Cudzinci skupujú pôdu v Podunajskej nížine cez slovenské firmy. Až do roku 2015 totiž na Slovensku platí zákaz predaja poľnohospodárskej pôdy cudzincom fyzickým osobám. Parcely na predaj začala nedávno zháňať napríklad spoločnosť VVMZ z Bratislavy. Jej klienti sú z Holandska a USA a zaujímajú sa spolu o 10-tisíc hektárov pôdy, čo je približne rozloha krajského mesta Nitra. ,,Neplánujú na pôde podnikať, chcú ju len vlastniť a prenajímať poľnohospodárom," uviedol jeden zo spoločníkov firmy Branislav Orgoník.
Za slovenským vidiekom sa obzerá aj vzdialený Východ. ,,Zaregistroval som napríklad aktivity z Číny, kde veľké korporácie zrejme i s veľkým kapitálom majú záujem o nákup pôdy na Slovensku a záujem o dovoz komodít z Číny. Svet sa mení," naznačil Jaromír Matoušek, vedúci oddelenia Agrobiznisu UniCredit Bank Slovakia.
Vlani slovenské banky odhadli, že dánski a holandskí farmári nakúpili doteraz asi 15-tisíc hektárov, čo zatiaľ nie je ani jedno percento z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. ,,Svetová kríza prináša na jednej strane nedostatok kapitálu, na strane druhej u niektorých skupín prebytok kapitálu. Dánski, holandskí, ale i rakúski farmári prebytok kapitálu nemajú. Preto sa tendencia nákupu pôdy v poslednej dobe utlmila a myslím, že to číslo sa veľmi nezmenilo," dodal Matoušek.
Oslovené úrady údaje o skúpenej pôde nemajú ani ich nezbierajú. Riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Štefan Buday uviedol, že téma je síce veľmi aktuálna, ale informácie nemajú v databáze. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka naznačilo, že to nikto neskúma. Nerobí to ani Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Chýbajúci prehľad o tom, koľko pôdy odišlo do rúk zahraničným farmárom, nemusí byť dobrou východiskovou pozíciou, ak sa bude chcieť krajina proti tomu brániť. V Maďarsku či Rumunsku plánujú sprísniť podmienky kúpy poľnohospodárskych pozemkov pre cudzincov. Slovensko by podľa väčšiny oslovených farmárov tiež nemalo otáľať.
Aktivity zahraničných investorov medzitým už dvihli ceny nájmov za pôdu v okresoch Komárno a Dunajská Streda do rekordných výšok. Až na 150 eur za hektár sa vyšplhala cena za prenájom v lokalite medzi Veľkým Mederom a Veľkými Kosihami podľa predsedu družstva v Zlatnej na Ostrove Ladislava Nagya. Slovenský priemer sa pohybuje okolo sumy 36 eur za hektár. ,,Pôdu tu skupovali Dáni, Taliani, ale aj Česi," povedal predseda.
Na väčšine skúpených pozemkov investori naďalej udržiavajú poľnohospodársku činnosť. Podľa Nagya sa však mení ráz vidieka. Tam, kde sa zvyklo dlhé roky pestovať, sa zrazu chová. Pri Veľkých Kosihách plánujú Dáni napríklad postaviť výkrmňu pre 20-tisíc ošípaných. ,,Z hľadiska životného prostredia je to chyba. Žijem na vidieku odmalička a sústrediť toľko ošípaných na 400 až 500 metrov od dediny, to nie je dobré," mienil Nagy.
Podľa predsedu družstva DEVIO Nové Sady Ivana Oravca v niektorých prípadoch nový majiteľ zase skoncoval so živočíšnou výrobou a začal s rastlinnou výrobou. O prácu v starých zabehaných podnikoch prišli najmä starší ľudia, tesne pred dôchodkovým vekom. Najväčší problém sa však podľa bývalého predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory skrýva v sústredení zahraničných investorov na Žitnom ostrove. ,,Stávajú sa majiteľmi pôdy tam, kde máme veľké zásoby pitnej vody," upozornil.
Súčasné vedenie komory poľnohospodárov vidí v masívnom výpredaji pôdy riziká. Podľa jej hovorcu Stanislava Nemca hrozí, že štát stratí rozhodovaciu schopnosť o využívaní pôdy. ,,V prípade väčšieho podielu takejto pôdy na celkovom pôdnom fonde môže prísť aj k špekuláciám, na ktoré by mohol doplatiť spotrebiteľ vyššími cenami potravín."
Nemec upozornil, že slovenská pôda nie je pre cudzincov len miestom na podnikanie, ale aj výhodnou investíciou. ,,Keďže finanční investori začínajú v čoraz väčšej miere vnímať investície do pôdy ako tie, ktoré dobre zhodnotia ich aktíva, považujeme za vážne riziko, že sa v ešte väčšom rozsahu obrátia na slovenský trh. Sme presvedčení, že ak štát nebude vlastniť pôdu na svojom území, nebude môcť prijímať ani strategické rozhodnutia, ktoré s ňou súvisia, čo vážne ohrozí jeho suverenitu a možno aj integritu."
Význam aj cena pôdy stúpajú, pretože so stúpajúcou populáciou ľudí sa zvyšuje dopyt po potravinách. ,,Táto skutočnosť môže byť lákavá pre investorov, ktorí pri súčasných stále nízkych cenách poľnohospodárskych pozemkov v krajinách strednej a východnej Európy môžu obrátiť pozornosť práve týmto smerom," dodal Nemec.
Slovenskí farmári volajú po výhodnejších a dlhodobejších úveroch, za ktoré by mohli nakupovať pozemky. Komora žiada viazať predaje na podnikanie na pôde. Ministerstvo pôdohospodárstva spracovalo novelu zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorou sa budú poslanci zaoberať koncom januára. ,,Cieľom tohto návrhu však nie je plošne znemožniť alebo sťažiť vyňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Cieľom je, aby bola chránená najkvalitnejšia pôda v každom katastrálnom území. Zároveň sa vytvoria podmienky na stavebný rozvoj obce," odpovedal hovorca Peter Hajnala.
Vykupovanie pôdy posilňuje fakt, že na vidieku je bieda. Pôda je často to jediné, čo dokážu ľudia speňažiť. Na druhej strane to majú zahraniční výkupcovia ťažšie kvôli veľkej rozdrobenosti. Na pol hektára, čo je plocha veľká asi ako jedno dedinské futbalové ihrisko, pripadá niekde aj pätnásť vlastníkov. Brzdou pre cudzincov môže byť aj lokálpatriotizmus. Tvrdil to riaditeľ spoločnosti Gamex Trading Jozef Őszi, ktorý v minulom roku vykupoval pôdu najmä v okolí Nových Zámkov. ,,Ľudia sú ešte patrioti. Zahraniční investori im ponúkajú zhruba rovnaké ceny ako my a predajú ju radšej nám. Pôdu skupujeme preto, aby sme na nej gazdovali." Ceny sa podľa neho pohybujú na úrovni 2 000 až 2 500 eur za hektár. Pôdu kupujú výlučne pod pozemkami, ktoré obhospodarujú.
Aj predseda spoločnosti Gamota Anton Zsigó skupuje pôdu najmä na juhu Slovenska, aby si zastabilizoval a ochránil podnik. Pozemky kupuje len pre seba. Aktivity zahraničných investorov ho netešia. ,,Nie sme tomu radi. V Európe je však voľnosť podnikania, nedá sa voči tomu bojovať. Je to konkurencia, s ktorou sa treba naučiť žiť." S cenami potravín to podľa neho nezamáva, pretože tie určuje svetový trh.
Zahraničných investorov brzdí aj to, že Slovensko je pre nich nepoznaná krajina. Investori zo Spojených štátov vedia neraz prekvapiť otázkou, či je ešte na Slovensku stále vojna. Branislav Orgoník zostal už zaskočený po otázke klientov z Európskej únie, či na Slovensku platí euro.