„Ak si uvedomím, čo hlásal Alexander Dubček v ťažkých a súčasne veľmi zaujímavých rokoch 1967 a 1968, tak je to niečo, čo ma veľmi láka,“ dodal. „Som veľmi rád, že po roku 1989 sa Alexander Dubček otvorene prihlásil k myšlienkam sociálnej demokracie. Preto ak povieme, že chceme byť nasledovníkmi toho, čo Alexander Dubček hovoril a robil v rokoch 1967 a 1968, tak je to pre nás len pocta,“ zdôraznil predseda Smeru.
„Položiť veniec na hrob Alexandra Dubčeka je asi najsymbolickejší krok, ktorý môžeme urobiť, keď si pripomíname veľmi nešťastné udalosti z roku 1968. Vstup spojeneckých vojsk v roku 1968 výrazne poškodil našu budúcnosť. Ak by pokračovali obrodné procesy z rokov 1967–68, Slovensko dnes mohlo byť ekonomicky aj sociálne podstatne ďalej,“ vyhlásil premiér.
Pri príležitosti 44. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa Robert Fico spoločne s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jánom Richterom poklonil pri hrobe Alexandra Dubčeka na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.
Slovenská republika si pripomína udalosti z roka 1968 – historický pokus o zmenu vtedajšieho politického systému, o nastolenie socializmu „s ľudskou tvárou“. Ambiciózne plány politickej špičky, ktoré mali podporu väčšiny obyvateľstva, ukončila okupácia Československej socialistickej republiky (ČSSR) vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietsky zväz, Poľsko, Maďarsko, Nemecká demokratická republika – NDR, Bulharsko) v noci z 20. na 21. augusta 1968.
Invázie do Československa pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, dve výsadkové) a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.
Sovietska tlač odôvodňovala vstup vojsk existenciou pozývacieho listu, ktorý zostavili prívrženci konzervatívneho krídla Komunistickej strany Československa (KSČ), v ktorom žiadali o pomoc v boji proti kontrarevolúcii.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov.