„Urobili sme to, lebo s nami tento štát vybabral,“ priznal Pravde Martin Lavko, starosta obce Spišské Bystré. Do základnej a materskej školy tu chodí len 388 žiakov, zato v školskom klube, teda v bývalej družine, oficiálne evidujú až 2 934 detí. Podľa výročnej správy obce to pritom ešte vlani vyzeralo inak. Školákov mali 398 a družinárov 55. Takmer 700 detí zo Spišského Bystrého i okolitých obcí však navštevovalo Centrum voľného času, kde sa mohli venovať rôznym aktivitám. S tým je však koniec.
Podľa novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení budú totiž obce dostávať peniaze len na záujmovú činnosť tých detí, ktoré v nich majú trvalý pobyt. Rezort školstva si od návrhu sľuboval transparentnejšie rozdeľovanie finančných prostriedkov, keďže boli aj také centrá voľného času, ktoré vykazovali aktivity, aké v skutočnosti ani neponúkali, a za niektoré deti brali peniaze viaceré obce súčasne. Vyskytla sa napríklad obec so 469 obyvateľmi, ktorá v záujmových krúžkoch evidovala vyše 7 100 detí.
Aj keď zmenu zákona parlament schválil až v októbri, ministerstvo školstva o nej hovorilo už v lete. Obciam tak umožnilo, aby hľadali cestu, ako zákon obísť. Lavko hovorí, že na záujmové krúžky sa im v tomto roku prihlásilo až 1 300 ľudí, lebo sa k nim pridali aj mladí do 30 rokov. No kým vlani na centrum voľného času dostali takmer 120-tisíc eur, teraz to bolo už len 19-tisíc. „Čo za to môžeme spraviť? Nič. Aké aktivity, keď nemám ani na výplatu riaditeľke?“ upozornil starosta.
V Spišskom Bystrom, ale aj v iných obciach našli riešenie v tom, že činnosť z nedofinancovaného centra voľného času presunuli na školské kluby, čo zákon dovoľoval. Peniaze pre družiny sa rátali podľa počtu detí a koeficientu z nariadenia vlády o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov. Za každé dieťa v družine tak obce, ktoré sú zriaďovateľmi škôl, v tomto roku dostali 354 eur. Ak mali v školskom klube prihlásených až tritisíc ľudí, získali viac ako milión eur.
„Zmenili pravidlá hry, tak sme sa snažili využiť medzeru v zákone. Nie preto, že by sme sa chceli obohatiť. Len sme cez školský klub chceli pokračovať v tom, čo sme robili predtým – v činnosti jednotlivých krúžkov,“ vysvetlil Lavko. Odmieta však, že by podvádzali a počet družinárov premrštili. Podľa Lavka sa do klubu naozaj prihlásilo toľko detí, lebo záujem mali aj z okolitých obcí. Podobne mali postupovať i v Jarabine. „Bolo to v súlade so zákonom,“ zhodnotil starosta Mikuláš Kaňa.
Aj keď k zvyšovaniu počtu družinárov obce naozaj mohol viesť záujem zachovať mimoškolské aktivity, neprehľadný systém vzbudzoval podozrenie. Najmä preto, lebo počty žiakov v školských kluboch nik nekontroloval. Podľa Saskie Repčíkovej, predsedníčky Asociácie súkromných škôl a školských zariadení, ktorá na problém upozornila, mali vlastne obce kontrolovať samy seba. „Samozrejme, že nie je v ich záujme, aby nahlásili, že si tam školy vymysleli ,hausnumerá´, pretože tie peniaze prichádzajú do obecných rozpočtov,“ pripomenula Repčíková.
Na kritiku napokon zareagovala vláda. Na návrh ministerstva financií prijala nariadenie, ktorým spôsob financovania školských klubov zmenila. „V novom roku nastanú zmeny v rozdeľovaní výnosu dane obciam na činnosť školských klubov detí,“ uviedol hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák. Obce budú peniaze pre školské kluby dostávať už len podľa počtu žiakov v škole. Zároveň sa však znížila i hodnota koeficientu.
Podľa starostov oslovených obcí to pre ich záujmovú činnosť znamená koniec. „Čo mám teraz spraviť s riaditeľkou centra voľného času? Mám ju prepustiť? Zrušiť celé centrum? Dostaneme o stotisíc eur menej, takže my aj okolité obce so záujmovou činnosťou končíme,“ skonštatoval Lavko.
Rezort školstva tvrdí, že vytvoril spravodlivé podmienky a finančné krytie pre všetky deti vo veku od 5 do 15 rokov. „Na ťahu sú teraz samosprávy, aby financie v plnej výške nasmerovali do zariadení, ktoré deti a mládež chcú navštevovať,“ zdôraznil Kaliňák.