Tlak krízy mnohí neunesú

Ťažoba zo splácania hypotéky spojená so strachom o zamestnanie, obavy z budúcnosti, denný tlak správ o prehlbujúcej sa kríze. To všetko vytvára na psychiku ľudí obrovský tlak, ktorý sa podľa najnovších štúdií britských a austrálskych vedcov prejavuje stúpajúcim počtom samovrážd.

Euro, peniaze, kríza
Ilustračné foto
Autor: SHUTTERSTOCK

Keď rástla nezamestnanosť v Británii, počet samovrážd stúpol, keď počet nezamestnaných klesol, znížil sa aj počet samovrážd. Podobne v Austrálii analyzovali údaje za posledných vyše 30 rokov, pričom zistili, že v období sucha sa zvýšilo riziko samovrážd poľnohospodárov a zamestnancov v poľnohospodárstve v strednom veku o 15 percent.

Na Slovensku sa podobný výskum zatiaľ nerobil, počet samovrážd však v prvom roku krízy stúpol aj u nás. Na život si v roku 2008 siahlo 631 ľudí. Odvtedy pácha samovraždu vyše šesťsto ľudí ročne, väčšinou mužov. V roku 2010 si vzalo život 612 ľudí a podľa štatistík najviac z nich bolo vo veku 50 – 59 rokov. O samovraždu sa pokúsilo 880 ľudí, najčastejšie ľudia vo veku 20 až 29 rokov. Pri väčšine ľudí, ktorí samovraždu uskutočnili, nie je známe ich pracovné zaradenie, ale pokus o samovraždu najčastejšie uskutočnili nezamestnaní.

Niektorí odborníci považujú samovraždu za súčasť správania sa človeka s duševnou poruchou, teda jej dôvodom môže byť zhoršenie samotnej duševnej poruchy. Iní zas zastávajú názor, že to tak byť nemusí a môže byť súčasťou existencie človeka v danej kultúre, napríklad samovražda zo cti či bilančná samovražda, na čom sa samozrejme môže podieľať aj kríza, hovorí psychiatrička Dagmar Breznoščáková.

Na druhej strane dodáva, že kríza je vágny pojem. „Vychádzajúc z predpokladu, že negatívne udalosti či zážitky nás v skutočnosti posúvajú ďalej, tak aj ocitnutie sa v určitej kríze môže byť impulzom na "boj“ či aktiváciu ako takú v duchu hesla – čo ťa nezabije, to ťa posilní. Hoci to, samozrejme, nemôže platiť univerzálne," dodáva psychiatrička.

Psychiater Péter Hunčík tvrdí, že mnohé faktory, ktoré môžu naviesť na cestu k samovražde, možno ovplyvniť. Jednou z podmienok je však byť pozornejší v komunikácii s ľuďmi, ktorí sa ocitnú v problémoch. „Mali by sme pozorovať, ako sa ľudia správajú. Pýtať sa, a najmä vypočuť ich,“ hovorí Hunčík. Podľa neho väčšina ľudí tesne pred činom vyhľadá lekára a začne hovoriť o tom, že je všetko stratené.

Vplyv na množstvo samovrážd má aj kultúra, v akom prostredí ľudia žijú a ako spoločnosť na tento čin reaguje. „V jednom výskume zistili, že ak sa zmenia reakcie masmédií na samovraždy z tolerantného a prípustného prístupu na niečo s negatívnym významom, klesá ich počet,“ tvrdí Hunčík.

Najviac samovrážd odborníci v uplynulých rokoch evidovali v skupine okolo 40 až 49 rokov, dnes pribúda samovrážd neúspešných podnikateľov, ale aj adolescentov od 15 rokov.

„Na mladých sa kladú čím ďalej tým vyššie nároky spôsobom myslenia blízkym Amerike. Ak niekto nie je úspešný a najlepší, prejavuje sa to ako spoločenský hendikep a s tým sa niektorí nevedia vyrovnať,“ hovorí zástupca prednostu Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine Jozef Krajčovič. Lekár upozorňuje rodičov, aby boli v komunikácii s pubertálnymi deťmi citliví, pretože sú veľmi impulzívne a majú pocit, že všetci stoja proti nim.

Riziko samovraždy sa znižuje vďaka pocitu zodpovednosti voči rodine, u žien tehotenstvom. Rozhodnutie môžu ovplyvniť aj viera, životná spokojnosť, schopnosť adekvátneho testovania reality či podpora okolia.

Hašto: Dôležitá je vzájomná ľudská podpora

Psychiater Jozef Hašto z Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne pripúšťa, že kríza môže mať vplyv na zvýšenie počtu samovrážd.

Ovplyvňuje hospodárska kríza psychiku ľudí tak, že sa zvyšuje riziko samovrážd?

Keď je spoločnosť v ekonomickej kríze, môže to mať vplyv na zvýšenie výskytu samovražedného správania. Prejavilo sa to aj počas veľkej hospodárskej krízy. Mnohí skrachovali, mali stavy zúfalstva a beznádeje, skákali z okna. Môže to hrať rolu. O to potrebnejšia je vzájomná ľudská podpora, aby to ľudia v zdraví prežili.

Vy ste vo svojej praxi zaznamenali vplyv krízy?

Pracujem na lôžkovom oddelení, tam sme taký vplyv nezaznamenali. Ale ľudí trápia finančné problémy.

Podľa štatistík v roku 2008 spáchalo samovraždu vyše 600 ľudí, rok predtým ich bolo necelých 500. Môže to byť indikátor?

Ten nárast samovrážd je očividný. Ak sa nezmenil spôsob zberu a spoľahlivosť dát, tak je to na zamyslenie sa. Zvyčajne však ekonomické problémy nie sú jediným faktorom, ale jedným z viacerých, obvykle sú tam aj vzťahové problémy. Závisí od toho, či má človek oporu vo vzťahoch, zdá sa, že významnú úlohu hrá aj životná skúsenosť, ktorá siaha až do obdobia detstva, teda, či je človek zraniteľný na krízové situácie, či ich dokáže prekonať alebo to vyústi do takej psychickej krízy, s ktorou si nevie poradiť.

Podľa štatistík aj pokusy o samovraždu páchajú väčšinou nezamestnaní.

Štatistiky o samovražedných pokusoch treba brať s väčšou rezervou. Pokusy o samovraždu sa často nehlásia, neobjavujú sa v štatistikách alebo ich ľudia zataja. Odhaduje sa, že skutočné číslo bude možno až desaťnásobne vyššie ako pri dokonaných samovraždách. Niekedy je však problém odlíšiť samovražedný pokus od tzv. parasuicidiálneho správania, keď si človek ublíži, ale nemá úmysel skutočne skoncovať so životom, len chce vyburcovať okolie, aby sa spamätalo a pomohlo mu, keď nevníma, ako mu je ťažko. Alebo chce spať, mať pokoj a priotrávi sa liekmi. Tieto veci sa dajú vyhodnotiť až pri osobnom rozhovore, keď sa na to cielene pýtame.

Čo by ste odporúčali ľuďom, ktorí sa dostali do takýchto hraničných situácií?

Ak má človek reálny problém s tým, že nedokáže splácať pôžičky, je to vážna situácia a hrozí mu, že príde o bývanie a musí sa vzdať časti majetku. Tam je dôležitým faktorom súdržnosť rodiny, či sa dokáže zaktivizovať a pomôcť človeku prekonať tú krízu, prípadne ho finančne podporiť. Problém je, že človek sa niekedy cíti psychologicky izolovaný a osamotený v tom probléme a akoby nemal dosť odvahy, sily alebo zručnosti alebo reálne jeho sociálne prostredie nefunguje tak dobre, že by si vedel vyžiadať a dostalo by sa mu nejakej opory od druhých ľudí. Ak sa človek cíti takto osamotený, je to veľmi ťaživé. Sociálna izolácia je dosť významný faktor pri samovražednosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Ďalšie články
Robert Fico

Ficove zdravotné problémy môžu zmeniť jeho program

24.04.2014 14:22

Premiér trpí akútnym a bolestivým ochorením krčnej chrbtice a s ním súvisiacimi pohybovými ťažkosťami. Tie ho obmedzujú pri výkone pracovných povinností.

ÚPN, archív

ÚPN zverejnil takmer 500 mien eštebákov

24.04.2014 13:27

Na internetovej stránke ÚPN si tak ľudia môžu najnovšie pozrieť 473 mien ľudí, ktorí pôsobili v banskobystrickej správe ŠtB medzi rokmi 1975 až 1989.

Anton Srholec, Róbert Bezák

Biskupa Bezáka má v júni prijať pápež, tvrdia iniciátori petície

24.04.2014 12:20, aktualizované: 13:21

Český kardinál Miroslav Vlk už v marci povedal, že ak sa bude odvolaný trnavský arcibiskup Bezák kajať, prijme ho pápež. Petíciu za Bezáka sa však na nunciatúru odovzdať nepodarilo.

košíkar, Ján Cigánik, pletenie, prútie

Od šibákov sa preplietol k prútenej kapele

24.04.2014 12:00

Hrá na cimbale, je celý z prútia a dlho sa u svojho majstra Jána Cigánika neohrial. O najnovšie netradičné dielo košikára z Veľkej Doliny je veľký záujem.

Ľudia odporúčajú