Psie oči na nevidiacich neplatia

O tom, že život môže obohatiť a naplniť pomoc druhým, začala Jana Krištofová, dobrovoľníčka z výcvikovej školy pre vodiacich psov v Bratislave, rozmýšľať pred siedmimi rokmi počas pobytu na Floride. Pomohol jej k tomu sused, ktorý bol environmentalista a filantrop.

03.01.2013 14:00
Kristofkova Foto:
Jana Krištofová a Edon, ktorého cvičí v týchto dňoch.
debata (1)

„Raz sa ma spýtal: Čo ty vlastne robíš pre túto Zem, pre druhých? Zamyslela som sa a uvedomila som si, že ja tak akurát separujem odpad. Tá otázka ma ale prenasledovala. Trvalo mi potom štyri roky, kým som si našla niečo, čo by som mohla robiť, čo by bolo prospešné aj pre iných a zároveň mi to dávalo dobrý pocit,“ hovorí. Keď počula v televízii, že výcviková škola hľadá vychovávateľov, hneď sa prihlásila. O tri mesiace dostala do výchovy prvé šteniatko. Za dobrovoľnícku pomoc pri výchove vodiacich psov dostala minulý rok ocenenie dobrovoľníčka roka v kategórii dlhodobá pomoc. Ceny dobrovoľníkom každoročne udeľuje organizacia C.A.R.D.O.

Výcvik vodiacich psov nie je lacná záležitosť. Aj preto škola využíva pomoc dobrovoľníkov, ktorí budúcich pomocníkov pre slabozrakých a nevidiacich vychovávajú u seba doma. Znamená to tráviť so šteniatkom veľa času, učiť ho hygienickým návykom, chodiť s ním aj uprostred noci von. Treba mu tiež dávať čo najviac podnetov z bežného života, aby si zvyklo na rôzne zvuky či tvory, ktoré by ho potom nemali rozptyľovať. Ale napríklad aj na cestu autobusom, ruch križovatiek či obchodov.

Učia sa tiež rešpektovať pravidlá. Napríklad nechodiť do postele či na gauč. Alebo nesedieť pri stole a nežobrať o jedlo. Na ľudí s poškodeným zrakom „psie oči“ neplatia. K pánovi sa treba hlásiť ňufákom.

„Pri učení hygienickým návykom to majú ťažké najmä ľudia v panelákoch. Šteniatko treba aj uprostred noci zobrať na rukách von. A vtedy treba aj dvoch ľudí, jeden pomôže druhému do kabáta,“ hovorí Krištofová. Pri výchove šteniatka treba byť dôsledný. „Ak psík nesmie chodiť na gauč, tak tam nesmie za nijakých okolností. Nejde to tak, že jeden deň nie, ale na Vianoce urobím výnimku,“ dodáva.

Pre dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodnú starať o takéto šteniatka, nastávajú ťažké chvíle vtedy, keď sa so štvornohým členom rodiny majú po roku rozlúčiť. „Ľuďom, ktorí sa chcú stať vychovávateľmi, vždy hovorím, bude to smutné, aj vám slzy vyhŕknu,“ hovorí. Vychovala zatiaľ štyroch psov, teraz robí dobrovoľnú inštruktorku ostatným vychovávateľom. Aj jej bolo smutno, keď videla svojich bývalých zverencov v rukách iných pánov.

„Ale ak sa pes stane vodiacim, je človek hrdý na to, že prispel k tomu, aby sa zo šteniatka stal pomocník pre niekoho, kto to veľmi potrebuje. Keď viete, že pes sa má dobre, že je v rodine, kde ho majú radi a stane sa jej súčasťou, je to dobrý pocit,“ hovorí. Už prvého psíka si brala s tým, že nie je posledný, a tak čakala na ďalšiu výzvu. „Je to výzva, pretože každý pes je iný. Sú ako ľudia. Každý má inú povahu,“ dodáva.

Nie každý pes, ktorý je vo výchove, sa stane vodiacim. Po roku prechádzajú testom temperamentu, kde sa rozhodne, ktorý z nich bude pokračovať v riadnom výcviku. Tí, čo testami neprejdú, nekončia v útulkoch, ale v rodinách. O vycvičených psov, ktorí si bez problémov vedia zvyknúť na nového pána, je medzi ľuďmi záujem.

V škole majú vlastný chov labradorských retrieverov, ktorí sú potomkami línie vodiacich psov. To, že psov vychovávajú v rodinách, a nie v kotercoch, má podľa Krištofovej svoje výhody aj nevýhody. „Výhodou je, že sú od malička zvyknutí na domáce prostredie, na to, že sú stále so svojím pánom. Na druhej strane psi pri kotercovom systéme chcú oveľa viac pracovať. Nehovorím, že naši psi sú leniví, ale občas sa stane, že sú trochu rozhýčkaní,“ priznáva.

Niektorí psi chodia so svojimi vychovávateľmi aj do práce. Sú zamestnávatelia, ktorí to umožnia, iní to odmietajú. „Skúsenosti iných vychovávateľov ukazujú, že firmy, ktoré dovolia mať psa v práci, majú na to dobrý ohlas. Pre všetkých zamestnancov je takýto pes v stresovej situácii ako terapia,“ hovorí Krištofová, ktorá nie je zamestnaná.

Výchova šteniatok si vyžaduje aj pochopenie celej rodiny. „Partner stále hovorí: Janka sa ráno zobudí, o hodinu zmizne z domu, nikto nevie, kedy sa vráti a s koľkými psami príde,“ hovorí s úsmevom Krištofová. Mama, keď príde na návštevu, by bola radšej, keby sa jej dcéra viac venovala. „Ale keď sa dozvedela, že som dostala cenu za dobrovoľníctvo, bola veľmi pyšná,“ dodáva.

Vianoce strávili so psom Edonom, ktorý má od januára zmeniť pána. „Syn Edo bol tento rok prvý raz na Vianoce preč, tak sme hovorili, budeme mať Vianoce bez Eda, ale s Edonom,“ dodala.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba