Má Slovenská televízia vyššiu šancu dostať sa z dlhodobej ignorácie divákov za vedenia Václava Miku ako v čase, keď bola na poste generálnej riaditeľky Miloslava Zemková?
Z môjho pohľadu je v prípade STV teraz tá šanca rádovo vyššia z toho dôvodu, že tento manažment je – vo vzťahu k STV – profesionálnejší a kompaktnejší. V manažmente M. Zemkovej boli niektoré kľúčové posty dôležité pre vývoj STV obsadené ľuďmi, ktorí mali predsa len k televízii ďaleko.
Po spojení média sa rozhlas dostal na druhú koľaj. Jeho zamestnancom sa znížila pohyblivá časť mzdy, sťažujú sa, že na „televizákov“ stále doplácajú, hoci výsledky rozhlasu sú neporovnateľne lepšie. Je to v poriadku?
Ja situáciu vôbec takto nevnímam, naopak, tento pocit po spojení prevládal v televíznej časti RTVS. Navyše tá „chorá“ noha RTVS bola primárne STV, preto je prirodzené, že sa jej venuje v prvých rokoch viac pozornosti.
Čo stojí za nízkou sledovanosťou STV? Silný „odvyk“ divákov, málo peňazí na kvalitné programy?
Z mojej skúsenosti je dlhodobo najväčší problém STV kríza dôvery na strane divákov. Pretože v konečnom dôsledku bude jedno, čo budeme vysielať, stačí jeden, dva mediálne škandály na tému politického zasahovania, ovplyvňovania, netransparentného nakladania s financiami a programoví aj marketingoví pracovníci STV sa budú môcť aj na hlavu postaviť, ľudia u nás ten kvalitný program hľadať nebudú, lebo nám nebudú dôverovať. Naopak, budú klásť legitímne otázky, prečo nás majú financovať. Preto je pre mňa kľúčová otázka – aj vo vzťahu k spôsobu a okolnostiam voľby riaditeľa Miku – do akej miery sa mu podarí obrátiť túto trajektóriu a manažovať všetky možné tlaky, ktorým je nepochybne každodenne vystavovaný.
V novom vedení RTVS sú väčšinou ľudia, ktorí prišli z komerčných médií. Myslíte, že sa zžijú s cieľmi verejnoprávneho média?
Myslím si, že pre zmenu „firemnej kultúry“ RTVS je dobré, že v tejto fáze prišiel takmer kompletný manažment z prostredia súkromného biznisu, pretože pri dobrej komunikácii môžu zmeniť vnútornú klímu v RTVS a zefektívniť všetky procesy. Pravda, ak títo ľudia na čele s riaditeľom prežijú „kultúrny šok“ z prechodu do verejnej sféry so všetkými jej formálnymi aj neformálnymi obmedzeniami, ktoré v súkromnej sfére nemuseli riešiť.
Ako sa môže zlepšiť úroveň verejnoprávneho média, keď zamestnanci reálne dostávajú nízke mzdy? Profesionáli uprednostnia pôsobenie v inom médiu.
Myslím si, že aj zmena organizačnej štruktúry a hromadné prepúšťanie má viesť k tomu, aby v RTVS pracovalo síce menej, ale lepšie zaplatených profesionálov. Riaditeľ Mika tvrdí, že ušetrené mzdové prostriedky chce vrátiť do systému a do ľudí, ktorí v RTVS zostali. Pokiaľ sa aspoň na kľúčových pozíciách nezmení stav, že sú mzdy 30–50 percent pod trhovým benchmarkom, a zvýši sa dôveryhodnosť inštitúcie, bude možné dlhodobejšie pritiahnuť do RTVS najlepších profesionálov z trhu.
Skúsenosti z minulosti sú také, že po prepúšťaní bolo médium nútené dávať zákazky externým firmám, pre ktoré často pracovali tí istí ľudia, ale za vyššie honoráre. Bolo posledné hromadné prepúšťanie správnym krokom?
Bolo nevyhnutným krokom, musela by v ňom pokračovať aj Zemková, ak by zostala vo funkcii. Toto konkrétne prepúšťanie súviselo so zmenou organizačnej štruktúry RTVS a netýkalo sa napokon ani celej stovky ľudí. Je to vždy otázka vyťaženosti konkrétnych pracovných pozícií, niekedy je efektívnejšie spolupracovať s tými istými ľuďmi na inom zmluvnom základe. Nenaplnili sa zámery prepustenia takmer dvoch stoviek obslužných pracovníkov práve preto, že vzhľadom na problém neuplatnenej DPH sa ukazuje, že externé zabezpečovanie väčšiny obslužných činností nemusí byť pre RTVS efektívnejší model.
Čo sa musí zmeniť, aby sa Slovenská televízia vyrovnala Českej televízii?
STV sa môže postupne približovať Českej televízii jedine v prípade, že bude môcť byť dlhšie časové obdobie (desaťročie) kontinuálne profesionálne manažovaná, že sa každé dva roky nebudú meniť manažmenty, „koncepcie“ a „stratégie“. A bude postupne znižovať technologický, programový a personálny dlh, ktorý sa za dve desaťročia od rozdelenia oboch televízií v STV naakumuloval.
Kedy má STV šancu vyrovnať sa Českej televízii?
Úprimne, nemyslím si, že sa STV niekedy vyrovná Českej televízii. Zaostávanie vo všetkých oblastiach je za tie roky veľké. Navyše sa ČT nevieme priblížiť ani v základných finančných či personálnych parametroch. STV tiež pôsobí v inom mediálnom prostredí, v predsa len odlišnej kultúre, v inom tvorivom zázemí. Ale buďme voči STV úprimní – ak sa pozrieme na Českú televíziu, ale trebárs aj ORF či BBC detailnejšie, uvidíme, že aj ony riešia podobné problémy ako my – ako uspieť v mediálnom prostredí s rýchlo sa vyvíjajúcimi technológiami, zmenou diváckeho správania, ako legitimizovať svoju existenciu, akurát majú úplne inú východiskovú pozíciu.
