Odhaľovanie špinavých peňazí viazne

Veľkolepý životný štýl niektorých politikov, ktorý je v rozpore s ich majetkovými priznaniami a výškou "štátnej" výplaty, a k tomu kauzy ako Gorila či tunel Branisko, vyvolávajú pochybnosti a otázky, odkiaľ na to mnohí z nich vzali.

protest, Gorila
Ilustračné foto
Autor: Robert Hüttner

Koniec dohadom, kto sa na štáte nelegálne nabalil a kto nie, mal dať zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Lenže zákon schválený ešte prvou vládou Roberta Fica, podľa ktorého má majetok osoby a firmy prepadnúť štátu, ak nevedia hodnoverne preukázať odkiaľ naň získali peniaze, je bezzubý.

Aj keď káuz a podozrení je dosť, štát nelegálny majetok nikomu nezhabal. Vláda preto pripravuje v zákone zmeny. O potrebe jeho novelizácie hovorí aj Generálna prokuratúra. Podľa vyjadrenia jej tlačového oddelenia zmena by sa mala dotknúť najmä zlepšenia procesného postupu a kompetencií finančnej polície.

„Máme záujem zákon intenzívne použiť a pozrieť sa naň aj cestou pri vyšetrovaní kauzy Gorila. Keď sa nám tam ukážu relevantné veci, predložíme na diskusiu tému, čo s ním, aby bol efektívnejší,“ tvrdí minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa neho problém pri aplikácii zákona v praxi vzniká vtedy, ak sa skúma pôvod majetku v rôznych časových obdobiach.

Odborníci tvrdia, že ak by zákon postihoval len udalosti do budúcnosti, mohol by byť tvrdší. Ak je však zámerom vracať sa ku kauzám z minulosti, musí byť mäkší, lebo sa dostáva do konfliktu s ústavou a ľudskými právami.

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku by sa mohol využiť napríklad pri kauze Gorila, ktorá hovorí o čiernych, nezdanených peniazoch pre fyzické osoby. Problém je ho využiť tam, kde sú podozrivé firmy ako napríklad v kauze tunela Branisko, pri ktorej zisťovanie komplikujú bankové prevody medzi firmami na základe zmlúv.

Zákon hovorí o tom, že finančná polícia podá prokurátorovi návrh na začatie konania o podozrivom majetku, ak bol najmenej o 1 500-násobok minimálnej mzdy vyšší ako preukázateľné príjmy. V súčasnosti ide o majetok necelých 500-tisíc eur. Suma sa stanovila tak vysoko preto, aby zákon postihoval veľké ryby a aby sa predišlo udávaniu napríklad susedov, ktorí si tak mohli riešiť vzájomné spory. Zákon však zaostáva za očakávaniami, ktoré ho sprevádzali po jeho schválení. Nič neprinieslo ani preverovanie majetkov politikov.

Podľa opozičného poslanca Gábora Gála z Mostu zákon nie je efektívny. „Princíp zákona považujem za ťažko uskutočniteľný, lebo sa dá ťažko preukázať pôvod nezákonne nadobudnutého majetku. Keď obrátime dôkazné bremeno, aby sa človek vyvinil, tak vtedy by mohol byť efektívny, ale s tým mám zásadný problém,“ hodnotí Gál.

Súhlasí skôr s riešením predkladania majetkových priznaní. Mohol by sa tak odhaliť majetok, ktorý nie je preukázateľný zaplatenými daňami. Podľa Gála by stačilo, keby niekto nezaplatil daň, to už by bol trestný čin sankcionovateľný cez Trestný zákon. „Napríklad každých päť rokov by sa posúdilo, kto má aký majetok a dalo by sa porovnať, či sa príjem a navýšenie majetku odrazili na dani z príjmov. Potom ani nemusíme skúmať, odkiaľ nabral ten majetok,“ objasnil. Priznania by sa netýkali len ústavných činiteľov a verejných funkcionárov, ale všetkých občanov.

Kaliňák považuje majetkové priznania za dobrý nápad, ale s tým, že aj toto pravidlo by platilo len do budúcnosti. Postihnúť napríklad privatizérov z 90. rokov by už možné nebolo.

Zákon s odhaľovaním nelegálneho majetku je dlhodobou agendou Smeru. Politológ Juraj Marušiak nevylúčil, že efektívnejší zákon so zmenenými pravidlami by mohol z dlhodobého hľadiska priniesť strane politické body. Na druhej strane však hovorí o určitej skepse ľudí, ktorá vyplýva z vedomia beztrestnosti tých, ktorí sa dopúšťali machinácií v období 90. rokov. Mnohé nelegálne transakcie boli totiž už dávno zlegalizované.

„Veľmi veľa nelegálnych machinácií nebude vyšetrených nikdy a nepomôže tomu ani tento zákon. Legislatíva môže byť orientovaná jedine do budúcnosti a prispieť tak k tomu, že z niektorých podnikateľských aktivít budú vylúčení ľudia, ktorí nebudú schopní pôvod majetku preukázať,“ dodal politológ.

Generálna prokuratúra na základe zákone prijala doteraz od finančnej polície dva podnety. V jednom prípade bola vec vrátená prokurátorom na doplnenie. Druhý podnet je v štádiu preskúmavania, či spĺňa podmienky na podanie návrhu na súd.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Martin Gváč

Glváč sa pýtal na vyšetrovanie v kauze odpočúvania novinárov

22.07.2014 22:10

O kauzu v odpočúvaní novinárov denníka Pravda a šéfa TA3 Vojenským obranným spravodajstvom sa zaujímal minister obrany Martin Glváč u šéfa Generálnej prokuratúry.

Robert Fico, V4

Premiér Fico prisľúbil pomoc Vrátnej doline

22.07.2014 18:39

Premiér Fico si prešiel Vrátnu dolinu, ktorou sa v pondelok prehnala ničivá prietrž mračien a prisľúbil obľúbenej malofatranskej doline finančnú pomoc.

Záplavy, storočná voda, Vrátna

Zosuv vo Vrátnej doline: Sme súčasťou globálnej zmeny klímy, hovorí odborník

22.07.2014 17:59

Výrazný podiel na ničivej sile podľa hydrológov nemala vo Vrátnej doline len voda, ale aj kamenná lavína, ktorá sa spolu s brvnami a bahnom valila dolinou.

(typo - nepouzivat v orise) Spravodlivosť, súd, súdnictvo, kladivko

Najvyšší súd USA zrušil verdikt, ktorý bránil v poprave

23.07.2014 07:26

Najvyšší súd USA umožnil štátu Arizona popravu Josepha Rudolpha Wooda, ktorého súd v roku 1989 odsúdil na trest smrti za vraždu svojej priateľky a jej otca.

kremel shutterstock

Rusi za spor so Západom zaplatia pätinou príjmov

23.07.2014 06:59

Ekonomické sankcie Západu a preteky v zbrojení, ako dôsledok konfliktu okolo Ukrajiny, môžu vyjsť Rusov draho.

Irak, suniti, šiíti, Bagdad

Samovražedný útok v Bagdade zabil najmenej 23 ľudí

23.07.2014 06:50

Najmenej 23 mŕtvych si vyžiadal samovražedný útok na severe irackého hlavného mesta Bagdad.

Martin Gváč

Glváč sa pýtal na vyšetrovanie v kauze odpočúvania novinárov

22.07.2014 22:10

O kauzu v odpočúvaní novinárov denníka Pravda a šéfa TA3 Vojenským obranným spravodajstvom sa zaujímal minister obrany Martin Glváč u šéfa Generálnej prokuratúry.