Zmeny od začiatku januára priniesla novela zákona, ktorú parlament schválil vlani v novembri. „Novela síce prináša zopár pozitívnych prvkov, v zásade však nerieši strach odkázaných z toho, že ak by sa snažili svoju zlú finančnú situáciu čo i len trochu vylepšiť, mohli by o dávky v hmotnej núdzi celkom prísť,“ hodnotí sociologička Zuzana Kusá. Rezort práce by mal podľa nej skôr zvýšiť kontrolu opodstatnenosti a využívania sociálnych dávok, ako automaticky predpokladať, že poberatelia majú jediný záujem – zneužívať štát, ktorý im ich poskytuje.
Ľudia odkázaní na dávky si už napríklad len obmedzene budú môcť privyrábať prácou na dohodu. Do celkového príjmu, ktorý by mal byť pod hranicou životného minima, sa im totiž po novom započítava už aj 75 percent príjmu získaného z tejto práce. Doteraz si na dohodu mohli zarobiť 140 eur mesačne bez zarátania. Naopak, do príjmu sa už nebudú zahrnovať niektoré jednorazové či náhodné príjmy, ktoré novela presne vymenúva.
Navyše sa do príjmu na posudzovanie zahrnuje už aj dávka vo výške 17,20 eura, na ktorú má nárok dieťa v hmotnej núdzi, ak si riadne plní povinnú školskú dochádzku. Ministerstvo práce si od tohto opatrenia sľubuje odstránenie stavu, keď rodina s príjmom tesne nad hranicou nároku dávku nedostane a pritom má celkový príjem nižší ako rodina v hmotnej núdzi.
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti si myslí, že iba striktné stanovenie položiek, ktoré sa do príjmu započítavajú a ktoré už nie, spravodlivejšiemu vyplácaniu dávok nepomôže. „Skôr sa zväčší chaos a pribudne krívd,“ mieni. Základnou chybou celého systému podľa neho je, že suma pomoci v hmotnej núdzi neklesá či nestúpa priamo úmerne s príjmom. Naopak, aj po tejto zákonnej úprave naďalej platí, že prekročenie príjmu hoci len o niekoľko centov vedie k skokovitým zmenám, keď poberateľ buď stratí nárok na dávky úplne, alebo príde o niektoré príspevky. „Stále tu ide len o nezmyselné hasenie bývalých nedostatkov zákona, ktoré však opäť zvýši tlaky na obchádzanie niektorých pravidiel či čierne zamestnávanie,“ tvrdí.
Najmä v snahe zabrániť špekuláciám sprísňuje novela priznávanie príspevku na bývanie, aktivačného či ochranného príspevku. V prípade, že si napríklad byt či rodinný dom prenajímajú viacerí nájomcovia v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie môže poberať iba jeden z nich. Páleník zdôrazňuje, že inštitút príspevku na bývanie je chybne postavený už od základov. „Pripúšťa aj možnosť, že nezamestnaný syn z bohatej rodiny si od otca prenajme dom za symbolické euro mesačne a od štátu zinkasuje necelých 56 eur príspevku na bývanie,“ hovorí Páleník.
Nová špecifikácia aktivácie umožňuje získať aktivačný príspevok len plnoletým fyzickým osobám, nie zaopatreným neplnoletým deťom, ktoré ešte nedovŕšili 18 rokov, no nechodia do školy. Tie majú na príspevok nárok len v súvislosti so vzdelávacími aktivitami. Podľa ministerstva by to malo odstrániť situácie, keď mnohé deti zámerne nedokončia školu a s cieľom získať aktivačný príspevok radšej vykonávajú menšie služby pre obec. „Určite by však bolo prospešnejšie, keby sa štát skôr pozrel na výšku sociálnych štipendií. Na základnej škole je ním vlastne príspevok za dochádzku vo výške 17,20 eur. Ale na strednej, ktorú zvládnuť je podstatne ťažšie, je pri horšom prospechu nižší,“ pripomína Páleník.
Ochranný príspevok možno po novom získať už len z dôvodu choroby, nepostačuje takzvaná porucha zdravia. Skracuje sa aj čas, keď naň má človek v hmotnej núdzi nárok. „Takže keď má niekto vysoký krvný tlak či cukrovku, nie je dôvod nepohnať ho kopať kanále…“ uvažuje Kusá.
Zjednodušili sa aj podmienky posudzovania hodnoty auta, ktoré používa žiadateľ o dávky či spoluposudzované osoby. Nevyžaduje sa už odborný znalecký posudok stanovujúci jeho cenu, stačí vyjadrenie znalca prípadne faktúra. Pre jedno auto staršie ako 10 rokov sa posudok nebude vyžadovať vôbec, rovnako ako v prípade, že má žiadateľ hoci aj niekoľko áut starších ako 20 rokov. „Toto je práve jedna z pozitívnych úprav, ktorá odkázaným zjednoduší život a ušetrí peniaze,“ hodnotí sociologička.
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dávky a príspevky v hmotnej núdzi na Slovensku stabilne poberá okolo 180-tisíc ľudí, ktorých príjem klesol pod hranicu životného minima. Najčastejšie táto podpora smeruje jednotlivcom. Sú však aj domácnosti so spoločne posudzovanými osobami, kde síce dávku dostáva len jedna z nich, ale odkázaní sú na ňu aj ďalší rodinní príslušníci. Ak by sa do počtu poberateľov zahrnuli všetci, bolo by ich viac ako 350-tisíc. Celkovo teda z dávok žije asi šesť až sedem percent občanov Slovenska. Najviac poberateľov, vyše 41-tisíc je v Košickom kraji, po ktorom nasledujú kraje Banskobystrický (približne 35-tisíc) a Prešovský (34-tisíc). Najmenej ľudí (necelých 5-tisíc) potrebuje dávky v Bratislavskom kraji.
Terajšia aj bývalé vlády vždy deklarovali snahu o „adresnejšie a spravodlivejšie“ poskytovanie dávok v hmotnej núdzi. Vysoká miera nezamestnanosti, ktorá sa na Slovensku dlhodobo pohybuje okolo 14 percent, však neumožňuje získať prácu ani tým ľuďom, ktorí sa hanbia za odkázanosť na dávky a chcú pracovať. Z asi 420-tisíc súčasných nezamestnaných okolo 100-tisíc nepracovalo ešte nikdy, teda nemajú potrebné zručnosti a návyky a na trhu práce sú nezamestnateľní.
Novinky v dávkach v hmotnej núdzi
=====
*** príjem žiadateľa sa posudzuje inak**, po novom sa doň započítava aj 75 % príjmu z práce na dohodu, nezapočítavajú sa jednorazové príjmy (príspevok na stravu, cestovné a ubytovanie dobrovoľníka pri dobrovoľníckej činnosti, vrátený preplatok dane a preplatok na preddavkoch do 50 eur, vrátený preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie, doplatok k dôchodku v súvislosti s valorizáciou, náhrada mzdy a odmeny pre člena volebnej komisie a pod.)
*** aj dávka pre školáka** vo výške 17,20 eura, na ktorú má nárok dieťa v hmotnej núdzi, ak si riadne plní povinnú školskú dochádzku, sa započítava do príjmu rodiny pri posudzovaní hmotnej núdze
*** príspevok na bývanie** sa pri nájme bytu či rodinného domu viacerými nájomcami, ktorí spĺňajú zákonné podmienky hmotnej núdze, vyplatí len jednému z nich
* na preukázanie hodnoty auta namiesto riadneho znaleckého posudku po novom postačí odborné stanovisko vyhotovené znalcom alebo faktúra, preukazovanie hodnoty sa nevyžaduje za jedno auto staršie ako 10-ročné, pri vlastníctve viacerých áut starších ako 20 rokov sa na ich cenu vôbec neprihliada
*** ochranný príspevok** občan dostane už len z dôvodu choroby, nestačí takzvaná porucha zdravia, nárok naň je najviac tri po sebe nasledujúce mesiace, iba ak zdravotný stav poberateľa označí za nepriaznivý posudkový lekár, doba sa môže predĺžiť najviac na 12 mesiacov po sebe
*** na aktivačný príspevok** majú nárok len plnoleté osoby, zaopatrené neplnoleté iba v súvislosti so vzdelávacími aktivitami, sprísnia sa podmienky na nárok na príspevok pre tých, ktorí vykonávajú menšie služby pre obec, po novom sa pre nich určí minimálny počet hodín pri vykonávaní týchto služieb (10 týždenne) a maximálny počet hodín (20 týždenne), možnosti výkonu služieb sa však rozširujú aj na rozpočtové či príspevkové organizácie, ktorých zriaďovateľom je obec
* ak je dieťa v striedavej starostlivosti rozvedených rodičov, určí sa, kedy bude patriť do okruhu osôb posudzovaných s matkou a kedy s otcom, v závislosti od času, ktorý s nimi trávi, aby tak v jednom mesiaci nebola pomoc poskytovaná obom
*** okruh osôb v hmotnej núdzi** sa zužuje, za občanov v hmotnej núdzi sa už nepovažujú: osoby vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, členovia reholí alebo náboženských spoločností ani samostatne zárobkovo činné osoby, ak nemajú prerušený alebo zastavený výkon zárobkovej činnosti
Odkedy platia zmeny
- o nároku občana, ktorý požiada o dávky v januári, budú úrady rozhodovať už podľa prijatej novely zákona
- podmienky poberateľov, ktorí už dávky dostávajú v súčasnosti, prehodnotia úrady práce do konca apríla
- od 1. mája tohto roku už teda každý bude poberať dávky podľa nového zákona
dohody o vykonávaní menších obecných služieb z roku 2012, na ktoré sa viažu aktivačné príspevky, sa považujú za platné do konca januára 2013, neskôr už nárok na príspevok vznikne len občanom s dohodou uzatvorenou podľa novely zákona
Životné minimum
- životné minimum je základným faktorom na poskytovanie sociálnej podpory, zákon ho definuje ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze
- sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, každoročne ich ustanovuje opatrenie ministerstva práce a zverejnené sú v Zbierke zákonov
- od 1. júla 2012 sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, považujú sumy:
194,58 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu
135,74 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu
88,82 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa
