Kým kráľov hraníc vystriedali krstní otcovia

Celý život snívam len o jednom a nemôžem pre to spať, že si prenajmem niekoľko metrov hranice alebo si ju nejako uchmatnem, spieva sa v jednej pašeráckej pesničke zo Zakarpatska.

hranica, vrtuľník, ostnatý drôt
Ilustračné foto
Autor: SHUTTERSTOCK

Nedávno objavený podzemný tunel tamojšej cigaretovej mafie z Užhorodu do Vyšného Nemeckého prebudil spomienky na časy, keď živiť sa kontrabandom bolo v tomto chudobnom kraji – ale aj v ďalších prihraničných oblastiach – celkom uctievané remeslo.

V očiach prostého ľudu bol pašerák kladnou postavou najmä v krízových časoch nedostatku. Dokázal prejsť prísne stráženú hranicu, šikovne využiť príležitosť a zaobstarať chýbajúci alebo lacnejší tovar. Nespravodlivý bol štát, ktorý sa nevedel postarať o svojich občanov, nie pašerák!

Zrejme aj preto zakotvil v starých piesňach a povestiach s aureolou hrdinu. Veď aj Jura Jánošíka ľudia spočiatku uctievali ako pašeráka koní z Poľska. Na zboj ho dostal až Uhorčík…

Ale aj v novších dejinách Slovenska mala verejná mienka i časť umeleckej tvorby pochopenie pre ľudí, ktorí prekračovali štátne hranice (a zákon) za účelom takpovediac neoprávneného zis­ku.

Martin Hollý nakrútil pred 30 rokmi film Noční jazdci o pašovaní koní v slovensko-poľskom pohraničí krátko po prvej svetovej vojne. V tejto dobrodružnej dráme stoja proti sebe veliteľ financov Halva (zahral ho Radoslav Brzobohatý) a vodca pašerákov Orban (Michal Dočolomanský), ktorý pašovaním chce zarobiť peniaze na cestu do Ameriky nielen pre seba, ale aj pre všetkých susedov, lebo doma sa pre nich robota nenájde.

Komu tak asi môže v tejto konfrontácii nadŕžať bežný filmový divák?

Ostatne liberálny ekonóm Adam Smith bol presvedčený, že v krajine, ktorá si ctí slobodu obchodu, by klasického pašeráka vlastne nemali ani trestne stíhať…

Od pašovania koní k tabaku

Jánošík bol z Terchovej a tento kraj od nepamäti križovali pašerácke chodníčky. O vyše dvesto rokov neskôr spoznala Orava aj „kráľa hranice“ Antuša (priezvisko neznáme), ktorého na poľskej strane volali Tadeušom. Niekoľko rokov po vzniku Československa prevádzal tento mohutný horal cez hraničnú čiaru celé čriedy koní. Samozrejme, bez cla.

Četníci – pohraničníci prenasledovali Antuša niekedy až po Námestovo, no darmo sa namáhali, zakaždým im unikol. Nakoniec ho zastrelila frajerka, keď Antuš zistil, že je mu neverná. A zastrelila ho jeho flintou!

Čo je na tejto legende pravdy a čo je výmysel, to už zostáva na svedomí novinára – spisovateľ Ema Bohúňa, ktorý sa vraj s Antušom osobne poznal a napísal o ňom jednu zo svojich „zaprášených“ histórií.

Prečo sa kone tak často pašovali a prečo najmä z Poľska? Roľník na Slovensku sa vtedy bez konského záprahu ťažko mohol zaobísť. V polovici 20. rokov minulého storočia tu však jedno zviera stálo priemerne okolo 1 000 korún, zatiaľ čo u našich severných susedov o 500 korún menej. Zato clo a daň z obratu dosahovali pri normálnom dovoze až 2 500 korún.

Na južnej hranici štátu približne v tom istom čase operovala pašerácka skupina istého Herška, ktorý rád vyhlasoval, že dolapený pašerák si zasluhuje povraz. O sebe však hrdo tvrdil, že všetky snahy financov a četníkov chytiť ho sú vopred odsúdené na neúspech.

