Proti okliešteniu zase stoja samosprávy, ktoré ich považujú za nevyhnutnú službu pre občanov. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo, že problém otvorí už v januári. Pravdepodobne ako prvé začne riešiť skrátenie ordinačných hodín.
„Ministerstvo aktualizuje a dopĺňa koncepciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorej súčasťou bola aj lekárska služba prvej pomoci,“ hovorí Martina Lidinská z ministerstva zdravotníctva. V januári podľa nej prebehnú rokovania za účasti lekárskej komory, súkromných lekárov a žúp. Lidinská dodala, že nová vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že navrhne doriešiť problematiku lekárskych pohotovostí. Termíny, kedy by sa tak malo stať, však nespresnila.
Poslanec Smeru a šéf Asociácie fakultných nemocníc Jozef Valocký už v minulosti navrhoval obmedziť služby do 24. hodiny. „Súhlasím so skrátením pohotovostných služieb, v rámci asociácie fakultných nemocníc to ešte nemáme prerokované, prvým krokom bude skrátenie pohotovostných služieb a následne treba posilniť útvary, aby bola zabezpečená starostlivosť pre ľudí,“ dodáva Valocký.
Asociácia súkromných lekárov prišla s návrhom skrátenia ordinačných hodín do 22. hodiny. Lekárska služba dnes funguje od 15.30 do 7. hodiny a do služby nastupujú praktickí lekári po práci v ambulancii. Prezident asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor poukazuje na nepretržitú 32– až 34-hodinovú prácu lekára bez nároku na oddych. „Nie je v ľudských silách pracovať kvalitne a bezpečne bez nároku na oddych tak dlho,“ tvrdí Pásztor.
Združenie miest a obcí Slovenska je však proti. Podporuje zachovanie pohotovostných ambulancií ako služby občanom, ktorí potrebujú v mimoriadnej situácii odbornú zdravotnícku pomoc. „Odmietame posudzovanie pomoci občanom v núdzi len z ekonomického hľadiska a pri posudzovaní lokalizácie pohotovostných ambulancií zdôrazňujeme ľudský rozmer a dostupnosť občanom v danej oblasti,“ hovorí Marta Bujňáková, hovorkyňa ZMOS-u.
Minimálne využitie ambulantnej pohotovosti v nočných hodinách v minulosti ukázal prieskum, ktorý v roku 2011 urobilo ministerstvo zdravotníctva spolu s vyššími územnými celkami a jednotlivými poskytovateľmi tejto služby. Analýza pracovnej záťaže na pohotovostných ambulanciách ukázala, že najviac pacientov prišlo do 22. hodiny – 80 percent, iba 3 až 8 percent bola návštevnosť v čase od polnoci do siedmej hodiny. „V Žilinskom kraji sú počty pacientov po 24. hodine veľmi nízke, pohybujú sa na úrovni 2–3 ošetrení, takže z uvedených dôvodov návrh na skrátenie ordinačných hodín podporujeme za podmienky, že bude ponechaný súčasný stav pohotovostných služieb v nemocniciach a činnosti záchrannej zdravotnej služby,“ tvrdí Hana Danová, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.
Košická župa má však vlastnú analýzu a z nej vyplýva, že nepretržité poskytovanie lekárskej pohotovostnej služby má pre obyvateľov kraja svoje opodstatnenie. „Najväčším problémom v kraji je prevádzka malých pohotovostí, ktoré spočívajú v nízkom počte poistencov žijúcich v ich zdravotných obvodoch, z čoho rezultuje nízka paušálna platba, nízky objem výkonov a následná nízka platba poskytovateľom za ne, z uvedeného vyplýva pre lekárov vysoká frekvencia služieb a nízka odmena za službu,“ hovorí Zuzana Bobríková, hovorkyňa Košického samosprávneho kraja.
Ak by sa lekárske pohotovosti obmedzili, prípadne zrušili, zmeny by museli nastať v rýchlej zdravotnej a dopravnej službe, ktorá v súčasnosti rieši pacientov iba v závažných zdravotných stavoch. V prípade obmedzenia ambulantných pohotovostí by musela voziť ľudí aj s ľahšími zdravotnými komplikáciami, na čo by personálne nemusela stačiť. „Ak do budúcna vznikne taká potreba, že občania sa neúmerne budú obracať na tiesňovú linku, my to budeme riešiť, nezoberieme si na zodpovednosť zdravie pacienta. Ak by však došlo k situácii, keď bude sieť preťažená, bude na štáte, aby prehodnotil sieť poskytovateľov záchranných služieb,“ povedal Martin Ballay z operačného strediska Záchrannej a dopravnej zdravotnej služby Bratislava.