Aká je budúcnosť Dvojky? Nebolo by lepšie kanál so sledovanosťou okolo dvoch percent zrušiť?
Nemyslím si, že budúcnosť RTVS je v jednom kanáli. Ak máme mať „jednokanálovú“ televíziu verejnej služby, na ktorej budeme vysielať „všetko pre nikoho a nič pre všetkých“, tak si radšej úprimne a čestne odpovedzme na otázku, či potrebujeme, resp. či sme ochotní financovať zmysluplnú televíziu verejnej služby. Na dnešnom televíznom trhu je jedinou stratégiou prežitia televízie verejnej služby multikanálová stratégia. Pre Dvojku je teda cesta skôr jej očistenie od vplyvov, ktoré nabúravajú jej štruktúru – najmä športu. To ale, samozrejme, súvisí s finančnými možnosťami RTVS.
Je teda reálny vznik športovej Trojky?
V rozpočte na rok 2013 sa s Trojkou nepočíta. Riaditeľ Mika ale opakovane hovorí o ambícii spustiť ďalší kanál, ktorý však nebude čisto športový. Ak chce túto ambíciu naplniť, musí na ňu získať ďalšie zdroje. A na to asi bude musieť najprv presvedčiť, že si ich RTVS zaslúži.
Kedy prežívali STV a Slovenský rozhlas svoje najlepšie obdobie?
Slovenská televízia v podstate len striedala obdobia úplnej katastrofy s obdobiami hasenia najväčších požiarov a malých zábleskov budúcej nádeje, ktoré boli zväčša prerušené politickým zásahom. Takže STV na svoje najsvetlejšie obdobie len čaká a momentálne sú parametre nastavené tak, že by sa ho mohla dočkať, ak to nový manažment nepokazí. Slovenský rozhlas podľa mňa prežíva najlepšie obdobie v posledných rokoch a má všetky predpoklady na to, aby si ho predĺžil a vylepšil.
Čo čaká RTVS v roku 2013?
V lepšom prípade technologická a programová konsolidácia a opätovné budovanie dôvery u divákov a poslucháčov, ktorí si RTVS platia, v horšom návrat k „štandardnému“ slovenskému modelu ovplyvňovania, zasahovania, presadzovania podivných kšeftov atď. Sám budem so záujmom sledovať, koľko chuti a sily bude mať tento manažment odolávať takýmto tlakom.
Rada RTVS je často obviňovaná z nekompetentnosti, nevystupuje razantne, niektoré zasadnutia pripomínajú kamarátske posedenia spolužiakov. Kde je chyba? Sedia tam nesprávni, nekompetentní ľudia alebo sú možnosti rady také oklieštené, že prakticky sa k reálnemu rozhodovaniu nedostane?
V posledných desiatich rokoch som sedel v radách s rôznym zložením, s väčšími či menšími odborníkmi, zažil som sedem riadnych či dočasných riaditeľov, v rôznych obdobiach tie rokovania prebiehali rôzne, raz viac, raz menej turbulentne. Priznám sa, že pred emocionálnymi a niekedy až hulvátskymi „diskusiami“, ktoré som roky v Rade STV zažíval, uprednostňujem vecný tón aj za cenu, že niekomu môže pripomínať „kamarátske posedenia spolužiakov“. Podstatné sú pre mňa výsledky vo vzťahu k reálnym kompetenciám rady. A tie sú dnes silné najmä vo vzťahu k rozpočtu a nakladaniu s verejnými zdrojmi. Aj tu však máme limity – keď sme napríklad riešili podivuhodné zmluvy o nákupe IT techniky za éry M. Zemkovej, dotiahli sme to tam, kam sme mohli podľa našich kompetencií, odniesol som podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, a tam žiaľ aj skončil. Aj keď je pravda, že odvtedy sa tieto veci dejú korektnejšie, čo považujem za malý úspech rady.
Vo februári sa vám končí dvojročné funkčné obdobie v rade. O ďalšie členstvo sa už nechcete uchádzať, tvrdíte, že vaša kandidatúra by v parlamente bola nepriechodná. Budete ďalej nejako spolupracovať s RTVS?
Som realista a za tie roky už presne viem, aké sú rozhodovacie kritériá v slovenskom parlamente, z môjho pohľadu preto nemá zmysel púšťať sa do vopred prehranej súťaže. O prípadnej spolupráci s RTVS som zatiaľ nepremýšľal. To, čo ma v súvislosti s budúcnosťou médií verejnej služby na Slovensku zaujíma je nastavenie parametrov public value v televíznom a rozhlasovom vysielaní v podmienkach moderného mediálneho trhu vo vzťahu k legitimizovaniu financovania telerozhlasu z verejných zdrojov. Ak je dnes téma obnovenia étosu verejnej služby a prenesenia public value do praktického rozhodovania nosnou témou pre BBC, o to viac je to téma pre RTVS.
Nechystáte sa posilniť tím Václava Miku?
Priznám sa, že takýmto spôsobom vôbec neuvažujem. Na stole nie je žiadna takáto ponuka, ani ja som sa nebol ponúkať. A nie som ani veľkým priaznivcom prechodov členov rady do manažmentu, aj keď v súčasnosti je situácia trochu iná v tom, že rada nevolí a neodvoláva generálneho riaditeľa. Navyše si myslím, že riaditeľ Mika má svoj tím na všetkých postoch obsadený profesionálmi, ktorým dôveruje.