Herškova skupina pašovala všetko možné, napríklad aj dobytok, pričom využívala cenové rozdiely v niektorých krajinách Európy. Za kravu v Rumunsku dal Herško pred 85 rokmi 600 až 800 korún, na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola vtedy súčasťou Československa, však za ňu dostal 1 600 až 2 200 korún.

Keď však začiatkom 30. rokov chytila hliadka Herška blízko československo-rumunskej hranice, našli v jeho vreciach 200 škatuliek cigariet značky Nationale, balených po 100 kusoch.

Pašerák sa pokúsil finančnú stráž podplatiť. Najprv vraj núkal strážnikom tisíc korún, potom aj dve svoje dcéry, ale nič mu nepomohlo. Za podplácanie vyfasoval tri mesiace basy, za pašovanie – 4 000 korún pokuty. (Finančné stráže Československej republiky boli ozbrojené jednotky, ktoré podliehali síce ministerstvu financií, ale mali hlavne dozerať na poriadok na štátnej hranici.)

Stretnutia so strážnikmi sa nezriedka končievali tragicky. V polovici februára 1933 zomrel na následky ťažkého zranenia financ Bohumil Sláma. Pri obci Borša jeho hliadka prenasledovala pašerákov, ktorí z maďarskej strany prevážali na saniach polovicu brava. Vrah, ktorý strieľal z revolvera, ušiel do Maďarska, kde ho o niekoľko dní zatkli.

Ale na ľudí s podobným kontrabandom číhali vtedy na hraniciach aj iné nebezpečenstvá.

Pašerákov zjedli lúpežníci

Ešte začiatkom januára 1927 našli v Moldave nad Bodvou ťažko zraneného obchodníka Petra Rusňáka, ktorému už nebolo pomoci. Pátracia akcia sa skončila pochytaním 19-člennej skupiny lúpežných Rómov, ktorí v tomto kraji na východe Slovenska vyčíňali už niekoľko rokov.

Vyšetrovanie postupne vyústilo do hrôzostrašných odhalení. „Príšerné priznanie moldavských Cigánov“, „Kanibalstvo na východe republiky“ – hlásali titulky celoštátnych novín. Polícia tvrdila, že lupičská banda pod vedením Šándora Filka svoje obete uvarila a zjedla na dvoch kanibalských hostinách.

Obvinení mali takto skonzumovať aj niekoľkých pašerákov, ktorí v rokoch 1923 až 1926 prichádzali na Slovensko z maďarskej strany. Telesné pozostatky šiestich obetí sa totiž ani pri veľkom úsilí četníkov nepodarilo objaviť. O tom, že existovali, mali svedčiť nájdené časti šatstva a ďalšie zaistené predmety v tábore kočovníkov.

Najviac však zavážilo priznanie jedného z obvinených Jozefa Rybára, ktorý podrobne opísal vraždenie i nasledujúce ľudožrútstvo. Jeho výpoveď údajne potvrdili pri konfrontácii aj ďalší členovia bandy.

„Nezávisle od seba oznámili podrobnosti o príšerných hodoch, o chuti ľudského mäsa i o tom, ako mozog zavraždených pašerákov zjedli deti obvinených,“ referovali vtedajšie Lidové noviny.

Košický súdny proces v jeseni 1928 kanibalstvo obžalovaných nakoniec nepreukázal, lúpežné prepadnutia na pašeráckych chodníkoch však áno. Prípad poslúžil na prijatie tvrdých opatrení proti „potulným Cigánom“ vrátane povinnosti nosiť kočovnícke legitimácie.

Financi v boji s kontrabandom

Východným cípom republiky vtedy nebola Nová Sedlica, ale Jasiňa či ďalšie obce na hraniciach so Sovietskym zväzom a s Rumunskom. Slovensko pokračovalo totiž Podkarpatskou Rusou (súčasná Zakarpatská Ukrajina) s územím dosahujúcim takmer rozlohu dnešného Prešovského a Trenčianskeho kraja dovedna.

Z východu sa tradične pašovali najmä lacné liehoviny a tabak. Za Rakúsko-uhorskej monarchie aj šnupavý tabak, po vzniku Československa už prevažne tabakové výrobky – cigary a cigarety.

