Platy učiteľov doplatia na priemer

To znamená, že časť peňazí sa nemusí použiť na mzdy tak, ako to po štrajkoch z minulého roka sľúbila učiteľom vláda. Štrajk sa však školskí odborári zatiaľ vyhlásiť nechystajú. Od februára chce ministerstvo školstva opäť umožniť zriaďovateľom škôl, to znamená mestám a župám, aby mohli presúvať desať percent zo mzdového normatívu medzi jednotlivými školami. Pôvodná dohoda bola, že na platy pôjde sto percent normatívu. Podľa učiteľov navrhnutá zmena môže spôsobiť to, že niektoré školy na zvýšenie platov mať nebudú a opäť budú odmeňovaní všetci rovnako, a nie podľa kvality. Povedie to podľa nich k priemernosti.

,,Stopercentné poskytovanie mzdového normatívneho príspevku by v danej situácii neviedlo k všeobecnému zvýšeniu platov, ale k zvýšeniu rozdielov medzi platmi na jednotlivých školách," obhajuje nový návrh hovorca ministra školstva Michal Kaliňák. Návrh na zmenu predložilo ministerstvo na rokovanie vlády. Tá by mala o celej záležitosti rozhodnúť v stredu.

Ivan Dudáš, výkonný riaditeľ Slovenskej komory učiteľov v Košickom kraji, však hovorí, že aj takéto kroky ministerstva môžu dôveru učiteľov v plnenie sľubov ministerstva naštrbiť a ovplyvniť učiteľov pri rozhodovaní sa pre štrajk. ,,Samozrejme, že ak vám dá niekto nižší plat, ako sľúbil, ľudia budú mať väčšiu ochotu ísť štrajkovať," myslí si. Možnosť opätovného prerozdeľovania normatívov bude podľa neho znamenať, že školy nedostanú toľko peňazí, koľko by mali dostať. ,,V tom prípade budú platy také, aké boli," dodáva.

Mnohí riaditelia škôl budú po tomto kroku ministerstva sklamaní, upozorňuje Alena Petáková zo Združenia samosprávnych škôl Slovenska. ,,Tí, ktorí sa viac snažili, aby získali väčší počet žiakov, môžu doplatiť na úkor slabších škôl, ktoré chce samospráva zachovať," hovorí Petáková. Niektoré školy sa k zvýšeniu platov zrejme nedostanú. ,,To, či učitelia dostanú sľúbené vyššie platy, zostane z veľkej časti na obci," dodáva.

Aj podľa riaditeľa základnej školy v Spišskom Podhradí Jána Jurečka návrat k možnosti presunu financií medzi školami bude znamenať spriemerovanie škôl. ,,Riaditelia škôl tak strácajú možnosť lepšie ohodnotiť dobrého učiteľa, budú mať menší balík na odmeny," hovorí. Problém podľa neho je v tom, že sa síce majú zdvihnúť platy, ale nezdvihol sa normatív, cez ktorý sú vyplácané. ,,Pocítiť to môžu najmä menšie školy, ktoré môžu mať problém zabezpečiť zvýšenie platov," hovorí.

Podľa šéfa školských odborov Pavla Ondeka ministerstvo predložený návrh na možnosť presúvania mzdového normatívu medzi školami s nimi nekonzultovalo. ,,Je to návrh, ktorý vznikol na základe požiadaviek ZMOS a vyšších územných celkov, ale s odbormi nebol prerokovaný," povedal Ondek. Presúvanie normatívov na mzdy medzi školami by podľa neho nebol taký problém. Problém je presúvanie prostriedkov určených na mzdy do prevádzky škôl. ,,Ak 90 percent príspevku musí škola dostať na platy a 80 percent na prevádzku, bolo by to v poriadku. Ale nie je v poriadku to, že všetko sa má vrátiť do roku 2012. Ak by malo byť prerozdelenie ako v roku 2012, je to krok späť. Je tu totiž predpoklad, že prostriedky určené na platy budú opäť presúvané na prevádzku škôl, čo nie je systémové riešenie problému," povedal Ondek.

K vyhlasovaniu protestných akcií po zverejnenom návrhu ministerstva sa však šéf školských odborov stavia opatrne. Zástupcovia školských odborov sú súčasťou Rady pre systémové zmeny v školstve, ktorú zriadil minister na prípravu vízie rozvoja školstva. Podľa toho, či a nakoľko vízia zohľadní ich požiadavky, školské odbory, ktoré sú zároveň štrajkovým výborom, rozhodnú o ďalších krokoch.

Podľa ministerstva najmä ,,niektoré druhy stredných škôl majú vzhľadom na svoje potreby relatívne vyššie normatívy, ako nevyhnutne potrebujú a u iných normatívy nepokrývajú ich potreby". Zriaďovatelia tento problém doteraz riešili v rámci povoleného presunu normatívnych prostriedkov medzi svojimi školami. Ak nemali povolený presun financií, viacero škôl by nemalo dosť peňazí na zvýšenie platov.

Návrat k systému možnosti presunu financií má platiť len tento rok. ,,Riešením v tejto situácii je postupovať metódou postupných krokov. Prvým z nich bude úprava systému normatívneho financovania vyžadujúca si úpravu zákona o financovaní, ktorú ministerstvo pripraví tak, aby bola účinná už pre rok 2014. V súčasnosti je z uvedených dôvodov potrebné sa v nariadení vlády vrátiť k limitu 90 % na poskytovanie normatívneho príspevku na osobné náklady jednotlivým školám," dodal hovorca rezortu Kaliňák.