„Hranica rizika chudoby na Slovensku bola podľa posledných údajov 3 784 eur príjmu na rok, čo v prípade jednočlennej domácnosti predstavuje približne 315 eur na mesiac,“ skonštatovala predsedníčka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová.
Ohrození boli najmä nezamestnaní, domácnosti s tromi a viacerými nezaopatrenými deťmi, neúplné domácnosti s jedným rodičom a deti vo veku do 18 rokov.
Štatistika znovu preukázala, že miera rizika chudoby sa odvíja od dostupnosti práce v danom regióne. Čím je jej menej, tým viac je tam chudoby. Ba v zaostalých oblastiach často už ani mať prácu na slušný život nestačí. Prieskum totiž ukázal, že do zóny chudoby sa pomaly prepadajú aj ľudia zamestnaní, ktorí síce majú pravidelnú, no nízku mzdu. V roku 2009 sa ich v pásme chudoby ocitlo 5,2 percenta, o rok neskôr 5,7 percenta a vlani už 6,3 percenta.
Ministerstvo práce ubezpečuje, že tento jav neberie na ľahkú váhu a sľubuje urobiť opatrenia. „Plánujeme napríklad zvýšiť minimálnu mzdu o 3,2 percenta na úroveň 337,7 eura. A postaveniu zamestnancov výrazne pomôže aj pripravená novela Zákonníka práce,“ zdôrazňuje Michal Jurči z tlačového oddelenia.
Štatistika sa však nezhoršuje len na Slovensku, ale v celoeurópskom rámci. Aj to viedlo Európsku úniu k tomu, aby si stanovila cieľ znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených chudobou o 20 miliónov. Na Slovensku by ich k rovnakému termínu malo byť o 170-tisíc menej ako v súčasnosti.
Sociálny rezort opäť tvrdí, že stratégie má pripravené. „Pracujeme na niekoľkých právnych normách, ktoré by mali napomôcť nielen zlepšiť zamestnávanie, ale aj samotné sociálne postavenie občanov,“ povedal hovorca Jurči. Takými sú podľa neho napríklad novela zákona o službách zamestnanosti, novela zákona o sociálnych službách, novela zákona o hmotnej núdzi a ďalšie.
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti odporúča spomenúť si na jednoduchú rovnicu – znížiť chudobu znamená predovšetkým znížiť počet nezaradených na trhu práce. „Najmä doň treba zapojiť desaťtisíce dlhodobo nezamestnaných. Teda rozbehnúť inkluzívny trh, aby členovia tejto cieľovej skupiny dostali šancu čosi si zarobiť a získať pracovné návyky, no zároveň aby neprišli o dávky v hmotnej núdzi,“ mieni.
Skeptická je aj sociologička Monika Čambáliková. „Vízia integrovanej Európy, v ktorej sa rýchlo vyrovnajú rozdiely medzi jednotlivými štátmi, je síce stále živá, no vplyvom zostrovania sa globálnej konkurencie sa čoraz menej darí získavať zdroje pre sociálnu politiku,“ pripomína Čambáliková. Podľa nej sa preto s blížiacim sa rokom 2020 najskôr ukáže nereálnosť plánov momentálne prijatých v oblasti odstraňovania chudoby.
Chudoba na Slovensku
- Rizikom chudoby bolo v roku 2011 ohrozených 13 % obyvateľov Slovenska, teda zhruba každý ôsmy. Je to o jeden percentuálny bod viac ako v roku 2010 a o dva viac ako v roku 2009.
- Počet ohrozených stále rastie: v roku 2009 ich bolo okolo 550-tisíc, v roku 2010 650-tisíc a vlani už 700-tisíc.
- Hranica rizika chudoby v prípade jednočlennej domácnosti (60 percent čistého príjmu) bola minulý rok 315 eur na mesiac.
- Podľa ekonomickej aktivity boli vlani najohrozenejšou skupinou nezamestnaní – 42,6 %, nasledovali inak neaktívne osoby – 18,9 %, ďalej dôchodcovia – 6,3 % a pracujúci 6,3 %.
- Podľa typu domácností boli minulý rok na Slovensku chudobou najviac ohrozené domácnosti s tromi a viac závislými deťmi – 32,6 % (predminulý rok 29,8 %) a osamelí rodičia s najmenej jedným dieťaťom – 26,4 % (25,0 % v roku 2010), naopak, najmenej chudoba hrozila bezdetným domácnostiam 7,9 % (predvlani 8,1 %).
- Ohrozenie chudobou sa v roku 2011 najviac týkalo ľudí z Prešovského kraja (s prepočítaným príjmom 466 eur na osobu a mesiac), nasledovali kraje Banskobystrický (498), Košický (501), Nitriansky (503), Trenčiansky (537), Trnavský (541), Žilinský (555) a Bratislavský (654).
-Podľa veku boli najohrozenejšie deti do 17 rokov – 21,2 %, mladí od 18 do 24 rokov – 14,8 %, ľudia od 25 do 49 rokov – 12,6 %, 50– až 64-roční – 10,7 % a 65– a viacroční 6,3 %.
- Z hľadiska pohlavia sú viac ohrozené ženy ako muži. Miera rizika chudoby bola u mužov na úrovni 12,8 % a u žien 13,1 %.