Od čias Márie Terézie platil v tomto priestore štátny monopol na tabak (zrušený napodiv až roku 1993!), a tak v prihraničných okresoch na juhu Podkarpatskej Rusi sa pestoval „načierno“.

Ako upozorňuje etnológ Pavel Toungoussov z Masarykovej univerzity v Brne, finančná stráž mala v tom čase povinnosť nielen vyhľadávať zakázané tabakové plantáže, ale aj ničiť ich úrodu (asi tak ako dnes polícia ničí políčka nelegálne pestovanej marihuany).

Z archívne dochovaných hlásení financov vyplýva, že v polovici 20. rokov minulého storočia odhaľovali mesačne na Podkarpatsku 6 až 7 prípadov nedovoleného pestovania tabaku. Zakaždým nariadili roľníkom zlikvidovať úrodu, tí však málokedy príkaz uposlúchli v nádeji, že si ju nakoniec predsa len zachovajú. Ale kde!

„Finanční strážnici sa dali sami do ničenia tabaku a všetok vytrhali,“ uvádza sa v závere takéhoto hlásenia. „Všetci neoprávnení pestovatelia sú teraz stíhaní.“

Napriek tomu sa stále zvyšovalo množstvo doma tajne vypestovaného i zo zahraničia pašovaného tabaku. Podľa zistení súčasnej ukrajinskej historičky Svitlany Hniťkovej vznikali v blízkosti západných hraníc ZSSR pred takmer 90 rokmi nielen tajné tabakové plantáže, ale aj nelegálne burzy tabaku a tabakových výrobkov.

V roku 1927 colný zákon prvýkrát aj u nás stanovil množstvo tabaku, ktoré si cestujúci smel doviezť zo zahraničia pre vlastnú potrebu bez cla a licenčného poplatku. „Dvanásť kusov cigár obyčajnej veľkosti, alebo 60 kusov cigariet, alebo 60 gramov tabaku,“ uvádzalo sa v príslušnom paragrafe. Ani vtedy sa to však nedalo skontrolovať…

Ďalej sa zdokonaľovali metódy prenášania kontrabandu cez hranice. Napríklad tam, kde zelenú hranicu tvorila riečka alebo potok, sa natiahol na druhý breh dvojitý drôt, po ktorom sa spúšťali vrecia s pašovaným tovarom.

V rámci „pašovania vzduchom“ sa už vtedy používali stredoveké kuše na vystreľovanie šípov napríklad s balíčkami cigariet na druhú stranu hranice. Modernizované kuše využívajú napokon aj súčasní pašeráci na zelenej hranici medzi Slovenskom a Ukrajinou. Nevie sa však nič o tom, žeby klasickí pašeráci už v časoch prvej ČSR vybudovali podzemný tunel cez hranicu.

S výstavbou podobných zariadení mohol prísť až medzinárodne organizovaný zločin.

Romantika pašovania je fuč

Súmrak klasického pašeráctva nastal vlastne už pred druhou svetovou vojnou, a to nielen v dôsledku opatrení štátov, ale aj nástupu mafie. Isteže, na východe sa to udialo z viacerých príčin neskôr ako na západe.

Niektorí znalci dokonca tvrdia, že napríklad na Šumave sa pravá pašerácka romantika skončila už roku 1913 odchodom z tohto sveta kráľa tamojšej hranice Tabakového Petra (jeho skutočné meno vraj nikto nepoznal).

Na západnej hranici ZSSR sa pomery neuveriteľne pritvrdili po jej takmer hermetickom uzavretí vojskami KGB a po tom, čo Moskva roku 1927 vyhlásila pašovanie za zločin proti štátu. Nenapraviteľných „kontrabandistov“ posielali odvtedy do pracovných táborov na Sibíri.

Po roku 1945, najmä v súvislosti s prepuknutím „studenej vojny“ a spustením „železnej opony“, sa pašerákom čoraz viac začali miešať do remesla spravodajské služby a vôbec štátne orgány.

Málo známy je prípad pašovania vo veľkom amerických cigariet cez územie Československa do sovietskej okupačnej zóny v Rakúsku a Nemecku v rokoch 1948 až 1950. Časť týchto tajných zásielok putovala aj cez Bratislavu a letisko vo Vajnoroch. Akcia sa uskutočňovala so súhlasom najvyšších funkcionárov KSČ a pod vedením námestníka ministra financií.

Medzi najväčších pašerákov v 50. a 60. rokoch minulého storočia patril rakúsky občan v službách ŠtB Hubert Schiestel, doma nazývaný aj „kráľom pašerákov a šmelinárov“. Podieľal sa na únose viacerých odporcov komunistického režimu (napríklad aj na nepodarenom únose Ferdinanda Ďurčanského), za čo mohol na druhú stranu hranice beztrestne prevážať veľmi výnosný kontraband.

Podľa zachovaného prehľadu iba za štyri roky bezcolne doviezol do Československa 202 kilogramov zlata takmer za 9 miliónov korún, 1 962 kilogramov niklu za 19 000 amerických dolárov, 1 590 kusov hodiniek (za 60 000šilingov), dva osobné automobily a jeden mikrobus (pre ŠtB), brilianty za 64 000 dolárov a tak ďalej.

Za utŕžené peniaze si rakúsky agent známy pod krycími menami Arno, Leo a Karl zariadil doma prepychovú vilu a v Tirolských Alpách postupne vybudoval penzión i horský hotel. Vyplýva to zo zistení českého historika Pavla Žáčka.

Schiestel zomrel ešte pred verejným odhalením svojej špiónsko-pašeráckej minulosti roku 1992.

Zdalo by sa, že po zriadení schengenskej hranice nastanú pre novodobých pašerákov ťažšie časy. Ako však píše ukrajinská tlač, pre tamojšiu tabakovú mafiu pracujú „celé ilegálne závody, profesionálni potápači, letci a železničiari“. Šialené peniaze vraj umožňujú mafii „kupovať si ukrajinských aj zahraničných colníkov a cudzineckú políciu“.

A čo sa týka objaveného podzemného tunela, podľa ukrajinských médií sa teraz treba pýtať, „kde sú ďalšie tunely a kam všade vedú“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Radoslav Procházka, Sieť

Sieť si z banky požičala 800-tisíc eur

01.09.2014 12:36

Novovznikajúca politická strana Sieť si na svoje fungovanie a financovanie volebných kampaní vzala z banky úver 800-tisíc eur.

Robert Fico

SDKÚ: Fico sa na úrovni EÚ bude rozhodovať podľa pocitov

01.09.2014 12:23

Premiér Robert Fico (Smer) urobil mimoriadne zlé rozhodnutie, keď si vyhradil právo odmietnuť sankcie voči Rusku za celú vládu, tvrdí SDKÚ.

Andrej Kiska, prezident

Prezident si uvedomuje, že veľa ľudí sa o Deň Ústavy SR nezaujíma

01.09.2014 10:04

Prezident Andrej Kiska si uvedomuje, že veľká časť našej spoločnosti vníma štátny sviatok Dňa Ústavy Slovenskej republiky viac formálne až nezainteresovane.

Poľsko

Poľsko si pripomína 75 rokov od nemeckého vpádu

01.09.2014 15:04

Poľsko si v pondelok pripomenulo 75. výročie začiatku druhej svetovej vojny ceremóniou v prístavnom meste Gdansk.

Plyn, energia, bývanie, oheň

Rusko a Ukrajina budú opäť rokovať o plyne

01.09.2014 13:48

Rusko a Ukrajina sa dohodli na usporiadaní ďalšieho kola rokovaní o riešení plynovej krízy. Konať sa bude v sobotu 6. septembra.

Ukrajina, tank, ukrajinskí vojaci, armáda, vojsko,

Ukrajiská armáda sa stiahla z luhanského letiska

01.09.2014 13:22

Ukrajinskí vojaci dostali rozkaz sa stiahnuť z luhanského letiska, o ktoré zvádzali boje s proruskými separatistami.

Andrej Babiš

Babiš považuje protiruské sankcie za neúspešné

01.09.2014 13:12

Doterajšie protiruské sankcie bolí neúspešné, uviedol v pondelok český vicepremiér Andrej Babiš.