Podľa štatistík kriminalita klesá, skutočnosť je však iná

Policajti to môžu napríklad robiť tak, že prekvalifikujú trestný čin na iný. V budúcnosti by sa tak už nemalo diať, podľa našich informácií chce polícia celý systém zmeniť.

Najnovšie čísla za posledné dva roky ukazujú, že počet lúpeží klesol o takmer jednu štvrtinu, z 1 188 na 851. Podľa skúsených kriminalistov pritom počet lúpeží narástol, hoci to policajné štatistiky nezaznamenali. Zdroj z polície, ktorý si neželal zverejniť svoje meno, pre denník Pravda opísal spôsob, ako boli upravované počty lúpeží. Napríklad lúpežné prepadnutia v herniach či v záložniach sa umelo znižovali tak, že ich v štatistike zmenili na nebezpečné vydieranie.

Čudné sú tiež čísla týkajúce sa prípadov znásilnení. Za desať rokov sa ich počet výrazne nemenil, vlani však klesol takmer o polovicu. Taký výrazný pokles v priebehu jedného roka je však takmer vylúčený. ,,Či je to manipulácia v minulosti, to bude polícia vedieť s určitosťou povedať, až keď bude mať konkrétne štatistické údaje za viacero rokov," upozorňuje viceprezident Policajného zboru Milan Lučanský.

Podľa sociologičky Barbory Holubovej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny za prípadnou nereálnou štatistikou môže stáť aj hodnotiaci systém v polícii. Ten zaviedol ešte bývalý prezident Jaroslav Spišiak v roku 2011. Keďže systém podmieňoval výšku platov policajtov podľa počtu odhalených prípadov, ,,mohlo dôjsť k zvýšenej motivácii policajtov takéto delikty vôbec evidovať", dodala sociologička.

Podozreniami z manipulácie štatistík sa zaoberala aj samotná polícia. Preverovala viacero podnetov, podľa ktorých mali policajti upravovať policajnú štatistiku. Takto boli napríklad podľa našich zdrojov v polícii skresľované aj štatistiky o lúpežiach. ,,Ak napríklad bol stanovený počet lúpeží na mesiac 15 a toto číslo bolo vyššie, ďalšie lúpeže sa zapísali do policajných výkazov až na budúci mesiac. To malo za následok pokles kriminality, čo v novom hodnotiacom systéme znamenalo lepšie výsledky," opísal prax policajt, ktorý si praje zostať v anonymite. Podobne sa mali umelo znižovať lúpeže v herniach či záložniach. ,,Lúpežné prepadnutie herne sa v štatistike zmenilo na nebezpečné vydieranie, lúpeže na krádeže," opisuje skresľovanie štatistík policajt.

,,S číslami zo štatistiky sa dá veľmi hrať. Štatistika je sekundárny ukazovateľ a aj v minulosti sa čísla z nej využívali či zneužívali, preto ich treba brať s rezervou," upozornil bývalý šéf policajných vyšetrovateľov Jaroslav Ivor. Povedal, že on má o skresľovaní štatistiky len neoverené informácie. Ivor, ktorý je dnes dekanom Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, tvrdí, že o skutočnej kriminalite štatistiky nehovoria, pretože zaznamenávajú iba ohlásené trestné činy.

Vedenie polície sa k problému správnosti štatistických údajov kriminality odmietlo vyjadriť. Takisto odmietli uviesť, či polícia už tento rok sprístupní tzv. mapu kriminality alebo zločinu, ktorá je bežná v celom svete a polícia s ňou má dobré skúsenosti a pochvaľujú si ju aj bežní ľudia. Hovorkyňa nás odkázala na tlačovú besedu koncom januára, kde chce policajný prezident Tibor Gašpar odpovedať aj na tieto otázky.

Bývalé vedenie polície za vedenia Spišiaka si ešte v roku 2010 stanovilo ciele, ktoré mali policajti dosiahnuť. Od roku 2011 sa mala znížiť násilná, majetková aj ekonomická kriminalita. Klesnúť mal aj počet lúpeží za celý rok o viac ako 970, o desať percent sa mala zvýšiť objasnenosť vrážd, znížiť počet krádeží áut, vlámaní do bytov, ale aj predaj drog. Dosiahnuté výsledky sa policajtom prejavovali nielen na plate, ale aj kariérnom postupe.

Sociologička Barbora Holubová, ktorá sa dlhodobo zaoberá násilím páchaným na ženách, vlaňajším štatistikám v prípadoch znásilnení neverí. Za desať rokov sa ich počet výrazne nemenil, vlani však klesol takmer o polovicu. Kým v roku 2011 polícia vyšetrovala 150 znásilnení, vlani ich bolo len 87. Podľa nej príčin, prečo je to tak, môže byť viacero, Spišiakovmu hodnotiacemu systému však Holubová prikladá veľký vplyv. Podľa nej v roku 2012 mohla motivácia policajtov ustať, keďže sa hodnotiaci systém zrušil. Zmeny v počte zistených prípadov mohli byť tiež spôsobené aj zmenou systému evidencie a zvýšenou fluktuáciou v polícii, keď z nej v roku 2011 odišli stovky skúsených policajtov.

Ivor upozorňuje, že štatistiky kriminality sa dajú spracovať rôznymi spôsobmi, ale nemali by slúžiť len na hodnotenie, ale aj na informovanie verejnosti. Chýba mu prepojenie policajných, prokurátorských a súdnych štatistík, aby bolo aj verejnosti jasné, ako sa trestný čin vyšetroval, ako skončil prípad na súde a kde sa to v justičnom systém zadrháva. Odborník na bezpečnosť upozorňuje, že o poklese kriminality môže polícia hovoriť len vtedy, ak sa občan bude cítiť bezpečný na ulici, doma či na futbale. ,,Verejnosť bude vtedy spokojná, keď bude vidieť, že štát bojuje so zločinom a aj ho trestá," myslí si Ivor.