Na posilnenie prezidentského mandátu vyzval v uplynulých dňoch ako prvý predseda parlamentu zo Smeru Pavol Paška, pridal sa aj prezident Ivan Gašparovič. Ten už v ďalších voľbách za prezidenta nemôže kandidovať. Podľa Gašparoviča by hlava štátu mala mať možnosť predkladať návrhy zákonov do parlamentu, zúčastňovať sa na rokovaniach vlády pri niektorých vybraných otázkach a dávať jej svoje odporúčania.
Hovorca prezidenta Marek Trubač povedal, že by išlo najmä o témy, v ktorých vláda nechce zaujať vlastnú pozíciu, vlastnú zákonodarnú iniciatívu, ale pritom existuje silná spoločenská požiadavka na úpravu zákona. „Prezident si je vedomý aj faktu, že každý jeho návrh zákona by v prípade podania v parlamente nemusel nájsť pozitívnu odozvu u väčšiny poslancov a že nemusí byť každý jeho návrh akceptovaný. Ale hlava štátu dokáže komunikovať so zákonodarným zborom a môže hľadať väčšinu, aby jeho návrh zákona poslanci schválili,“ tlmočil názor prezidenta Trubač.
Podľa Trubača sa netreba obávať ani sporov medzi vládou a prezidentom, ak by sa v istých prípadoch zúčastnil na jej rokovaní. Poukázal na priamy apel hlavy štátu, keď dočasná vláda Ivety Radičovej vyhlásila núdzový stav počas štrajku lekárov.
Oslovení politickí analytici zámery hlavy štátu neodmietli. Politológ Michal Horský vraví, že teraz, na sklonku funkčného obdobia nikto nemôže Gašparoviča podozrievať, že by si vynucoval kompetencie z osobných dôvodov. Podľa politológa právomoci ako pripomienky prezidenta a odporúčania k činnosti vlády sú skôr vecou prezidentskej autority, prípadne výročných bilančných prejavov ako vecou zákonnej normy.
Horský spomína, že už federálny československý prezident mal právomoci predkladať Federálnemu zhromaždeniu návrhy zákonov. „Hoci nebol federálny prezident priamo volený občanmi, ale v zastupiteľskom systéme, mal právo predkladať návrhy zákonov a federálne zhromaždenie nie jeden zákon odmietlo vôbec prerokúvať a nieto ešte o ňom hlasovať,“ priblížil.
Politológ Juraj Marušiak pripomenul, že priamo volený prezident má rovnakú legitimitu ako parlament. „Z tohto hľadiska sú tieto ambície oprávnené. Bolo otázkou času, kedy si nejaký prezident začne toto nárokovať,“ povedal Marušiak.
Podľa Marušiaka by však predkladanie zákonov spoločne so zámerom zúčastňovať sa na rokovaniach vlády a predkladať odporúčania vláde už znamenal posun k poloprezidentskému systému. Ten by mohol vyhovovať kandidátom s ambíciami výraznejšie ovplyvňovať verejný život. Ako príklad takéhoto kandidáta uviedol súčasného premiéra Roberta Fica, ak by chcel byť prezidentom. Na druhej strane Marušiak upozorňuje, že silnejší prezident by mohol pre vládu znamenať psychologický dyskomfort v tom prípade, ak by bol kandidátom opozície. V tejto súvislosti Marušiak spomenul praktiky prezidenta T. G. Masaryka, keď v časoch prvej Československej republiky písal každému ministrovi, ako si predstavuje riadenie rezortu. „Využíval svoju osobnú charizmu, aj keď nemal možnosť rozhodnutie ovplyvniť. Napríklad strany si vtedy presadili, že rozhodnutie prezidenta muselo byť kontrasignované príslušným ministrom,“ doplnil politológ.
Bývalá hlava štátu Rudolf Schuster pozitívne hodnotí iniciatívy, o ktorých sa zmieňuje jeho nástupca, a nevnímal by ich ani ako neprimerané posilňovanie prezidentských právomocí. „Bolo by to na prospech veci,“ povedal.
Medzi politikmi sa objavujú skôr pochybnosti až odmietanie vybaviť prezidenta silnejšími právomocami. Kým predseda parlamentu Paška je tejto možnosti naklonený, jeho stranícky kolega a šéf ústavnoprávneho výboru Róbert Madej považuje tieto zámery za rozporuplné. „Neviem si predstaviť, ako bude pán prezident predkladať návrhy zákonov v parlamente, odôvodňovať ich a prechádzať jednotlivými čítaniami. Je to trošku systémovo otázne, lebo na jednej strane bude mať právo legislatívnej iniciatívy a na druhej stráne má právo vrátiť zákon do parlamentu. Mohlo by ísť o zákony, ktoré predkladá on,“ objasnil Madej. Ak by sa mali posilniť právomoci prezidenta, asi by to bolo podľa Madeja na úkor vlády a na to by musela byť všeobecná zhoda. „Momentálne máme vážne spoločenské problémy, toto je dôležitá diskusia, ale ešte taký priestor nevidím,“ podotkol.
Prečítajte si aj glosu Martina Krna Silný či slabý? Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská návrh na legislatívnu iniciatívu prezidenta nepodporuje. „V našom systéme nastavenia vzťahov medzi vládou, prezidentom a parlamentom to nemá opodstatnenie,“ hovorí. Rozumie však aj tomu, že môže ísť o anomáliu, lebo prezident so silnou legitimitou, ktorú mu dáva priama voľba, akoby dnes nemal zodpovedajúce kompetencie. Podľa Žitňanskej prezident má aj dnes právo byť na zasadnutiach vlády, keď o to požiada. Predpokladá, že jeho stanoviská aj váhou autority budú brať ústavné inštitúcie vážne. Poslanec Mostu – Híd Gábor Gál si myslí, že prezident by mal na svoj návrh zabudnúť, lebo sa nehodí do systému trojdelenia moci.
Ako je to s rozdelením moci
Slovensko možno charakterizovať ako krajinu s parlamentnou formou vlády. Tá sa politicky zodpovedá poslaneckému zboru, ktorý jej vyslovuje dôveru a môže ju aj odvolať. V takejto forme vlády býva prezident volený poslancami v parlamente, ale nie je to tak vždy. Na Slovensku je volený občanmi a má takisto priamu legitimitu ako poslanci. Hoci je prezident najvyšší ústavný činiteľ, z hľadiska svojich právomocí je politicky silnejšia funkcia predsedu vlády.
Poloprezidentský systém – Hlava štátu je volená občanmi. O výkonné právomoci sa prezident delí s premiérom. Vláda sa zodpovedá prezidentovi i parlamentu. Príkladom poloprezidentského systému je Francúzsko.
Prezidentský systém – Na čele výkonnej moci je prezident volený občanmi alebo zborom voliteľov. Parlament nemá kontrolnú právomoc voči vláde a tá vlastne v pravom zmysle slova nefunguje tak, ako ju poznáme u nás, a je skôr poradným orgánom hlavy štátu. Prezidentský systém je typický pre USA.