Za pravdu dávajú učiteľom všetci

Aj keď sa učiteľom štrajk vydaril, otázka, či niečo dosiahnu, je otvorená. Školstvo, ale aj vedu a výskum, ktoré pod tento rezort patria, totiž zanedbávali všetky bývalé vlády a vyriešiť situáciu zo dňa na deň je nemožné.

Skola, Samorin
Do štrajku sa zapojili aj učitelia Základnej školy Mateja Bela v Šamoríne.
Autor: Ľuboš Pilc

Politici aj odborníci sa teraz síce zhodujú na tom, že je školstvo už dlhé roky podvyživené a učiteľské platy naozaj nízke, ale nevidia veľa možností, ako to riešiť. Analytici upozorňujú, že je to otázka priorít – ak štát nájde peniaze na stavbu diaľnic, mal by nájsť zdroje i na vzdelávanie, ktoré je investíciou do budúcnosti.

O tom, že štát na školstvo nedáva dosť prostriedkov, svedčí porovnanie so zahraničím. Ak sa napríklad zoberie podiel HDP, ktorý u nás ide do školstva, Slovensko je až na chvoste krajín OECD. Dôvody, prečo slovenskí politici na vzdelávaní už roky šetria, sa podľa odborníkov dajú vysvetliť politickými motívmi.

„Školstvo nevytvára hmatateľné výsledky v období jedného volebného obdobia. Politici veľmi radi klopkajú na novootvorené diaľnice tri mesiace pred voľbami, zatiaľ čo kvalitný absolvent si založí firmu a bude produkovať inovatívne riešenia až v horizonte dvadsiatich rokov, keď sa tým už konkrétna vláda ani minister školstva nebude môcť pochváliť,“ zdôvodnila Lucia Kleštincová, odborníčka na vzdelávanie z Inštitútu hospodárskej politiky.

Podobne sa vyjadril aj bývalý minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ). Zo zistení ekonomických analytikov podľa neho vyplýva, že z jedného eura investovaného do diaľnic dostane vláda v krajine vyšší hospodársky rast ako z eura investovaného do školstva – ale z krátkodobého hľadiska. „Problém je, že politici majú tendenciu preferovať krátkodobé úspechy pred dlhodobými,“ hovorí Jurzyca.

Zo všetkých medzinárodných porovnaní vyplýva, že naše školstvo dostáva málo. To, že sú platy učiteľov nízke, dokazuje aj veľký rozdiel medzi priemernými platmi pedagógov a vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorý je oveľa väčší ako v iných krajinách OECD. A ešte stále sa zvyšuje.

Podľa Jurzycu je zaujímavé, že napriek týmto štatistikám naše základné školstvo v medzinárodných porovnaniach celkom obstálo. „Na jedno investované euro dosahuje výsledky, ktoré žiadna krajina neprekonáva. To znamená, že máme efektívne školstvo. Preto si myslím, že by doň mali ísť peniaze aj bez toho, aby sa okamžite spustili reformy systému. Zároveň si však myslím, že tie reformy spúšťať treba,“ spresnil exminister školstva, ktorý predpokladá, že sa učiteľom platy zvýšia.

„No nie preto, že zorganizovali štrajk, ale preto, že na to majú silné argumenty. Dúfam, že sa o platoch na Slovensku nebude rozhodovať v štrajkoch a v tom, kto vie viac pritlačiť verejnosť, lebo to by sme skončili pri tom, že sudcovia nebudú súdiť, policajti nebudú chytať zločincov a lekári nebudú liečiť. To nie je dobrý systém. Majú sa skôr použiť dobré argumenty a tie sú v tomto prípade na strane učiteľov,“ zhrnul Jurzyca s tým, že platy pedagógov by sa mali zvyšovať postupne.

„Zdroje v školstve treba zvýšiť, ale malo by to byť sprevádzané reformou, ktorá zaistí efektívne využívanie týchto zdrojov a zvyšovanie kvality výučby tak, aby vzdelávací systém plnil svoje funkcie,“ tvrdí Kleštincová. Podľa nej by sme sa mali poučiť zo zdravotníctva, kam sa už naliali ďalšie investície, no je otázne, či skutočne pomohli zvýšiť zdravotnú starostlivosť. Štát navyše v rámci školskej siete živí aj školy a odbory, ktoré neposkytujú kvalitné vzdelávanie. „Treba nastaviť mechanizmy tak, aby nedochádzalo k plytvaniu peniazmi a podpore škôl a odborov, ktoré nenapĺňajú očakávania štátu o tom, aké služby majú poskytovať,“ dodala Kleštincová.

Súhlasí s tým, že pedagógovia nie sú docenení. „Je neprípustné, aby učiteľ, ktorý má vychovávať talenty, budúcich ťahúňov spoločnosti, kreatívne a morálne osobnosti, dostával podpriemerný plat. Aby bol odkázaný na vedľajší príjem a namiesto toho, aby sa venoval práci a príprave na vyučovanie, riešil svoje existenčné potreby. Dotiahli sme to do extrému, že aj ľudia, ktorí by radi učili, si to jednoducho nemôžu dovoliť,“ upozornila Kleštincová.

Podľa nej by sa však nemali platy zvyšovať rovnako všetkým učiteľom, ale najmä tým kvalitným: „Nie takým, ktorých si školy musia držať len preto, že za nich nemajú náhradu, lebo toto povolanie nie je za týchto podmienok atraktívne. Na Slovensku je problém, že nemáme systém, ktorý by hodnotil kvalitu pedagógov. Ani riaditelia nemajú dostatočné páky na to, aby si mohli tých najkvalitnejších udržať a zároveň prilákať expertov zvonku. Bez kvalitného učiteľa však nevychováme ani kvalitného žiaka.“

Kleštincová si preto myslí, že je načase, aby sa začala riešiť otázka, kto budú tí kvalitní, motivovaní a morálni ľudia, ktorí budú na školách učiť. Podľa nej by bolo „sci-fi“ predpokladať, že kvalitný a nadšený odborník pôjde učiť, keď mu škola ponúkne súčasný učiteľský plat. „Nemôžeme očakávať, že tu ľudia budú učiteľstvo brať ako svoje hoby a existenčné potreby si budú financovať iným spôsobom,“ vysvetlila Kleštincová.

Za to, aby sa platy učiteľom nezvyšovali celoplošne, sa prihovára aj Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Namiesto toho by sa podľa neho malo zaviesť odmeňovanie učiteľov podľa nastavených kritérií – zohľadniť napríklad miestne podmienky a kvalitu odvedenej práce.

„Nie je správne, keď sú učiteľské platy rovnaké na celom Slovensku. Stačí porovnať, čo znamená tabuľkový plat v Bratislave a čo v Sobranovciach. Je to obrovský rozdiel. Ak majú mať bratislavské školy kvalitných pedagógov, tak potrebujú aj viac peňazí na odmeny pre učiteľov, lebo je tu aj väčšia konkurencia na pracovnom trhu,“ pripomenul Košťál s tým, že namiesto odslúžených rokov by sa na plate učiteľa mala odraziť kvalita jeho práce.

Podľa Košťála by sa verejné zdroje tiež využívali efektívnejšie, keby sa neprideľovali zriaďovateľom škôl, teda obciam či krajom, ale priamo školám. Tak by sa zaistilo, že sa využijú na to, na čo sú určené. „Keď platíme za školy, obec by si z toho nemala financovať iné veci,“ upozornil odborník.

Na to, aby sa zlepšilo financovanie škôl, je však podľa analytikov nevyhnutné, aby sa spravil poriadok v školskej sieti. Dodnes totiž nikto neurčil, ktoré školy – základné, stredné, no najmä vysoké – sú vlastne kvalitné. Rovnaký balík peňazí tak dostávajú i školy, ktoré neposkytujú dobré vzdelanie a ich absolventi končia na úradoch práce. Podľa Košťála nestačí, keď sa na školách robí testovanie len v posledných ročníkoch. Na to, aby sa dalo analyzovať, aký na škole urobili pokrok, by ich bolo treba sledovať už pri ich nástupe, v strede štúdia a pri skončení. Tak by sa dalo porovnať a zhodnotiť, čo ich škola naučila – teda aj to, aká je jej výučba kvalitná.

