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení záleží na tom, aká veľká by bola daňováúľava. „Neviem si predstaviť, že by niekto pri terajšom zvýšenom daňovom zaťažení a zmene Zákonníka práce, ktorý zaťaží firmy, dal peniaze do niečoho bez toho, aby k tomu potom mal vzťah,“ dodáva Nevický.

O podnikateľoch filantropoch, ktorí by vo veľkom investovali do rekonštrukcie kultúrnych pamiatok, nevie ani Miloš Dudáš z Krajského pamiatkového úradu v Žiline. Pribúdajú však príklady podnikateľov, ktorí investujú do obnovy pamiatok, ktoré sami vlastnia. „Sú také príklady, ale vždy je to o ich majetok,“ hovorí. Často sa takto obnovujú kaštiele alebo kúrie, kde podnikatelia zriadia hotel alebo penzión. Niektoré z nich sú potom k dispozícii aj verejnosti, nielen na podnikateľské ú­čely.

Príkladom je podľa neho hotel v zrekonštruovanom kaštieli v Liptovskom Hrádku, ktorý kúpila a aj s pomocou dotácií postupne zrekonštruovala podnikateľka z Bratislavy. Hrad a kaštieľ pred dvoma rokmi sprístupnili na prehliadky aj verejnosti. „Kaštieľ bol v zlom stave, ale podarilo sa ho zrekonštruovať a teraz pomáha rozvoju cestovného ruchu. Ale to je aj o tom, že majiteľ je tak trochu fanatik. Stavba – jej história alebo architektúra – ho osloví, chce sa o ňu starať, je ochotný do nej investovať a postupne ju zveľaďuje. Najmä na začiatku to nie je pre podnikateľa o veľkých ziskoch,“ hovorí Dudáš.

Stáva sa tiež, že podnikatelia svojimi stavebnými zásahmi narušia pamiatkovú hodnotu stavby. Takých prípadov však podľa Dudáša už ubúda. S majiteľmi sa snažia nájsť riešenia v situáciách, že chcú napríklad v kaštieli budovať wellness alebo chcú mať v budúcom hoteli viac izieb, ako to stavba z pohľadu pamiatkarov unesie. Majitelia sa tiež podľa neho často vyhýbajú archeologickým prieskumom. „Myslia si, že prieskum bude trvať aj pol roka, pritom sa dá urobiť za pár týždňov,“ vysvetľuje.

Riaditeľ žilinského pamiatkového úradu tiež neočakáva, že podnikatelia by sa hrnuli do financovania obnovy kultúrnych pamiatok, ktoré im nepatria. Aj keď filantropia pri obnove najmä cirkevných pamiatok existuje. „Na sakrálne stavby ľudia prispievajú darmi a z nich sa reštaurujú napríklad oltáre alebo zvony,“ dodal.

Podľa zámeru vlády rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky v Rusovciach by v priebehu štyroch rokov vyšla takmer na 40 miliónov eur. V rozpočte však na to nie sú peniaze, podľa premiéra Roberta Fica by na rekonštrukciu mohli prispieť podnikateľské subjekty s tým, že sa im tento výdavok zohľadní pri výpočte daní.

Podľa Dudáša ak by sa štát rozhodol motivovať podnikateľov, aby prispeli na obnovu kultúrnej pamiatky, bolo by podľa neho nesystémové, aby sa takéto stimuly týkali len kaštieľa v Rusovciach. Podnikatelia môžu pritom prispievať napríklad na občianske združenia, ktoré sa snažia o záchranu hradov. „Pamiatkový fond nie sú len hrady, ale aj kaštiele, kúrie, technické pamiatky,“ pripomína Dudáš.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
pacient, čakáreň, nemocnica

Lekári špecialisti stále chýbajú, zmena je v nedohľadne

29.08.2014 20:00

Na vyšetrenie u niektorých špecialistov čakajú pacienti mesiace. Denník Pravda na to poukázal ešte minulý rok. Situácia sa odvtedy nezlepšila, skôr naopak.

výročie SNP

Spúšťal Slobodný slovenský vysielač a oznámil koniec vojny

29.08.2014 19:00

Mal iba dvadsať rokov, keď jeho hlas zaznel v rozhlase v Banskej Bystrici, aby ako prvý oznámil skončenie 2. svetovej vojny.

peter pellegríni, minister školstva

Už piatakov budeme testovať, na čo majú nadanie

29.08.2014 13:00

Nový minister školstva Peter Pellegrini strávil "prázdniny" okružnou cestou po všetkých inštitúciách rezortu a rokovaniami so zástupcami škôl.

pacient, čakáreň, nemocnica

Lekári špecialisti stále chýbajú, zmena je v nedohľadne

29.08.2014 20:00

Na vyšetrenie u niektorých špecialistov čakajú pacienti mesiace. Denník Pravda na to poukázal ešte minulý rok. Situácia sa odvtedy nezlepšila, skôr naopak.

bloček, bločky, bločková lotéria

Všetky vydávané bločky v krajine sa zmenia

29.08.2014 20:00

Pokladničné bločky, ktoré každodenne prechádzajú rukami spotrebiteľov, dostanú nový obsah. Zmenu pripravujú daniari s cieľom zlepšiť výber daní.

výročie SNP

Spúšťal Slobodný slovenský vysielač a oznámil koniec vojny

29.08.2014 19:00

Mal iba dvadsať rokov, keď jeho hlas zaznel v rozhlase v Banskej Bystrici, aby ako prvý oznámil skončenie 2. svetovej vojny.

Zemetrasenie, otrasy

Grécko zasiahlo zemetrasenie, otrasy cítili aj v Aténach

29.08.2014 17:58

Juh Grécka zasiahlo zemetrasenie o sile 5,7 stupňa, otrasy boli citeľné aj v Aténach. Zatiaľ sa neobjavili správy o možných zranených či škodách.