Keď minister financií Peter Kažimír v auguste predstavil návrh štátneho rozpočtu, tvrdili ste, že peniaze postačia akurát tak na prežitie, nie na podporu či rozvoj vedy. Po úprave rozpočtu by však SAV mala dostať už o vyše milióna eur viac ako na tento rok. Stačí to?
Sme spokojní s tým, že sa to navýšilo. Samozrejme, vedeli by sme si predstaviť, že by nám pridali viac, ale sme realisti. Na druhej strane treba povedať, že všetky vyspelé krajiny, ktoré sa ocitli v kríze, investovali práve do vedy a výskumu, pretože to je ten nástroj, ktorý by mal pomôcť ekonomike. Preto je dobré, že nám rozpočet upravili. Nie je to síce veľa, ale konečne aspoň neklesáme.
Bude musieť Akadémia vied šetriť? Hrozí zamestnancom prepúšťanie?
Keď sa vyjednávalo o rozpočte, navrhoval som dve možnosti. Buď aby sa navýšil rozpočet, a keď nie, tak treba povedať – prepustite toľko a toľko ľudí. Ten pôvodný návrh rozpočtu by pre nás znamenal pokles o vyše 18 percent, čo je veľmi veľa. Keď ste už na hrane, tak je každé percento bolestivé. Teraz to upravili tak, že nebudeme musieť prepúšťať. Dlhodobým problémom je však nedostatok kapitálových prostriedkov. Ich výška predstavuje asi pol milióna eur, čo nestačí ani na riešenie havarijných situácií.
SAV by sa mala premeniť na verejno-výskumnú inštitúciu. Je to nutné?
Áno. Hlavný dôvod, prečo to chceme urobiť, je, že sme obmedzení súčasným zákonom. Ide najmä o ústavy, ktoré sú veľmi aktívne, majú výsledky a vedia ich preniesť do praxe. Inštitúcia s verejnoprávnou formou hospodárenia môže zároveň rozumnejšie a efektívnejšie narábať s financiami. Stále sme však len rozpočtovými a príspevkovými organizáciami. Za súčasného stavu teda nemôžeme vstupovať do žiadnych obchodných spoločností. Keby sa to uvoľnilo, do vedy a výskumu by sa dostalo viac peňazí zo súkromných zdrojov. Aj v Českej republike je už akadémia vied verejno-výskumnou inštitúciou a takú zmenu by sme chceli aj my. Najvyšším orgánom SAV je snem, ktorý volí predsedníctvo. Zámer transformovať sa schválilo predsedníctvo i snem.
Navrhujete však i transformáciu tretieho oddelenia Akadémie, kam spadajú spoločenskovedné odbory. Dvadsať ústavov by sa malo zlúčiť do piatich celkov, čo ich pracovníkov znepokojilo. Na sneme ste údajne uviedli, že tlaky, aby sa zmena urobila, prichádzajú zhora.
To, že sú nejaké tlaky, je fáma. Nič ešte nie je rozhodnuté. Je na ústavoch, aby porozmýšľali nad svojou existenciou. Keď máte ústav, ktorý má dva-tri malé projekty a z toho mu dva nevyjdú, z čoho žije? Ide o to, aby sa tie ústavy zlúčili do celkov, ktoré budú oveľa silnejšie, aby si vedeli pomôcť. Veď niektoré malé ústavy sú na pokraji prežitia. Máme také, kde pracuje len dvadsať ľudí. To na vysokej škole nie je ani len jedna katedra. Na porovnanie: Maďarská akadémia vied má 5 200 zamestnancov a 15 inštitúcií, u nás pracuje 3 200 ľudí, no ústavov máme až 56! Maďarská akadémia vied má rozpočet 180 miliónov eur, my len tretinu z toho. Načo nám je toľko inštitúcií, keď nemajú za čo robiť? Zlučovanie však nechceme nikomu nariadiť. Ústavy sa musia rozhodnúť samy.
Je známe, že starší vedci nechcú opustiť svoje miesta, ani keď sú v dôchodku, a mladí zase odchádzajú do cudziny. Je to tak aj v SAV?
