Tlak krízy mnohí neunesú

Ťažoba zo splácania hypotéky spojená so strachom o zamestnanie, obavy z budúcnosti, denný tlak správ o prehlbujúcej sa kríze. To všetko vytvára na psychiku ľudí obrovský tlak, ktorý sa podľa najnovších štúdií britských a austrálskych vedcov prejavuje stúpajúcim počtom samovrážd.

Euro, peniaze, kríza
Ilustračné foto
Autor: SHUTTERSTOCK

Keď rástla nezamestnanosť v Británii, počet samovrážd stúpol, keď počet nezamestnaných klesol, znížil sa aj počet samovrážd. Podobne v Austrálii analyzovali údaje za posledných vyše 30 rokov, pričom zistili, že v období sucha sa zvýšilo riziko samovrážd poľnohospodárov a zamestnancov v poľnohospodárstve v strednom veku o 15 percent.

Na Slovensku sa podobný výskum zatiaľ nerobil, počet samovrážd však v prvom roku krízy stúpol aj u nás. Na život si v roku 2008 siahlo 631 ľudí. Odvtedy pácha samovraždu vyše šesťsto ľudí ročne, väčšinou mužov. V roku 2010 si vzalo život 612 ľudí a podľa štatistík najviac z nich bolo vo veku 50 – 59 rokov. O samovraždu sa pokúsilo 880 ľudí, najčastejšie ľudia vo veku 20 až 29 rokov. Pri väčšine ľudí, ktorí samovraždu uskutočnili, nie je známe ich pracovné zaradenie, ale pokus o samovraždu najčastejšie uskutočnili nezamestnaní.

Niektorí odborníci považujú samovraždu za súčasť správania sa človeka s duševnou poruchou, teda jej dôvodom môže byť zhoršenie samotnej duševnej poruchy. Iní zas zastávajú názor, že to tak byť nemusí a môže byť súčasťou existencie človeka v danej kultúre, napríklad samovražda zo cti či bilančná samovražda, na čom sa samozrejme môže podieľať aj kríza, hovorí psychiatrička Dagmar Breznoščáková.

Na druhej strane dodáva, že kríza je vágny pojem. „Vychádzajúc z predpokladu, že negatívne udalosti či zážitky nás v skutočnosti posúvajú ďalej, tak aj ocitnutie sa v určitej kríze môže byť impulzom na "boj“ či aktiváciu ako takú v duchu hesla – čo ťa nezabije, to ťa posilní. Hoci to, samozrejme, nemôže platiť univerzálne," dodáva psychiatrička.

Psychiater Péter Hunčík tvrdí, že mnohé faktory, ktoré môžu naviesť na cestu k samovražde, možno ovplyvniť. Jednou z podmienok je však byť pozornejší v komunikácii s ľuďmi, ktorí sa ocitnú v problémoch. „Mali by sme pozorovať, ako sa ľudia správajú. Pýtať sa, a najmä vypočuť ich,“ hovorí Hunčík. Podľa neho väčšina ľudí tesne pred činom vyhľadá lekára a začne hovoriť o tom, že je všetko stratené.

Vplyv na množstvo samovrážd má aj kultúra, v akom prostredí ľudia žijú a ako spoločnosť na tento čin reaguje. „V jednom výskume zistili, že ak sa zmenia reakcie masmédií na samovraždy z tolerantného a prípustného prístupu na niečo s negatívnym významom, klesá ich počet,“ tvrdí Hunčík.

Najviac samovrážd odborníci v uplynulých rokoch evidovali v skupine okolo 40 až 49 rokov, dnes pribúda samovrážd neúspešných podnikateľov, ale aj adolescentov od 15 rokov.

„Na mladých sa kladú čím ďalej tým vyššie nároky spôsobom myslenia blízkym Amerike. Ak niekto nie je úspešný a najlepší, prejavuje sa to ako spoločenský hendikep a s tým sa niektorí nevedia vyrovnať,“ hovorí zástupca prednostu Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine Jozef Krajčovič. Lekár upozorňuje rodičov, aby boli v komunikácii s pubertálnymi deťmi citliví, pretože sú veľmi impulzívne a majú pocit, že všetci stoja proti nim.

Riziko samovraždy sa znižuje vďaka pocitu zodpovednosti voči rodine, u žien tehotenstvom. Rozhodnutie môžu ovplyvniť aj viera, životná spokojnosť, schopnosť adekvátneho testovania reality či podpora okolia.

Hašto: Dôležitá je vzájomná ľudská podpora

Psychiater Jozef Hašto z Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne pripúšťa, že kríza môže mať vplyv na zvýšenie počtu samovrážd.

Ovplyvňuje hospodárska kríza psychiku ľudí tak, že sa zvyšuje riziko samovrážd?

Keď je spoločnosť v ekonomickej kríze, môže to mať vplyv na zvýšenie výskytu samovražedného správania. Prejavilo sa to aj počas veľkej hospodárskej krízy. Mnohí skrachovali, mali stavy zúfalstva a beznádeje, skákali z okna. Môže to hrať rolu. O to potrebnejšia je vzájomná ľudská podpora, aby to ľudia v zdraví prežili.