„Na to by sa potom malo nadviazať aj financovanie škôl. Ak je napríklad žiak na začiatku slabý, ale škola s ním pracuje a dostane ho na vyššiu úroveň, svedčí to o tom, že je kvalitná. Je to jej pridaná hodnota. Taká škola by mala dostať viac peňazí,“ navrhol Košťál.

Pomôcť s financovaním školstva by však mal aj súkromný sektor. Medzinárodné porovnanie dokazuje, že Slovensko veľmi zaostáva i v tomto smere. Súkromné firmy u nás ešte nie sú naučené prispievať na výučbu či vybavenie odborných škôl, prípadne investovať do vedy a výskumu. „Dnes ani nemajú motiváciu, aby to robili. Štát by mal preto prijať opatrenia, aby sa im to oplatilo. Dalo by sa to daňovým zvýhodnením a legislatívnymi zmenami, ktoré by to celé uľahčili,“ naznačila Kleštincová.

Ekonomickí analytici sú však pri úvahách o zvýšení zdrojov pre školstvo skeptickí. Podľa Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied aj tu platí, že keď sa niekde pridá, inde treba ubrať. „Musela by sa zvýšiť DPH, zobrať peniaze dôchodcom alebo zdravotníctvu. Pri diaľniciach je to predsa len iné. Tie sa stavajú hlavne z eurofondov, no tu by sme tie zdroje museli nájsť inde,“ skonštatoval Baláž.

Kleštincová je presvedčená, že rozhodnúť by mohol tlak spoločnosti. Postavenie učiteľa a názory verejnosti na jeho povolanie totiž nezodpovedajú významu učiteľov pre fungovanie tejto krajiny. „Pokiaľ volič nebude kvalitu škôl považovať za dôležitú vec, podľa čoho by aj volil, ani politické strany to nebudú považovať za prioritu, ktorú treba riešiť,“ zdôraznila.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
protest, gorila, trolejbus, bratislava

Po troch rokoch od údajného spisu Gorila nikoho neobvinili

20.12.2014 18:44

Pred troma rokmi sa dostal do médií webový link na údajný spis Slovenskej informačnej služby s názvom Gorila. Bolo to 20. decembra 2011.

Andrej Kiska, prezident, lietadlo

Najlepšie z politikov komunikuje prezident, najhoršie Paška

20.12.2014 14:05

Najlepšie komunikujúcim politikom roka 2014 je Andrej Kiska. Hlava štátu zvíťazila v tohtoročnej novinárskej ankete Huba roka o najlepšie komunikujúceho politika.

Richard Sulík, euroval

Sulík: Nepadli sme na eurovale, Radičovej sa chceli zbaviť

20.12.2014 13:30

Vláda Radičovej podľa Sulíka nepadla na rozdielnom postoji strán k eurovalu, ale preto, lebo vtedajší šéf SDKÚ Dzurinda sa chcel zbaviť premiérky.

Ukrajina, vojaci

V Kyjeve lietajú miliardy, ale na papieri

20.12.2014 21:29

Keď šéf Európskej komisie oznámil, že Ukrajina potrebuje ďalších 15 miliard dolárov nad rámec už schválenej pomoci, netušil, že tým odštartuje v Kyjeve volanie po ďalších miliardách.

Španielsko, prejav

Španieli protestovali proti novému 'náhubkovému' zákonu

20.12.2014 20:46

Španieli protestovali proti zákonu o ochrane verejnej bezpečnosti, ktorý sprísňuje postihy za pálenie štátnej vlajky či demonštrácie pred vládnymi budovami.

Nákupné centrum Bory Mall

V Bratislave zavedú novú linku k Bory Mall

20.12.2014 20:11

Dopravný podnik Bratislava zavedie zmeny v doprave. Od 8. januára už totiž nebude jazdiť linka 120, ktorá spája Tesco Lamač a Devínsku Novú Ves.

ISIL, Islamský štát, IS, islamisti

Islamský štát popravil desiatky zahraničných bojovníkov za dezerciu

20.12.2014 18:48

Extrémistická skupina Islamský štát popravila takmer sto svojich zahraničných bojovníkov, ktorí chceli opustiť jej rady.