Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá už pred vyše dvadsiatimi rokmi zaviedla pojem environmentálne zdravie, odhaduje, že 86 percent chronických ochorení v krajinách EÚ je spôsobených alebo sa dáva do súvislosti so životným prostredím. „Týka sa to vonkajšieho, ale aj vnútorného prostredia. Nejde len o tradičné zložky životného prostredia chápané u nás ako je voda, ovzdušie, pôda,“ upozorňuje Katarína Halzlová, vedúca odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR.
Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Štát – hazardér
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Ako dodáva, vplyv na zdravie a skrátenie života majú aj také faktory, ako je kvalita bývania, doprava, elektromagnetické žiarenie, UV žiarenie, používanie solárií, zmena klímy, úrazy, chudoba, kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti a ďalšie. Rizikom pre zdravie tak nie sú len budovy, ktoré obsahujú azbest. Zdravie môže ovplyvňovať aj vnútorné vybavenie bytu či pracoviska, materiály použité na výrobu nábytku, lepidlá, čistiace prostriedky, prístroje a zariadenia, ale aj spôsob používania klimatizácie.
Slovenské úrady sa sledovaniu vplyvu životného prostredia venujú len krátkou časťou v rámci celkovej správy o zdravotnom stave obyvateľstva. Na podrobnejšie sledovanie kvality životného prostredia a rizík pre zdravie podľa vyjadrenia hovorkyne Lenky Skalickej Úrad pre verejné zdravotníctvo nemá financie a kapacity. A v dohľadnom čase zrejme ani nebude mať. Ministerstvo zdravotníctva podľa slov hovorkyne Zuzany Čižmárikovej „momentálne nepripravuje žiadne zmeny monitorovacej problematiky zdravotného stavu obyvateľstva“.
Monitoring vonkajšieho životného prostredia robí z veľkej časti ministerstvo životného prostredia prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu a Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Sledujú znečistenie ovzdušia a kvalitu vody. Problém je, že Slovensko má oproti Českej republike slabé pokrytie monitorovacími stanicami a nemá dosť údajov pre hodnotenie toho, nakoľko sú ľudia vystavení škodlivinám. Podľa Halzlovej by bolo potrebné lepšie monitorovať aj niektoré špecifické lokality na Slovensku známe pre svoje staré environmentálne záťaže. „Napríklad oblasť Krompách bola mnoho rokov zamorovaná dioxínmi. Takéto oblasti by sa mali kontrolovať oveľa častejšie a podrobnejšie napríklad aj z dôvodu konzumácie živočíšnych a rastlinných produktov, ktoré si tam ľudia sami vyprodukujú,“ vysvetľuje.
Aj zo Správy o zdravotnom stave obyvateľstva za roky 2009 – 2011 sa pritom ukazujú konkrétne zvýšené riziká vplyvu životného prostredia na zdravie ľudí. V časti o vode sa napríklad uvádza, že klesá spotreba pitnej vody z verejných vodovodov. Mnohí ľudia sa v rámci šetrenia nepripájajú na novovybudované verejné vodovody a radšej využívajú vlastné studne. Aj úroveň starostlivosti o verejné studne sa naďalej znižuje a voda v nich už nemá vyhovujúcu kvalitu.
Strava pripravená z vody z vlastných zdrojov, ktorá obsahuje nadlimitné koncentrácie dusičnanov, pritom môže ohroziť život dojčiat. V uplynulých rokoch zaznamenali 10 prípadov dusičnanovej methemoglobinémie u dojčiat. „Väčšina zistených prípadov súvisela so stravou, ktorá bola pripravená z vody z vlastných vodných zdrojov. Jedno dojča zomrelo. V jednom prípade dôvod ochorenia bol neznámy,“ uvádza správa o zdravotnom stave obyvateľstva.
Pri ovzduší sú za najviac rizikové považované byty v okolí veľkých križovatiek a ciest. Predpokladá sa tam riziková koncentrácia rakovinotvorného benzénu. Podľa správy najväčší problém kvality ovzdušia na Slovensku predstavuje znečistenie ovzdušia tuhými časticami (PM10). Tieto vzduchom prenášané častice sú najmä v emisiách z priemyslu, dopravy a vykurovania domácností. Môžu spôsobiť astmu, srdcovocievne problémy, rakovinu pľúc a predčasné úmrtia.
Podľa správy aj keď bol zaznamenaný pokles celkovej úrovne znečistenia časticami PM10, práve pri tomto ukazovateli v roku 2010 pozorovali najčastejšie prekračovanie povolených denných limitných hodnôt na ochranu zdravia ľudí. Na niektorých staniciach v Trnavskom, Nitrianskom a Žilinskom kraji zaznamenali nárast prekročených limitných hodnôt až o 40 %. Najväčší nárast bol zaznamenaný v Trenčianskom kraji na stanici Trenčín Hasičská cesta.
Podľa Halzlovej stúpa aj riziko pre zdravie v dôsledku kvality vnútorného ovzdušia. Touto oblasťou sa zaoberajú medzinárodné projekty zamerané na kvalitu vnútorného prostredia v školách, ktoré finančne podporuje Európska komisia. Výsledky niektorých projektov majú byť známe v najbližších týždňoch.
V Česku do výskumu a meraní investujú od čias federácie
V susednej Českej republike sa sledovaniu vplyvov životného prostredia na zdravie ľudí venujú od začiatku 90. rokov. Začalo sa v časoch bývalej federácie. Po rozdelení tam investovali do laboratórií a tamojší Štátny zdravotný ústav každoročne pripravuje o stave environmentálneho zdravia osobitnú súhrnu správu.
Správa sa zaoberá viacerými oblasťami životného prostredia. Týkajú sa znečisteného ovzdušia, kvality pitnej vody, hluku, cudzorodých látok v potravinách, obsahom toxických látok vo vzorkách biologického materiálu dospelých i detí či chorobami z povolania. Súčasťou správy je analýza rizika.
Z pohľadu českého odborníka na environmentálne zdravie je najväčším rizikom pre zdravie obyvateľov v Európe práve znečistenie ovzdušia. „Súvisí to s nárastom dopravy, ale aj s tým, čím ľudia kúria a s emisiami z priemyslu,“ hovorí lekár Miroslav Šuta. Situácia v Česku sa podľa neho v 90. rokoch síce výrazne zlepšila, v posledných rokoch však stagnuje, alebo sa opäť zhoršuje.
Kritický je najmä stav ovzdušia. Podľa viacerých štúdií pre dýchanie jemných prachových častíc zomierajú predčasne tisíce ľudí. „Každý rok sa to líši podľa toho, aké bolo leto a rozptylové podmienky. Ale fakt je, že každoročne zomiera predčasne z dôvodu znečistenia ovzdušia niekoľko tisíc ľudí,“ dodáva Šuta, ktorý je konzultantom pre oblasť ekologických a zdravotných rizík.