Malé kiná dožívajú. Boj už vzdali

Malé kiná v dedinách a mestách boli kedysi miestom, kde sa ľudia radi stretávali a často ani nezáležalo na tom, aký film hrajú. Mnohé už nefungujú a tie, čo zostali, väčšinou dožívajú. Doplácajú na nové digitálne technológie, na ktoré nemajú peniaze, a tiež na nezáujem ľudí. Zákazníkov im postupne odlákali desiatky televíznych kanálov, moderné multiplexové kiná s najčerstvejšími filmovými novinkami a internet.

kino
Malé dedinské kiná doplácajú na nové digitálne technológie, na ktoré nemajú peniaze.
Autor:

Na digitalizáciu malých kín dáva dotácie Audiovizuálny fond, náklady však nepokrýva v plnej výške. Kiná musia hľadať peniaze aj zo zdrojov miest a obcí. Nie všetky majú na dodatočné financovanie prestavby. Preto sa o dotácie z fondu ani neuchádzajú.

Na posledné predstavenie sa chystá kino v Sliači, ktoré premieta už len sporadicky. „Ešte máme jedno organizované školské predstavenie v decembri a to bude rozlúčka s kinom. Boli by sme radi, keby tu bolo, ale nejde to,“ hovorí riaditeľka sliačskeho mestského kultúrneho strediska Beata Mikušová. Vybavenie kina digitálnymi technológiami by bolo podľa nej finančne náročné a návratnosť v nedohľadne. „Sme veľmi blízko Banskej Bystrice a Zvolena, kde sú už teraz digitalizované multikiná. Na kino by sme nezarobili,“ dodáva.

Kino v Medzibrode, ktoré vzniklo pred viac než polstoročím, má zrejme už tiež zrejme svoje dni zrátané. Kedysi praskalo vo švíkoch, premietalo sa viackrát v týždni. V ostatnom čase je to asi raz za mesiac a aj to sú predovšetkým rozprávky pre deti, ktoré ešte možno premietať pôvodnou technikou. Predstavenia musí obec dotovať. Nová technika, na ktorú aj tak nemajú peniaze, by sotva pomohla. „Budeme sa snažiť kino zachovať, pokiaľ sa bude dať, ale ľudia už dnes majú domáce kiná, sú tu DVD alebo si filmy sťahujú z internetu,“ hovorí starosta Pavol Svetlík.

Ťažké časy prežíva tiež kino v Banskej Štiavnici, tu sú však odhodlaní udržať ho. Zachovať ho chcú nielen preto, že mesto patrí k navštevovaným turistickým destináciám, ale aj kvôli známemu filmovému festivalu Štyri živly a ďalším festivalovým aktivitám. Podľa vedúceho oddelenia kultúry mesta Rastislava Marka posledný rok je návštevnosť veľmi zlá, pretože filmov pre existujúcu techniku je už málo a nie sú to tie, ktoré by práve leteli.

„Skúsenosť z iných miest hovorí, že po digitalizácii sa návštevnosť zvýšila. Keby sme mali filmové novinky, tak ľudí do kina dostaneme,“ povedal. Aj keby dostali dotáciu z Audiovizuálneho fondu na digitalizáciu, doplatenie zvyšku, ktorý siaha až k 150-tisíc eurám, z rozpočtu mesta je v súčasnej dobe šetrenia nereálne. „Očakávame zmenu prístupu od štátu, lebo ide skutočne o veľké peniaze,“ dodal.

Na atmosféru svojho kina už len spomínajú v Bzovíku, skončilo ešte v 90. rokoch minulého storočia. „V nedeľu popoludní sa premietali detské filmy. V sobotu večer a v nedeľu podvečer ten istý film pre dospelých, taká bola návštevnosť. Ľudia sa tu stretávali, dokonca sem chodili z okolitých obcí. Aj v obecnom rozhlase sa vyhlasovalo, aký bude film. Divadlá sa hrávali iba na nejaké sviatky, ale kino bolo každý týždeň,“ hovorí starostka Emília Kohútová. Záujem začal upadať s pribúdajúcimi televíznymi stanicami, videami, až nakoniec kino zaniklo. „Voľakedy kino ľudí spájalo, teraz je úplne iná doba,“ dodáva.

Dobré časy majú za sebou aj videopožičovne. Ešte pred desiatimi rokmi ich bolo okolo 650, teraz ich je zopár desiatok. „Ten úbytok je taký razantný, že sa dá povedať, že videopožičovne v podstate zanikli. My robíme nanajvýš 15 percent pôvodných tržieb, požičovňu dotujeme z iných podnikateľských činností,“ povedal majiteľ bratislavskej požičovne Jozef Pešta. Vidí za tým sťahovanie filmov z internetu, ktoré podľa neho nadobudlo obrovské rozmery. „To je konkurencia, s ktorou sa vôbec nedá súťažiť. Ide o sťahovanie z internetu, ktoré je zadarmo a na hrane zákona. Na to doplácajú požičovne, distribútori aj kiná,“ dodal.

Podľa odborníka na autorské práva Lea Vojčíka sťahovanie filmov pre vlastnú potrebu nie je protizákonné. Trestné môže byť, ak niekto dá film na internet, či už z originálneho nosiča, alebo nahraného v kine, a umožní, aby si ho mohli stiahnuť ďalší. „Bežný človek, ktorý sa na internete k filmu dostane, stiahne si ho do počítača a pozrie si ho, v princípe nekoná protizákonne. Samozrejme, pokiaľ pri tom nerobí veľké párty, kde pozve veľa ľudí, ktorí si za pozretie filmu ešte aj zaplatia, alebo ho ďalej nerozposiela,“ povedal.

Hovorca policajného prezídia Michal Slivka potvrdil, že sťahovanie filmov alebo hudby z internetu nie je pre naplnenie trestného činu podstatné. Polícia sa zameriava najmä na to, či diela chránené autorským zákonom sú sprístupňované alebo poskytované na sťahovanie iným. Spresnil, že vo väčšine prípadov tohto trestného činu ide o hudobné, audiovizuálne alebo softvérové pirátstvo. Pri dokázaní viny hrozí páchateľovi väzenie až dva roky, v niektorých prípadoch aj tri až osem rokov. Za deväť mesiacov tohto roka polícia evidovala 80 prípadov porušovania autorských práv. Vlani to bolo 81. Za posledné roky ich bolo najviac ich bolo v roku 2008, keď ich zaznamenali 106.

Kiná na Slovensku

Prvé predstavenie prvého stáleho kina na Slovensku Elektro Bioskop v Bratislave sa uskutočnilo 5. septembra 1905. Kinofikácia obcí sa začala v 50. rokoch minulého storočia. V roku 1965 bolo na Slovensku dokopy bezmála 1 200 kín a kinofikovaná tretina obcí, pričom priemerná návštevnosť jedného predstavenia presahovala sto divákov. Počet kín od roku 1993 do polovice tohto roku klesol o 69 percent. V súčasnosti je na Slovensku 155 kín s celkovým počtom 224 kinosál, digitálnych je 106. Priemerný počet návštevníkov na jedno predstavenie sa v posledných rokoch pohybuje medzi 30 až 40.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
škola, študenti, učitelia, pôžička

Platy podľa regiónov? Je to diskriminácia, tvrdí Ondek

26.09.2016 07:00

Malé mestečko na východe Slovenska, nižší učiteľský plat, zato v Bratislave na výplatnej páske viac. To je jeden z návrhov z dielne rezortu financií, ako riešiť nespokojnosť pedagógov so mzdami. Školské odbory s tým nesúhlasia.

Peter Tománek, Čistý deň

Rodičia stoja za Čistým dňom i jeho riaditeľom

25.09.2016 17:45

Rodičia detí z resocializačného zariadenia Čistý deň sa na nedeľnom stretnutí opäť postavili na stranu tohto zariadenia a jeho riaditeľa Petra Tománka.

Šoldov, Tatry, kostol

Zo Šoldova by sa mohol stať archeopark

25.09.2016 15:00

Akí ľudia žili pred stovkami rokov v lokalite pod Vysokými Tatrami? Odpovede na túto otázku hľadajú archeológovia, ktorí pri Štrbe v okrese Poprad odkrývajú zvyšky stredovekej osady Šoldov.

Euro, peniaze, bankovky, ekonomika, eurofondy

Fitch potvrdila Nemecku najvyšší rating

26.09.2016 08:58

Fitch potvrdila Nemecku dlhodobý emisný rating v zahraničnej a domácej mene na úrovni AAA so stabilným výhľadom.

Charlotte, protest

V americkom Charlotte zrušili zákaz vychádzania

26.09.2016 08:45

Starostka mesta Charlotte v americkom štáte Severná Karolína zrušila v nedeľu večer zákaz nočného vychádzania po takmer týždni protestov proti zabitiu Afroameričana policajtom.

Trump, Clintonová

Televízia ponúka súboj storočia. Clintonová verzus Trump

26.09.2016 08:21

Prvý raz tvárou v tvár. Spája ich len jedno. Obaja majú slávne meno. Všetko ostatné prezidentskú nominantku Hillary Clintonovú a jej súpera Donalda Trumpa rozdeľuje.

Mark Ian Price

Britský minister: Slováci nebudú občanmi druhej kategórie

26.09.2016 07:00

Briti, ktorí si tesnou väčšinou v júnovom referende o zotrvaní alebo odídení krajiny z Európskej únie odhlasovali tzv. brexit, otriasli politickým a ekonomickým nastavením spoločného európskeho projektu.