Odhaľovanie špinavých peňazí viazne

Veľkolepý životný štýl niektorých politikov, ktorý je v rozpore s ich majetkovými priznaniami a výškou "štátnej" výplaty, a k tomu kauzy ako Gorila či tunel Branisko, vyvolávajú pochybnosti a otázky, odkiaľ na to mnohí z nich vzali.

protest, Gorila
Ilustračné foto
Autor:

Koniec dohadom, kto sa na štáte nelegálne nabalil a kto nie, mal dať zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Lenže zákon schválený ešte prvou vládou Roberta Fica, podľa ktorého má majetok osoby a firmy prepadnúť štátu, ak nevedia hodnoverne preukázať odkiaľ naň získali peniaze, je bezzubý.

Aj keď káuz a podozrení je dosť, štát nelegálny majetok nikomu nezhabal. Vláda preto pripravuje v zákone zmeny. O potrebe jeho novelizácie hovorí aj Generálna prokuratúra. Podľa vyjadrenia jej tlačového oddelenia zmena by sa mala dotknúť najmä zlepšenia procesného postupu a kompetencií finančnej polície.

„Máme záujem zákon intenzívne použiť a pozrieť sa naň aj cestou pri vyšetrovaní kauzy Gorila. Keď sa nám tam ukážu relevantné veci, predložíme na diskusiu tému, čo s ním, aby bol efektívnejší,“ tvrdí minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa neho problém pri aplikácii zákona v praxi vzniká vtedy, ak sa skúma pôvod majetku v rôznych časových obdobiach.

Odborníci tvrdia, že ak by zákon postihoval len udalosti do budúcnosti, mohol by byť tvrdší. Ak je však zámerom vracať sa ku kauzám z minulosti, musí byť mäkší, lebo sa dostáva do konfliktu s ústavou a ľudskými právami.

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku by sa mohol využiť napríklad pri kauze Gorila, ktorá hovorí o čiernych, nezdanených peniazoch pre fyzické osoby. Problém je ho využiť tam, kde sú podozrivé firmy ako napríklad v kauze tunela Branisko, pri ktorej zisťovanie komplikujú bankové prevody medzi firmami na základe zmlúv.

Zákon hovorí o tom, že finančná polícia podá prokurátorovi návrh na začatie konania o podozrivom majetku, ak bol najmenej o 1 500-násobok minimálnej mzdy vyšší ako preukázateľné príjmy. V súčasnosti ide o majetok necelých 500-tisíc eur. Suma sa stanovila tak vysoko preto, aby zákon postihoval veľké ryby a aby sa predišlo udávaniu napríklad susedov, ktorí si tak mohli riešiť vzájomné spory. Zákon však zaostáva za očakávaniami, ktoré ho sprevádzali po jeho schválení. Nič neprinieslo ani preverovanie majetkov politikov.

Podľa opozičného poslanca Gábora Gála z Mostu zákon nie je efektívny. „Princíp zákona považujem za ťažko uskutočniteľný, lebo sa dá ťažko preukázať pôvod nezákonne nadobudnutého majetku. Keď obrátime dôkazné bremeno, aby sa človek vyvinil, tak vtedy by mohol byť efektívny, ale s tým mám zásadný problém,“ hodnotí Gál.

Súhlasí skôr s riešením predkladania majetkových priznaní. Mohol by sa tak odhaliť majetok, ktorý nie je preukázateľný zaplatenými daňami. Podľa Gála by stačilo, keby niekto nezaplatil daň, to už by bol trestný čin sankcionovateľný cez Trestný zákon. „Napríklad každých päť rokov by sa posúdilo, kto má aký majetok a dalo by sa porovnať, či sa príjem a navýšenie majetku odrazili na dani z príjmov. Potom ani nemusíme skúmať, odkiaľ nabral ten majetok,“ objasnil. Priznania by sa netýkali len ústavných činiteľov a verejných funkcionárov, ale všetkých občanov.

Kaliňák považuje majetkové priznania za dobrý nápad, ale s tým, že aj toto pravidlo by platilo len do budúcnosti. Postihnúť napríklad privatizérov z 90. rokov by už možné nebolo.

Zákon s odhaľovaním nelegálneho majetku je dlhodobou agendou Smeru. Politológ Juraj Marušiak nevylúčil, že efektívnejší zákon so zmenenými pravidlami by mohol z dlhodobého hľadiska priniesť strane politické body. Na druhej strane však hovorí o určitej skepse ľudí, ktorá vyplýva z vedomia beztrestnosti tých, ktorí sa dopúšťali machinácií v období 90. rokov. Mnohé nelegálne transakcie boli totiž už dávno zlegalizované.

„Veľmi veľa nelegálnych machinácií nebude vyšetrených nikdy a nepomôže tomu ani tento zákon. Legislatíva môže byť orientovaná jedine do budúcnosti a prispieť tak k tomu, že z niektorých podnikateľských aktivít budú vylúčení ľudia, ktorí nebudú schopní pôvod majetku preukázať,“ dodal politológ.

Generálna prokuratúra na základe zákone prijala doteraz od finančnej polície dva podnety. V jednom prípade bola vec vrátená prokurátorom na doplnenie. Druhý podnet je v štádiu preskúmavania, či spĺňa podmienky na podanie návrhu na súd.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
hazard, automat

Celoplošný zákaz hazardu nie je reálny, tvrdí aliancia

24.08.2016 10:51

Občianski aktivisti, ktorí vyzvali premiéra Roberta Fica, aby vláda zakázala hazard na celom území Slovenska, sa podľa Aliancie za čistú hru – Clarify ocitli mimo realitu.

lajčák, miroslav lajčák,

Lajčák: V OSN hovoril o nešírení zbraní hromadného ničenia

24.08.2016 10:20

Šírenie zbraní hromadného ničenia patrí podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka medzi najväčšie hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť.

vláda, Fico

V okrese Trebišov má vzniknúť 1 540 pracovných miest

24.08.2016 08:34

O Akčnom pláne rozvoja okresu Trebišov na roky 2016 až 2020 bude rokovať vláda na výjazdovom zasadaní. Hlavným cieľom plánu je znížiť mieru nezamestnanosti v okrese.

peniaze

Počet nových firiem na Slovensku sa prudko zvýšil

24.08.2016 11:56

Za prvý polrok 2016 u nás vzniklo spolu 10 365 spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností.

Peniaze, dolár, jen, euro, libra

Šéf Svetovej banky chce zostať vo funkcii

24.08.2016 11:18

Prezident Svetovej banky Jim Yong Kim chce vo funkcii zostať aj v ďalšom päťročnom období.

hazard, automat

Celoplošný zákaz hazardu nie je reálny, tvrdí aliancia

24.08.2016 10:51

Občianski aktivisti, ktorí vyzvali premiéra Roberta Fica, aby vláda zakázala hazard na celom území Slovenska, sa podľa Aliancie za čistú hru – Clarify ocitli mimo realitu.

lajčák, miroslav lajčák,

Lajčák: V OSN hovoril o nešírení zbraní hromadného ničenia

24.08.2016 10:20

Šírenie zbraní hromadného ničenia patrí podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka medzi najväčšie hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť.