Do cirkevných financií iní nevidia, ani vidieť nebudú

Ako bol financovaný trnavský arcibiskupský úrad a jeho aktivity je po víkendovej "spovedi" odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka ešte zamotanejší problém.

18.12.2012 07:00
Trnava Foto: ,
Financovanie trnavského arcibiskupského úradu prešetruje polícia.
debata (73)

K tokom peňazí sa nechce vyjadrovať Konferencia biskupov Slovenska ani Apoštolská nunciatúra na Slovensku. Otázkou je, či sa vnútrocirkevné financovanie verejne objasní, odborníci o tom pochybujú.

Teológ a publicista Miroslav Kocúr upozorňuje, že štát môže kontrolovať len používanie tých prostriedkov, ktoré na činnosť cirkví dáva. „Ostatné prostriedky a ich kontrola sú zrejme pod kontrolou jednotlivých cirkví, lebo sú ich majetkom,“ upozorňuje Kocúr. Podľa neho to, či sa spôsob a miera financovania cirkví zo štátneho rozpočtu zmenia, je v právomoci zákonodarného zboru a môže sa kedykoľvek zmeniť.

Polícia síce vedie trestné stíhanie v kauze bývalého trnavského arcibiskupa Jána Sokola pre skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, na informácie je však skúpa. Až dnes sa vyjadrí, či rieši viac podnetov týkajúcich sa financií na arcibiskupskom úrade. Jedno podanie už dala audítorka a má sa týkať prevodov peňazí na Sokolov účet či 20 miliónov korún pre občianske združenie jeho synovca.

Na verejnosti sa včera po tom, čo Róbert Bezák v nedeľu naznačil, že za jeho odvolaním môže byť financovanie arcibiskupského úradu z čias jeho predchodcu, objavili cez agentúru SITA ďalšie dokumenty o finančných tokoch. Tie majú dokázať, že Bezák musel vedieť o tom, odkiaľ Trnavskej arcidiecéze z USA prichádzali peniaze.

Bezák v nedeľu v TA3 uviedol, že na úrad prišiel šek na 1,5 milióna dolárov. „Nie je to až také potešenie, keď dostanete peniaze a neviete, odkiaľ sú,“ povedal Bezák. Na túto záležitosť sa mal spýtať štátneho sekretára Tarcisia Bertoneho vo Vatikáne. Ten mu mal neskôr potvrdiť, že sú to dividendy od investičnej spoločnosti z USA.

„Je to spoločnosť, ktorá robí investície, takže treba do nej vložiť peniaze, aby vám došli dividendy,“ vysvetlil Bezák. Kardinál mu odporučil, aby sa spýtal arcibiskupa Sokola. Ten podľa televízie zmluvy s americkou spoločnosťou doteraz nepredložil a záhadou zostáva aj to, akú sumu arcidiecéza investovala.

Podľa dokumentov, ktoré má agentúra SITA, peniaze z Ameriky pochádzajú od manželov Garbovcov, ktoré vložili do investičného fondu a výnosy z tohto fondu venovali svojmu priateľovi na Slovensku Jánovi Sokolovi. Arcibiskup Sokol sa týchto financií vzdal a venoval ich Trnavskej arcidiecéze, ktorá každý rok prijíma výnosy z tohto fondu.

Peniaze vo výške 1,5 milióna dolárov majú pochádzať z dedičstva po Edwardovi a Marte Garbovcoch z USA. Z ich majetku bol vytvorený dedičský fond Edward A. and Martha Garba Charitable Trust. Správu fondu dozoruje Arcidiecéza New York. Tá si tretinu z výnosov každoročne necháva, tretinu posiela Trnavskej arcidiecéze a ďalšiu tretinu ďalšej určenej inštitúcii.

SITA sa odvoláva na tvrdenia blízkych spolupracovníkov arcibiskupa Sokola, podľa ktorých Bezák bol o tom informovaný a na jednom z dokumentov potvrdzuje, že v roku 2009 prevzal šek z fundácie Edwarda Garbu. Ten mal prísť z Arcidiecézy New York pre potreby Trnavskej arcidiecézy vo výške 290 584 dolárov. Bezák mal podľa SITA svojím podpisom potvrdiť, že všetky tieto financie použije pre materiálne potreby Trnavskej arcidiecézy. V roku 2010 prevzal šek na 1 203 306 dolárov Bezákov vtedajší riaditeľ biskupského úradu. Šeky im odovzdal v oboch prípadoch arcibiskup Sokol, ktorého podpis je na oboch dokumentoch.

Riaditeľ Arcibiskupského úradu v Trnave Pavol Šintál sa pre Pravdu odmietol k šeku vyjadriť. „Ja sa k tomu nemôžem vyjadrovať, nemám o tom vedomosti,“ vyhlásil Šintál. Odkázal nás na kancelára kúrie, ktorý je zároveň hovorcom arcibiskupstva Dušana Kolenčíka. Ten bol podľa úradu na zasadaní, mobil nedvíhal.

Emeritný biskup Sokol sa k celej veci pre médiá nevyjadruje. Hovorca biskupov Slovenska Jozef Kováčik hovorí, že k financiám arcidiecézy sa môže vyjadriť len arcidiecézny úrad. Podobne reagovala aj Apoštolská nunciatúra. „K financovaniu Trnavskej arcidiecézy sa nunciatúra nebude vyjadrovať,“ odkázal muž, ktorý zdvihol jediný telefonický kontakt na nunciatúru.

PIANO

 Prečítajte si aj komentár Mariána Repu Strata dôvery. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Arcibiskup Bezák cez víkend kritizoval svojho predchodcu Jána Sokola pre neprehľadné financovanie. Začudoval sa aj Jánovi Čarnogurskému, že sa arcibiskupa Sokola zastáva. „On vie, ako boli robené reštitúcie jeho synom. Je toľko vecí, že ja skorej niekedy strácam dobrú vôľu a mám chuť sa nahnevať,“ poznamenal o Čarnogurskom.

Ten Pravde povedal, že argumenty de facto v prospech predchádzajúceho arcibiskupa Sokola uviedol ešte cez leto na tlačovej konferencii občiansky výbor za objektívne informovanie verejnosti, ktorého on ani nie je členom. Čarnogurský tvrdí, že súhlasne komentoval vyjadrenia spomínaného občianskeho výboru a argumenty sú uvedené na internetovej doméne občianskyvýbor.sk. „V tejto chvíli nemám k veci čo uviesť,“ povedal Čarnogurský. Keď ktokoľvek vyvráti argumenty občianskeho výboru, potom sa môže k veci vrátiť.

Štát kontroluje iba svoje peniaze

Vnútorné hospodárske a finančné záležitosti si každá cirkev riadi sama. Neplatí to však v prípade financií, ktoré dostáva od štátu, tie pravidelne kontroluje.

„Doteraz sme nezaznamenali nedostatky a pochybenia závažného charakteru,“ povedal hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár.

Podľa údajov ministerstva kultúry pre cirkvi a náboženské spoločnosti bolo na tento rok schválených 37,5 mil. eur. Rímskokatolícka cirkev z toho dostala 22,1 mil. eur. Na budúci rok je to suma pre cirkvi celkovo 37,3 mil. eur. Tieto peniaze sú účelovo viazané na platy duchovných, odvody do fondov poistenia a príspevok na prevádzku biskupských úradov či ústredí cirkví. Náklady súvisiace napríklad s prevádzkou farských úradov, výkonom bohoslužieb či údržbou kostolov a budov si cirkvi hradia z vlastných zdrojov.

Ministerstvo kultúry zo zákona nielen rozpisuje finančné prostriedky štátneho rozpočtu účelovo určené pre cirkvi, náboženské spoločnosti a charitu, ale aj vykonáva dohľad nad ich efektívnym a hospodárnym využitím. Právo kontrolovať majú aj daňové riaditeľstvo, finančná kontrola z ministerstva financií, Sociálna poisťovňa a Najvyšší kontrolný úrad.

Cirkev sa môže pri svojom chode opierať aj o príjmy z reštituovaného majetku. Cirkvi zreštituovali podľa vlastných neoficiálnych odhadov zhruba 60 – 70 percent zoštátneného majetku. Presnejšie údaje budú vecou expertnej komisie, v ktorej má zastúpenie aj Konferencia biskupov Slovenska. Termín vyhodnotenia reštitúcií je stanovený do konca roku 2014.

Hoci SR prijala základnú zmluvu so Svätou stolicou, zatiaľ stále nie je uzatvorená zmluva o financovaní cirkví. Programové vyhlásenie vlády nepredpokladá schválenie nového zákona o financovaní cirkví v tomto volebnom období. „Ministerstvo kultúry má však ambíciu na pôde expertnej komisie nepredstierať diskusiu o financovaní cirkví, ale pripraviť reálne alternatívy zmeny doterajšieho spôsobu ich financovania s cieľom nájsť v ďalšom volebnom období spoločenský konsenzus na realizáciu jednej z nich,“ uviedol Bednár.

© Autorské práva vyhradené

73 debata chyba