Vy ste vo svojej praxi zaznamenali vplyv krízy?

Pracujem na lôžkovom oddelení, tam sme taký vplyv nezaznamenali. Ale ľudí trápia finančné problémy.

Podľa štatistík v roku 2008 spáchalo samovraždu vyše 600 ľudí, rok predtým ich bolo necelých 500. Môže to byť indikátor?

Ten nárast samovrážd je očividný. Ak sa nezmenil spôsob zberu a spoľahlivosť dát, tak je to na zamyslenie sa. Zvyčajne však ekonomické problémy nie sú jediným faktorom, ale jedným z viacerých, obvykle sú tam aj vzťahové problémy. Závisí od toho, či má človek oporu vo vzťahoch, zdá sa, že významnú úlohu hrá aj životná skúsenosť, ktorá siaha až do obdobia detstva, teda, či je človek zraniteľný na krízové situácie, či ich dokáže prekonať alebo to vyústi do takej psychickej krízy, s ktorou si nevie poradiť.

Podľa štatistík aj pokusy o samovraždu páchajú väčšinou nezamestnaní.

Štatistiky o samovražedných pokusoch treba brať s väčšou rezervou. Pokusy o samovraždu sa často nehlásia, neobjavujú sa v štatistikách alebo ich ľudia zataja. Odhaduje sa, že skutočné číslo bude možno až desaťnásobne vyššie ako pri dokonaných samovraždách. Niekedy je však problém odlíšiť samovražedný pokus od tzv. parasuicidiálneho správania, keď si človek ublíži, ale nemá úmysel skutočne skoncovať so životom, len chce vyburcovať okolie, aby sa spamätalo a pomohlo mu, keď nevníma, ako mu je ťažko. Alebo chce spať, mať pokoj a priotrávi sa liekmi. Tieto veci sa dajú vyhodnotiť až pri osobnom rozhovore, keď sa na to cielene pýtame.

Čo by ste odporúčali ľuďom, ktorí sa dostali do takýchto hraničných situácií?

Ak má človek reálny problém s tým, že nedokáže splácať pôžičky, je to vážna situácia a hrozí mu, že príde o bývanie a musí sa vzdať časti majetku. Tam je dôležitým faktorom súdržnosť rodiny, či sa dokáže zaktivizovať a pomôcť človeku prekonať tú krízu, prípadne ho finančne podporiť. Problém je, že človek sa niekedy cíti psychologicky izolovaný a osamotený v tom probléme a akoby nemal dosť odvahy, sily alebo zručnosti alebo reálne jeho sociálne prostredie nefunguje tak dobre, že by si vedel vyžiadať a dostalo by sa mu nejakej opory od druhých ľudí. Ak sa človek cíti takto osamotený, je to veľmi ťaživé. Sociálna izolácia je dosť významný faktor pri samovražednosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
televízor, ovládač, sledovanie televízie, televízia

Televízie dostali pokuty za viac ako 22 tisíc eur

21.10.2014 18:44

Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila na utorkovom zasadnutí pokuty spolu vo výške 22 638 eur.

SAV, Štefánikova, Slovenská akadémia vied

Školstvo dá vedcom cez projekty osem miliónov eur

21.10.2014 18:28

Osem miliónov eur, ktoré vláda na rokovaní presunula do kapitoly rezortu školstva na vedu a výskum, dostane Slovenská akadémia vied v rámci projektov.

Robert Fico

Fico nebude musieť vysvetľovať slová o peniazoch pre Chomu

21.10.2014 15:33

Premiér nebude musieť výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vysvetliť, ako myslel svoje vyjadrenia o peniazoch pre svojho straníckeho kolegu a primátora Žiliny Igora Chomu.

Kompresorová stanica

Plynová kríza je bližšie. Brusel dohodu nepriniesol

21.10.2014 22:35

Rusko a Ukrajina sa ani v utorok v Bruseli nedohodli na ďalších dodávkach plynu. Priblížila sa tak možnosť plynovej krízy. Ďalšie rokovanie majú byť 29. októbra.

ukrajina, janukovyč, prezident

Porošenko podpísal súdenie Janukovyča v neprítomnosti

21.10.2014 21:16

Ukrajinský prezident podpísal zákon, ktorý stanovuje orgánom povinnosť potrestať osoby obvinené zo závažných zločinov napriek ich neprítomnosti v krajine.

KĽDR

KĽDR prepustila jedného z troch väznených Američanov

21.10.2014 21:12

Severokórejské úrady prepustili na slobodu Američana Jeffreyho Fowlea, jedného z troch občanov Spojených štátov väznených v KĽDR.

Europsky parlament, Strasburg, Europarlament, EU

Sacharovovu cenu získal lekár Denis Mukwege

21.10.2014 18:55, aktualizované: 20:11

Európsky parlament udelí Sacharovovu cenu za slobodu myslenia konžskému lekárovi Denisovi Mukwegeovi, ktorý sa ako gynekológ stará o znásilnené ženy.