Príspevok pre Hrdú je tabu

Štátna Slovenská pošta nechce prezradiť, aké benefity a v akej výške si popri plate užívala jej bývalá šéfka Marcela Hrdá. Tvrdí, že takéto informácie sprístupňovať nesmie.

07.08.2012 08:00
Hrdá Foto:
Bývalá šéfka Slovenskej pošty Marcela Hrdá.
debata (11)

Hrdá podľa zverejneného majetkového priznania dostávala od štátnej akciovky okrem ročného platu vo výške 25 374 eur aj príspevok na bývanie. Ministerstvo dopravy, pod ktoré Slovenská pošta patrí, vraj údaje o jeho výške nemá.

„Náklady posudzuje z hľadiska účelnosti, výšky a použitia samotná spoločnosť, ktorá ich následne aj nahrádza,“ vysvetľuje hovorca rezortu Martin Kóňa, podľa ktorého sa k príspevku mohla Hrdá dostať vďaka pravidlám odmeňovania funkcionárov, ktoré rátajú aj s náhradou výdavkov na ubytovanie.

Podľa rezortu dopravy Hrdá ako predsedníčka predstavenstva mala nárok na ubytovanie v sídle spoločnosti a na náhradu výdavkov vzniknutých pri výkone svojej funkcie, pričom stravné, cestovné, ubytovanie si mohla uplatňovať pri služobných cestách. „Konkrétne sa príspevok na bývanie v zmluve o výkone funkcie nerieši,“ tvrdí Kóňa.

Ako už Pravda informovala, v majetkovom priznaní bývalej manažérky, ktorá po páde bývalej vlády odišla z funkcie s rekordným zlatým padákom vo výške 178-tisíc eur, sa uvádza viacero požitkov z verejnej funkcie – okrem auta, internetu a mobilného telefónu aj spomínaný príspevok na bývanie. Okrem toho mala Hrdá vlani aj iný príjem, ktorý dosiahol výšku 642 199 eur.

Slovenská pošta tvrdí, že informácia týkajúca sa ubytovania Marcely Hrdej nepatrí do okruhu sprístupňovaných informácií. „Tieto údaje zároveň nemožno bez predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby sprístupniť, nakoľko sú to informácie z pracovnoprávnych vzťahov,“ odôvodnila Andrea Pivarčiová z odboru komunikácie Slovenskej pošty.

Stanovisko Hrdej sa Pravde získať nepodarilo. Po prevalení kauzy o jej astronomickom odstupnom prestala s médiami komunikovať. Podľa posledných informácií sa ju novinárom nepodarilo zastihnúť ani v českej Řitke neďaleko Prahy, kde naposledy bývala.

Právnik Vojtech Földes, ktorý je odborníkom na pracovné právo, vraví, že príspevok na ubytovanie sa v zmluvách manažérov môže vyskytnúť, no nie je to samozrejmosť. „Môže to byť súčasť starostlivosti zamestnávateľa o zamestnancov,“ hovorí s tým, že ide o benefit, ktorý sa daňovo prísne sleduje.

Príplatky pre Hrdú, ktorá bola vo funkcii štrnásť mesiacov, považujú analytici za nevhodné. Podľa politológa Tomáša Koziaka by totiž v spojení s odmenami „v čase šetrenia boli vysokým nadštandardom aj pre bohatú krajinu“.

S tým sa stotožňuje aj politológ Rastislav Tóth, ktorý by príspevok na ubytovanie čakal skôr u manažérov z Anglicka či Škandinávie. „V takom prípade je to súčasť platu a keď budem bývať v stanovom tábore, tak budem, ale za výkon z funkcie dostanem veľké peniaze, a teda na tom veľa ušetrím. Manažér, ktorý okráda vlastnú organizáciu, je zlý manažér,“ myslí si.

Na problém vysokých odmien a benefitov pre manažérov a štatutárov štátnych podnikov upozorňuje v analýze aj Transparency International Slovensko. Riešením by podľa nej bolo zverejňovanie zmlúv, aby mohli podliehať verejnej kontrole. „Manažérske zmluvy by patrili k povinne zverejňovaným informáciám, podobne ako sú dnes firemné zmluvy, faktúry či objednávky. Bez zverejnenia v centrálnom registri zmlúv by neplatili,“ odporúča s tým, že štát by mal regulovať aj výšku odmien manažmentu.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba