Škôlok je málo, obce na ne nemajú peniaze

Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky, ktorý pôsobí pri ministerstve financií, predstavuje počet neprijatých detí asi päť percent z celkového množstva škôlkarov. „V dôsledku rastu počtu detí pravdepodobne rastie aj počet neuspokojených žiadostí o prijatie do materskej školy,“ uvádza v štúdii jej autor Matej Šiškovič. Najvýraznejší nedostatok voľných miest je v Bratislave a okolí, ale aj v okresoch Bytča, Ružomberok, Trnava a Prievidza.

„V tomto roku sme zamietli asi 200 žiadostí o umiestnenie detí,“ uviedla Miroslava Štrosová, hovorkyňa Ružinova, ktorý je druhou najľudnatejšou mestskou časťou Bratislavy. Spravuje 21 materských škôl, okrem toho má na území ešte niekoľko súkromných detských centier a jednu cirkevnú škôlku. V bratislavskej Petržalke, kde žije vyše 110-tisíc ľudí, nemohli pre nedostatok miesta prijať 39 detí. V Ružomberku vlani odmietli 59 detí, tohto roku až 79.

„Samospráva by rada zriadila novú materskú školu alebo inak zvýšila kapacity v škôlkach, čo aj robí, ale limituje ju rozpočet. Nové kompetencie od štátu dostáva bez adekvátneho navýšenia financií. Je tlak na to, aby samospráva ušetrila desať percent prostriedkov,“ vysvetlila petržalská hovorkyňa Mária Grebeňová-Laczová. Ako dodala, keď štát zdvihne aj platy učiteľom, samosprávu to ešte väčšmi zaťaží, lebo by musela nájsť prostriedky na platy pedagógov v škôlkach, umeleckých i základných školách.

Napriek tomu sa mestá a obce snažia situáciu riešiť. V Petržalke umiestnili do škôlok o 111 detí viac ako rok predtým a šancu má aj tých 39 neprijatých. Umiestňovať ich budú postupne podľa toho, ako sa počas roka uvoľní miesto. Od budúceho roka pribudnú dve ďalšie triedy, na čo dá mestská časť takmer 15-tisíc eur. „Od septembra sa nám podarilo zvýšiť kapacitu materských škôl o 70 miest, od januára 2013 pribudne ďalších 48,“ spresnila Grebeňová-Laczová.

V rokoch 2004 – 2005 v Petržalke pre narušenú statiku a chýbajúcu jedáleň museli zavrieť tri materské školy, no deti z nich rozmiestnili do ostatných škôlok. Mestská časť ich dnes spravuje 19, celkovo ich navštevuje 2 365 detí. Ďalšie tri škôlky sú súkromné, respektíve cirkevné.

O 80 detí viac prijali v tomto školskom roku i v Ružinove. Kapacitu zvýšili vďaka rekonštrukcii prázdnych pavilónov v dvoch škôlkach. Peniaze na to získali aj od súkromného investora. Bez miesta by nemali zostať ani neprijaté deti v Ružomberku. „Deti odmietnuté v jednej materskej škole sa zapíšu do inej,“ objasnila hovorkyňa mesta Michaela Milá s tým, že niektoré matky si dieťa napokon nechajú doma, čím uvoľnia miesto pre iné.

Za problémy pri umiestňovaní detí do škôlok môže okrem financovania aj demografická krivka. Počet detí v materských školách po roku 1989 klesol, mnohé obce preto škôlky postupne rušili alebo menili na zariadenia pre seniorov. Od roku 2008 však počet detí vo veku tri až šesť rokov opäť rastie. Podľa prognózy Európskej komisie by mal naďalej stúpať až do roku 2016. Potom by mal znova klesať.

Niektoré samosprávy sa týmto výkyvom nestihli prispôsobiť. Problém umiestniť dieťa majú najmä matky, ktoré sa chcú do práce vrátiť skôr, ako im vyprší trojročná rodičovská dovolenka. Materské školy sú totiž prednostne určené pre deti staršie ako tri roky, výnimočne možno prijať aj deti od dvoch rokov. Mladšie môžu navštevovať jasle, ktorých je však ešte menej ako škôlok.

„Mávame viac ako stovku prípadov, keď si chce rodič na materskej alebo rodičovskej dovolenke zjednodušiť rodičovskú úlohu a žiada umiestniť o čosi mladšie, aj dvojročné, dieťa v škôlke. Povinná školská dochádzka sa však nevzťahuje na materské školy. To znamená, že dieťa nemusí navštevovať takéto zariadenie,“ pripomenula Grebeňová-Laczová. V Petržalke preto uprednostňujú deti s odloženou školskou dochádzkou, predškolákov a deti, ktoré dovŕšili tri roky.

Podobne je to v Ružomberku. Medzi zamietnutými žiadosťami sú tu predovšetkým deti do troch rokov. Vyžadujú si totiž väčšiu starostlivosť aj osobitné podmienky. „Trieda s takými deťmi môže byť naplnená najviac do počtu desať, pri vyššom je povinnosť prijať ďalšiu učiteľku, čo výrazne zvyšuje náklady materskej školy,“ upozornila hovorkyňa mesta Michaela Milá.

Matkám, ktorých deti obce nemôžu prijať, preto často nezostáva iné, len dať ich do súkromných škôlok. Tam však za opateru musia platiť oveľa viac, ako by ich to stálo v zariadeniach obce. V Ružomberku mestské škôlky napríklad pýtajú len 10 eur mesačne plus 1,12 za celodennú stravu, v Petržalke sa za mesiac platí 13,40 eur.

Podľa Inštitútu finančnej politiky by s riešením nedostatku voľných miest v škôlkach mohol pomôcť štát, lebo je to bariéra pre ženy, ktoré by chceli pracovať. Zvýšenie kapacít materských škôl o 7 000 detí by stálo deväť až 11 miliónov eur ročne. Autor analýzy preto navrhol, aby časť týchto nákladov prevzal štát, napríklad subvenciami na kapitálové výdavky. Alebo by materské školy mohol financovať priamo cez viazané dotácie.

Ministerstvo školstva však také úvahy odmieta. „Nemáme finančné prostriedky pre materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a uvedený problém rozšírenia kapacít materských škôl nemôžeme riešiť,“ vyhlásil hovorca rezortu Michal Kaliňák.