Aj napriek tomuto trendu dôvod na pesimizmus podľa aktivistov nie je. Tvrdia, že spoločnosť je čoraz citlivejšia na charitu a že vyšší počet menších darcov dokáže vyvážiť stratu väčších finančných darov.
Menej peňazí od darcov dostali vlani viaceré organizácie, ktoré sa zaoberajú pomocou iným. „Asi nie sme jediní. Tento rok sme pocítili výrazný pokles finančných, ale aj nefinančných darov od prispievateľov a sponzorov,“ hovorí Eva Bodnárová zo spoločnosti Úsmev ako dar.
Niektorí ich dlhoroční darcovia pozastavili sponzoring pre zlú finančnú situáciu. „Aj ľudia, ktorí zo svojich príjmov dokážu len tak-tak zabezpečiť chod domácnosti, si rozmyslia, či pošlú darcovskú esemesku. A týchto ľudí pribúda. Firmy zasa majú nižší základ dane, čo pre nás znamená nižší výnos z odvedených dvoch percent,“ dodáva Bodnárová. Svoje aktivity pre menej peňazí zatiaľ nemuseli obmedzovať. Organizácia sa začala viac orientovať na získavanie domácich a zahraničných grantov.
Dôležitou pomocou sú pre nich aj nefinančné dary a dobrovoľníctvo. „Ak nám niekto dobrovoľne vypracuje právnu analýzu, profesionálne preloží text do angličtiny alebo zabezpečí grafickú úpravu tlačovín, pomôže to. Bez finančnej podpory by sme fungovať nemohli, ale veľa vecí si dokážeme zabezpečiť práve inou formou spolupráce. Akákoľvek zručnosť či služba, ktorú nám naši partneri poskytnú bezplatne alebo so zľavou, je veľkou pomocou,“ vysvetlila Bodnárová.
Dlhodobý pokles finančných darov od firiem a, naopak, stabilitu darov od jednotlivcov potvrdzuje Radovan Gumulák zo Slovenskej katolíckej charity. Tá je najväčším neštátnym poskytovateľom sociálnych a zdravotníckych služieb a prevádzkovateľom zariadení, ako sú hospice či útulky pre bezdomovcov. „Sme financovaní najmä z rozpočtov samospráv a zdravotných poisťovní. Samosprávy však škrtia rozpočty a to sa týka aj nás. Bez darov od ľudí a firiem by sme neprežili,“ hovorí Gumulák.
Firmy aj bežní ľudia majú podľa neho tendenciu darovať skôr materiálnu pomoc. Veľké firmy im každoročne pomáhajú s čistiacimi prostriedkami a drogériou. Logistická spoločnosť im zadarmo poskytuje prepravu zásielok. „Samozrejme do istej výšky. A niektoré obchodné reťazce nám občas darujú potraviny,“ vyratúva Gumulák.
Jednotlivcov darcov podľa neho každoročne mierne pribúda. Výrazne slabšiu podporu cítia najmä v južných okresoch, kde je vysoká nezamestnanosť. „Ľudia sú ochotní pomáhať najmä materiálne. Preto sme aj zriadili Sklad solidarity, kde nám môžu priniesť veci, ktoré už nepotrebujú. Tak sme mohli napríklad pomôcť desiatkam rodín v rámci zbierky školských potrieb. Nosia nám tiež veci do domácnosti, domáce spotrebiče a podobne,“ hovorí Gumulák.
Nárast finančných darov výnimočne zaznamenala Liga proti rakovine. Počas Dňa narcisov vyzbierala o 40-tisíc eur viac ako v roku 2011, od firiem dostali viac o 16-tisíc eur. Pokles však zaznamenala pri daroch jednotlivcov, predvlani totiž dostala viac darov, ktoré im ľudia odkázali v závete. „Rozdiel je dôsledkom jednorazových darov, ktoré boli poskytnuté najmä formou dedičstva,“ uviedla Martina Slušná z Ligy proti rakovine. Organizácia zo zbierky mohla podľa Slušnej podporiť nové projekty ako prvý detský mobilný hospic na východe Slovenska, psychologickú pomoc v nemocniciach alebo zvýšiť počet onkologických pacientov na relaxačných pobytoch.
Napriek poklesu darov, ktoré niektoré organizácie zaznamenávajú, považuje Marcel Zajac z Centra pre filantropiu minulý rok za výnimočný a budúcnosť filantropie na Slovensku vidí optimisticky.
Upozorňuje, že prvýkrát sa ukázalo, že firmy sú ochotné v rámci zmeneného asignačného mechanizmu dávať nielen „zo štátneho“, teda 1,5 percenta z dane, ale aj zo svojho – a prikladajú pol percenta z vlastných ziskov. „Korporácie cez asignačný mechanizmus darovali neziskovkám 10 miliónov a k tomu pridali pol percenta z vlastného, čo je 2,5 milióna eur,“ hovorí Zajac. Spomínaná suma sa týka financií z daní za rok 2011. To, ako sa pri tohtoročných daňových priznaniach a asignačnej dani prejaví kríza, je ešte ťažké odhadnúť.
Vlaňajší rok bol podľa Zajaca výnimočný aj z iného dôvodu. „Spoločnosť sa začala viac zaujímať o zbierky a darcovstvo. Otvorila sa téma novely zákona o verejných zbierkach. Ľudia začali byť na ne citlivejší a chcú vedieť, aká zbierka je dobrá, namiesto toho, aby zbierky ako také plošne odsúdili s postojom, že peniaze sa nedostanú tam, kam majú,“ myslí si Zajac.
To, že spoločnosť potrebu filantropie viac vníma, je podľa neho zásluha médií, najmä televíznych charitatívnych projektov a programov s benefičným podtextom. „Nech si už o tom myslíme čokoľvek, to, že také programy zaradili aj komerčné televízie, potvrdzuje, že ľudia sú hladní aj po charite,“ dodáva.
Štát podľa neho zatiaľ veľmi nedumá nad tým, ako filantropiu systematicky podporovať. „Nožnice medzi tými, ktorí majú a nemajú, sa budú ešte viac roztvárať,“ predpokladá Zajac. Aj preto bude podľa neho nevyhnutné, aby sa na pomoci chudobným väčšmi podieľali neziskovky.
Predpokladá, že úzka skupina „superbohatých“ sa bude filantropii venovať ešte viac. „Peniaze si neodkladajú do ponožiek a možno začnú vznikať súkromné nadácie,“ hovorí. Jednotlivci z radov terajšej strednej vrstvy, naopak, budú dávať menej. „Ak sa bude strácať stredná vrstva, ľudia do zbierok nebudú prispievať napríklad 50 eurami ako predtým, ale bude viac darcov, ktorí dajú dve eurá alebo päť eur,“ myslí si Zajac.
Viac menších darcov môže podľa neho vyvážiť pokles vyšších súm. „Ukázalo sa to tento rok napríklad pri porovnaní darov, ktoré dostali komunitné centrá v Prešove a v Bratislave. V chudobnejšom Prešove dávali ľudia menšie čiastky ako v Bratislave, ale bolo ich toľko, že sa takmer vyrovnali Bratislave.“