Šoférovanie môžu ovplyvniť aj bežné lieky

Ide o hromadne používané prípravky na tlmenie bolestí chrbta, utíšenie kašľa či potlačenie alergií. Aj keď všetky z nich majú túto nevýhodu uvedenú na obale aj v príbalovom letáku, vodiči si upozornenia často nevšimnú alebo ich podceňujú.

Podľa viceprezidenta Asociácie lekárnikov Slovenska Igora Minaroviča sú reakcie rizikových liekov približne rovnaké ako pri pití menšieho množstva alkoholu. ,,Človek ani nemusí cítiť závraty alebo ospalosť a subjektívne na sebe necíti nič nezvyčajné. Keby sa však objektívne merali reflexy a nejaké reakcie, tak by sa preukázali jeho spomalené reakcie," hovorí. ,,V niektorých kľúčových situáciách táto spomalená reakcia môže znamenať aj to, že vodič šliapne na brzdu o nejakú desatinu sekundy neskôr, a to môže rozhodnúť o tom, či vodič zastaví tesne pred priechodom alebo až za ním," pokračuje Minarovič.

Typickým príkladom tabletky nevhodnej pred jazdou je napríklad dithiaden či kinedryl, hoci odborníci upozorňujú, že nepriaznivý výsledok môžu mať aj kombinácie iných bežných liekov. Lekárka Slávka Belvončíková z Alergoimuno­logického centra v Prešove hovorí, že za volantom sa môžu prejaviť aj niektoré vedľajšie účinky liekov na alergie. Aj keď mnohí pacienti sa na túto možnosť vopred pýtajú alebo ich na to sama upozorní, dodáva, že reakcie na ne sa dajú niekedy problematicky odhadnúť. ,,Ľudia reagujú na lieky rôzne.  Stáva sa aj to, že  liek, ktorý má popisovanú  minimálnu pravdepodobnosť vedľajších účinkov,  pacientovi nerobí  dobre. Na  tieto ťažkosti treba reagovať," hovorí s tým, že rozdiely badať aj napríklad  medzi rôznymi  výrobcami  hoci  toho  istého lieku.

Pacientom imunoalergologička radí, aby v prípade užívania napríklad  antihistaminík brali preparát v dostatočnom predstihu pred šoférovaním. ,,Každý liek má svoju farmakokinetiku, čiže po užití sa spolu s tým, ako sa metabolizuje, mení aj jeho účinok. Je  teda  dobrým  riešením  užiť  si liek  na alergiu  večer  pred  spaním  a na  druhý  deň  ráno je jeho nežiaduci  účinok miernejší.  Ak by toto  jednoduché  opatrenie   nefungovalo a je  istota, že  ospalosť je  viazaná  na  užívanie  daného  preparátu,  je  vhodné  navštíviť  lekára  a poradiť  sa  o riešení  problému,  ako aj výmene za  iný," pokračuje Belvončíková.

Všetky problematické lieky majú zo zákona povinnosť mať na obale klasickú formuláciu, že ,,môžu ovplyvniť činnosť vyžadujúcu zvýšenú pozornosť, schopnosť rýchleho rozhodovania, ako napríklad vedenie motorových vozidiel či ovládanie strojov a prácu vo výške", lekárnici však pripúšťajú, že popri inom texte táto informácia zaniká. ,,Je to súčasť iného textu a myslím, že ak si niekto neštuduje úplne všetko, asi si to ani nevšimne. Stálo by preto za úvahu vymyslieť nejaký jednotný piktogram, ktorý by bol na balení povinne a užívateľov liekov upozorňoval, že si na ne treba dať pozor," myslí si Minarovič.

Podobnú iniciatívu rozbehli lekárnici už aj v iných krajinách. Napríklad v priebehu vlaňajšieho augusta v susednom Česku nalepili na obaly liekov až dvestotisíc samolepiek s obrázkom auta a výkričníkom vo výstražnej dopravnej značke. Vodičom zároveň vysvetľovali, že za volant by nemali sadať ani napríklad po menších ambulantných zákrokoch. Po lokálnej anestézii totiž taktiež platí odporúčanie 24 hodín nešoférovať.

Okrem samotných liekov sú nebezpečenstvom aj ich kombinácie navzájom či s energetickými nápojmi a alkoholom. Len pre energetické nápoje je príznačné to, že po troch až piatich hodinách nabudenia nastáva výrazný útlm, ktorý môže viesť aj k mikrospánku. Pri predpisových liekoch zas podľa Minaroviča stačí na vyvedenie vodiča z rovnováhy aj kombinácia s bežnými prípravkami ako Ibalgin či Paralen.

Štatistiky toho, ku koľkým drobným kolíziám dochádza práve z dôvodu vedľajších účinkov liekov, nie sú. Polícia, ktorá zasahovala pri nehodách nad štyritisíc eur, hovorí, že len za prvých deväť mesiacov vlaňajška odhalila šesť takýchto prípadov. Rok predtým to bolo celkovo sedem.

Policajná hovorkyňa Denisa Baloghová upozorňuje, že každý musí sám zvážiť, či je schopný viesť vozidlo. ,,Vodič nesmie viesť vozidlo po požití lieku v čase, keď liek môže znížiť jeho schopnosť viesť vozidlo. Nesmie viesť vozidlo ani v prípade, ak je jeho schopnosť viesť vozidlo znížená nevoľnosťou. Ak v takomto stave spôsobí dopravnú nehodu, pri výmere sankcie sa prihliada aj na závažnosť nehody, najmä na spôsob spáchania a následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ako aj na mieru zavinenia," vraví.

Pri rozlišovaní toho, kto za volant môže sadať a kto nie, by mali mať slovo aj lekári. Tí majú okrem potvrdení pri žiadosti o vodičský preukaz povinnosť varovať pacientov aj pred účinkami predpisových liekov a tiež informovať políciu o zmene zdravotného stavu v prípade profesionálnych vodičov, ktorí musia pravidelne absolvovať zdravotné prehliadky a psychologické vyšetrenia. Rovnakú povinnosť majú aj pri ľuďoch nad 65 rokov. Ak by tak nespravili, hrozí im pokuta až do 3 500 eur.