Až 20 percent našich pracovníkov poberá súbežne s platom i dôchodok. Ako to omladíme? Je to problém ústavy. Pre vysoký vek nemôžeme nikoho prepustiť, ani keď poberá dôchodok. Na druhej strane je potrebné, aby sa prihliadalo na kvalitu a výkonnosť. Na Západe je to tak, že môžete byť aj nositeľom Nobelovej ceny, ale ak prekročíte dôchodkový vek, dovolia vám zostať, no nemôžete byť platený zo štátneho rozpočtu. Ja s tým mám skôr etický problém. Títo ľudia by mali uvoľniť miesto mladým. Ústav, ktorý si nevychováva nástupcov, speje k zániku.
Máte problém prilákať mladých vedcov?
Je pravda, že veľa mladých odišlo do zahraničia, no aj to, že máme obmedzené kapacity, aby sme ich mohli prijať. Vedeli by sme ich síce zobrať viac, ale hlavne na PhD. štúdium. Zásada pre mladých vedcov je spraviť si u nás PhD., potom ísť na skusy na dva-tri roky do cudziny, a keď sú dobrí, mali by sa vrátiť – už ako hotoví vedeckí pracovníci. Doktorandov nám prijímajú univerzity, s ktorými máme podpísané zmluvy, my si ich školíme a platíme. Vedeli by sme ich získať viac, ale peniaze na nich idú z našej rozpočtovej kapitoly, takže na viac už nemáme.
Aký je priemerný plat pracovníka SAV, prípadne nastupujúceho mladého vedca?
Plat doktorandov je podľa mňa relatívne dobrý. Problém je, že keď skončia PhD. štúdium, kde majú nezdanené časti a zarobia okolo 600 až 700 eur, prejdú do zamestnaneckého pomeru, zdania im to a s platom často idú dole. To nie je dobré, malo by sa s tým niečo spraviť. Čo sa týka priemerného platu zamestnancov SAV, ten je okolo 1 100 eur. To nie je až tak veľa, keď si uvedomíte, že sú tu aj špičkoví odborníci.
Myslím si však, že pre mladých vedcov nie je najdôležitejšie to, koľko zarobia. To je až na druhom mieste. Kto sa dá na vedu, má ju rád a chce ju robiť. Samozrejme, musia mať záruku akéhosi minimálneho štandardu. Oveľa dôležitejšie je, že ak sa má zo zahraničia vrátiť, mal by prísť do inštitúcie, ktorá mu poskytuje nejakú možnosť profesionálneho rastu. Aby videl, že to, čo robí, má zmysel. Treba mu vytvoriť podmienky a dať slobodu. To, či dostane o dvesto-tristo eur menej, potom už nie je také dôležité.
Ktorí vedci alebo pracovné tímy dosahujú výsledky porovnateľné so svetom?
Analýzu u nás robila Akademická rankingová a ratingová agentúra, ktorá našla množstvo špičkových a nadpriemerných kolektívov. V SAV hodnotili vyše 500 tímov, z ktorých vybrali 22 špičkových. Očakáva sa, že prídu aj ďalšie, nové. Sú to tímy z lekárskych vied a biológie, je tam množstvo chemikov, fyzikov, matematikov, široké zastúpenie z technických ústavov. Ťažšie sa porovnávali tímy z oblasti spoločenských vied, kde sa musela použiť iná metodika.
Kedy bude mať aj Slovensko nositeľa Nobelovej ceny či Fieldsovej medaily?
Nositeľov Nobelovej ceny vyberajú dobre, ale nikto nemôže tvrdiť, že je to stopercentne objektívne. Moja odpoveď však je, že by to bolo prekvapujúce. To môže byť pre nás aktuálne o dvadsať rokov, ale nie teraz. Pretože na to, aby sme získali Nobelovu cenu, by sme potrebovali lepšie vedecké prostredie a adekvátnu finančnú podporu. Túto kultúru treba pestovať celé desaťročia, veda musí mať významné spoločenské postavenie. Musí to byť masa skutočne dobrých vedcov a musia cítiť podporu. No myslím si, že najväčším šťastím pre vedeckého pracovníka je aj tak radosť z poznania a vedomie, že to, čo spravil, niekomu pomohlo. To je to najdôležitejšie, nie ocenenia.