Súd vydal Čentéša do rúk prezidenta

Právny chaos okolo vymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, ktorý trvá už vyše roka, pokračuje. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí rozhodol, že prezident Ivan Gašparovič je povinný vymenovať Národnou radou zvoleného generálneho prokurátora v primeranej lehote alebo oznámiť parlamentu, že tohto kandidáta nevymenuje.

Jozef Čentéš
Jozef Čentéš
Autor: Ivan Majerský

Zároveň uvádza, že prezident môže nevymenovať kandidáta len, keď nespĺňa zákonom stanovené predpoklady na vymenovanie alebo ak existujú dôvody, ktoré by spochybňovali jeho schopnosti vykonávať túto funkciu. Gašparovič podľa výkladu súdu musí parlamentu uviesť dôvody nevymenovania, tie však nesmú byť svojvoľné.

„Neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by bránila môjmu vymenovaniu,“ reagoval na výklad súdu Čentéš s tým, že nepozná žiadny závažný dôvod, ktorý by ho mohol na túto funkciu diskvalifikovať. „Nie som ani vážne chorý, ani trestne stíhaný. Spĺňam všetky zákonom stanovené podmienky,“ vyratúva.

Čo po verdikte súdu urobí, povie prezident po návrate z oficiálnej návštevy Dánska. Premiér Robert Fico verdikt súdu nekomentoval.

Opozícia, poslanci vládneho Smeru i právnici si výklad súdu vysvetľujú rôzne. Niektorí tvrdia, že Ústavný súd prezidentovi jasne povedal, že musí Čentéša vymenovať, ak neexistujú zákonné dôvody na jeho nevymenovanie. Iní to tak jednoznačne nevidia.

Právnik Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva zo Slovenskej akadémie vied hovorí, že výklad Ústavného súdu je jasný. „Ústavný súd povedal, že ak sú splnené všetky zákonné dôvody na vymenovanie, prezident ho musí bez prieťahov menovať,“ tvrdí. Za primeranú lehotu nepovažuje takmer rok aj pol. Tak dlho Gašparovič vymenovanie Čentéša odkladá. Vozár upozorňuje, že podľa názoru viacerých ústavných právnikov by tak mal urobiť bezodkladne. Ako príklad uvádza vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina 24 hodín po jeho zvolení Súdnou radou.

Podľa predsedu ústavnoprávneho výboru Roberta Madeja zo Smeru je otázne, či konanie na Ústavnom súde splnilo účel, „pretože nepochybne dáva prezidentovi možnosť rozhodnúť aj o tom, že doktora Čentéša nevymenuje, pokiaľ na to budú relevantné dôvody, o ktorých sa prezident bude nazdávať, že sú natoľko závažné, že kandidáta spochybňujú na túto funkciu“.

Poslanec KDH Radoslav Procházka povedal, že verdikt súdu považuje za potvrdenie toho, čo poslanci žiadali. „Čiže potvrdenie povinnosti prezidenta republiky rozhodnúť o návrhu Národnej rady v primeranej lehote a prípadné negatívne rozhodnutie odôvodniť dôvodmi, ktoré nie sú osobne svojvoľné,“ povedal Pravde Procházka.

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská je presvedčená, že Čentéš spĺňa všetky zákonné podmienky a bol zákonným spôsobom zvolený. „Nie je priestor na to, aby nebol vymenovaný. Má byť vymenovaný aj po tomto rozhodnutí Ústavného súdu,“ podotkla. Podľa Žitňanskej by prezident musel veľmi zdôvodniť, prečo Čentéša nevymenuje. „Ústavný súd si na svoje triko nezobral, že by tam nechal absolútnu flexibilitu,“ poznamenala.

Neoficiálne niektorí ľudia z prostredia vládnej strany hovoria o tom, že prezident dostal od Ústavného súdu pri rozhodovaní voľnosť a Čentéša nemusí vymenovať. V prípade, že prezident nevymenuje Čentéša, parlament čaká nová voľba. Premiér Fico ešte v lete Pravde povedal, že v tom prípade bude voľba tajná. „A určite by sme si dali pri výbere poradiť Radou prokurátorov, aby ponúkla kandidáta, o ktorom si myslí, že je najlepší. To bude čisté ako Božie oko,“ tvrdil. Prezident Gašparovič koncom minulého roka zase hovoril, že Čentéš má právo byť vymenovaný do funkcie, ale treba vidieť, za akých okolností bol zvolený a čo všetko sa udialo pri jeho voľbe.

Plénum Ústavného súdu rozhodovalo o podnete skupiny opozičných poslancov, ktorí požiadali o výklad ústavy, ktorá sa týka voľby a menovania generálneho prokurátora. Z 13-členného pléna mali odlišné stanoviská štyria sudcovia – Lajos Mészáros, Ján Luby, Ľudmila Gajdošíková a Ladislav Orosz. Tie budú podľa hovorkyne súdu Anny Pančurovej zverejnené aj spolu s výkladom v priebehu niekoľkých dní.

Dvaja ústavní sudcovia Orosz a Horváth už pár mesiacov pred rozhodovaním pléna zverejnili, že na čele Generálnej prokuratúry je podľa nich funkcionár, ktorý pre výkon tejto funkcie „nedisponuje demokratickou ústavnou legitimitou“. Podľa sudcov všetci zainteresovaní majú preto „zabezpečiť v čo najkratšom čase podmienky, aby zastupujúceho generálneho prokurátora nahradila osoba, ktorá je pre výkon funkcie ústavne legitimizovaná, lebo bola zákonne zvolená“.

S podaním sa na Ústavný súd obrátila skupina 60 poslancov vo februári. Reagovali tým na niekoľkomesačné nekonanie prezidenta. Na Ústavný súd sa s podaním obrátil aj Jozef Čentéš s tým, že prezident svojím nekonaním porušil jeho práva zaručené ústavou – voliť a byť volený, právo na rovnaký prístup k voleným a verejným funkciám. So sťažnosťou sa na Ústavný súd obrátil aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, jeho sťažnosť súd zamietol.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Ťažko je bez Šalamúna.  Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Koalícia si pri voľbe šéfa prokuratúry od začiatku nedôverovala. Hovorilo sa o odpočúvaní politikov, prokuratúra preverovala aj informácie o podplácaní poslancov. Kupovaním hlasov pri voľbe generálneho prokurátora sa zaoberala v minulosti aj polícia. Vyšetrovala možnú korupciu v súvislosti s tajnou voľbou, kde podľa prepisov kauzy Sasanka sa malo za hlas pre Trnku ponúkať 300-tisíc eur. O údajnej sume 300-tisíc eur za hlas sa bavili Richard Sulík s podnikateľom Mariánom Kočnerom. Vyšlo to najavo, keď prenikli na verejnosť prepisy ich rozhovorov. Vyšetrovanie však bolo zastavené.

V minulom volebnom období sa bývalej vládnej koalícii dlho nedarilo zvoliť nového šéfa prokuratúry. Vládnej koalícii sa generálneho prokurátora podarilo zvoliť až na piaty pokus. Národná rada zvolila Čentéša tajne 79 hlasmi vtedajšej koalície vlani 17. júna. Prezident ho doteraz nevymenoval.

(Pôvodnú správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

vojenska nemocnica, patrónka

V nemocnici Sv. Michala v Bratislave sú štyria zranení Ukrajinci

02.09.2014 18:03

V nemocnici Sv. Michala v Bratislave, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra, sú momentálne hospitalizovaní štyria Ukrajinci.

Alojz Hlina

Alojz Hlina má novú stranu Občania

02.09.2014 16:00

„Chcem, aby sa podarilo vytvoriť nie projekt, lebo tých bolo dosť. Ľudia si zaslúžia stranu, ktorá vzniká na hodnotovom základe,“ zdôraznil Hlina.

Daniel Lipšic

Polícia obvinila Lipšicových mužov

02.09.2014 14:34, aktualizované: 16:21

V kauze nákupu odpočúvacieho systému obvinili Milana Krajniaka a Marcela Klimeka, ktorí pôsobili na ministerstve vnútra za éry Lipšica. Na svojom blogu o tom napísala novinárka Júlia Mikolášiková.

Graf

Rozpočtovej rade chýbajú opatrenia na ďalší pokles dlhu

02.09.2014 18:25

Vláda nepredložila dostatočnú víziu stlačenia dlhu späť pod 50 %, konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

vojenska nemocnica, patrónka

V nemocnici Sv. Michala v Bratislave sú štyria zranení Ukrajinci

02.09.2014 18:03

V nemocnici Sv. Michala v Bratislave, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra, sú momentálne hospitalizovaní štyria Ukrajinci.

Orol skalný, orlica

Orlicu zo záchranného projektu zastrelil pytliak

02.09.2014 17:30

Smutný koniec záchranenej orlice. V Strážovských vrchoch ju zastrelil neznámy pytliak. Cecilku, ako ju nazvali ochranári, objavil minulý mesiac hubár pri Záskalí.

Ropa, ťažba, nafta, benzín, ropný vrt

Ťažba ropy v Rusku rástla, sankcie sa zatiaľ neprejavili

02.09.2014 16:25

Ťažba ropy v Rusku sa v auguste oproti predchádzajúcemu mesiacu zvýšila o jedno percento na 10,52 milióna barelov denne.