Na prácu pre ľudí bez práce niet peňazí

Na Slovensku žije na dávkach okolo 190-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Asi polovica z nich nepracovala nikdy. Čím dlhšie človek zostáva nezamestnaným, tým je pre neho hľadanie práce náročnejšie. Zamestnávatelia ich nechcú a neraz argumentujú práve stratou pracovných návykov. A aktivačné práce nepomáhajú.

„Štát dáva peniaze na to, aby dlhodobo nezamestnaní robili – hocičo. Úrady práce regulujú počty tých, na ktorých obce dostanú nejaké financie, lenže podľa nejasných kritérií. Kontrola cez štátnych koordinátorov je úplne formálna,“ vyčíta systému chyby Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Podľa sociologičky Zuzany Kusej je brzdou aktivačných prác dvojkoľajná legislatíva a nedostatok peňazí. „Usmerňované sú pomerne prísnymi pravidlami cez zákon o službách zamestnanosti, no zároveň veľmi benevolentne cez zákon o hmotnej núdzi,“ vysvetľuje Kusá. Organizátori prác, teda poväčšine samosprávy, preto tápu, čoho sa vlastne držať. Zároveň nemajú kapacity na kontrolu aktivačných pracovníkov či pre veľké množstvo svojich nezamestnaných ani dosť práce. „Niektorí starostovia sa snažia, robia, čo môžu, iní však rezignovali a uspokojili sa s formálnosťou,“ mieni Kusá.

Na úrovni obcí fungujú dva typy aktivačných prác. Prvý je postavený na zmluve medzi obecnou samosprávou a úradom práce. Na jej základe môže obec aktivovať len štátom povolenú kvótu ľudí, na ktorých dostáva štátnu dotáciu. Druhý typ nie je krytý takouto zmluvou, samosprávy tak môžu zapojiť do prác väčší počet nezamestnaných, ale bez štátnej podpory. V oboch prípadoch dostávajú aktivovaní ľudia z úradov práce mesačný aktivačný príspevok 63,07 eura, za čo majú napríklad čistiť verejné priestranstvá či lesné porasty.

Nezamestnaní môžu robiť aj dobrovoľnícku prácu napríklad v sociálnych zariadeniach alebo v školách, vtedy im patrí aj vyšší príspevok. Táto forma sa však v praxi neujala. „Na úrade práce, kde sme sa zaujímali o podmienky, nám naznačili, že niet na ňu peňazí,“ zdôvodňuje Vladimír Ledecký, starosta Spišského Hrhova.

V Kružlovej v okrese Svidník je na aktivačných prácach 152 nezamestnaných. „Na 22 z nich dostávame od štátu polročne asi 3 200 eur, za ktoré môžeme kúpiť nejaké náradie a materiál. Na zvyšných 130 nedostávame od nikoho ani cent.“ hovorí starosta Vladimír Gužo.

Podľa Guža má obec v súvislosti s aktiváciou značné problémy. Nemôže si napríklad dovoliť zamestnať ľudí, ktorí by na výkon prác dôsledne dozerali. „Občania sa nám na práce prihlásia v druhej polovici mesiaca a po jeho skončení jednoducho odídu, no aj tak dostanú plnú sumu príspevku 63,07 eura, presne ako by robili celý mesiac,“ pokračuje.

Starosta Kružlovej si myslí, že príspevok by nemal priamo na ruku dostávať nezamestnaný, mala by s ním hospodáriť obec a vyplácať ľudí denne. Guža to odôvodňuje tým, že nie všetci chcú pracovať. Mnohí sa snažia zapísať ráno do prezenčky a hneď z roboty zmiznúť, alebo zostávajú mesiace na maródke.

Ledecký by si najradšej z desiatok ľudí na aktivačných prácach vybral najusilovnejších a tým by na obecnom úrade vytvoril normálne pracovné miesto, čiastočne dotované štátom. „S nimi by sme v obci dokázali urobiť poriadny kus práce,“ odporúča starosta Spišského Hrhova.

Páleník navrhuje riešiť problém zakladaním inkluzívnych podnikov, lokálne pôsobiacich firiem, ktoré by realizovali menšie objednávky a z troch štvrtín zamestnávali len takých ľudí, ktorých nikto zamestnať nechce, alebo tých, ktorí už roky nepracovali. Prácu by im zabezpečoval verejný sektor a nezáviseli by od štátnej dotácie.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny od marca tohto roku neposkytuje štatistické údaje o počte ľudí zapojených do aktivačných prác. Zdôvodňuje to „nasadzovaním nového informačného systému“. V marci sa však podľa štatistiky vytvorilo len 585 aktivačných a 392 dobrovoľníckych miest. Sociologička Kusá upozorňuje, že počet účastníkov aktivačných prác už dlhšie stagnuje.

Situáciu podľa Kusej nezlepší ani očakávaná novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá by mala platiť od apríla 2013. „Návrh novely počíta s aktiváciou len asi 22-tisíc nezamestnaných, čo je vzhľadom na celkový počet ľudí na dávkach veľmi málo,“ hovorí sociologička.

Hovorca ministerstva práce Michal Stuška sľubuje nápravu. Rezort podľa neho pripravuje nový zákon o hmotnej núdzi, ktorý by mal priniesť nielen reštrikcie voči poberateľom dávok, ale aj možnosti ich zamestnávania, ktoré by boli efektívne a kontrolovateľné. „Nemôžeme ľudí len trestať, bez toho, aby sme im vedeli ponúknuť alternatívu,“ tvrdí. Úvahy podľa neho smerujú aj k tomu, aby náhradným príjemcom aktivačných príspevkov boli samosprávy a nezamestnaným by ich dávali adresne a podľa zásluh.