Štátni lekári robia aj pre súkromníkov, rezort by to mal riešiť

Štátni lekári, ktorí sa sťažujú na to, že v nemocniciach musia robiť nadčasy, pracujú zároveň na súkromných klinikách alebo majú vlastné ambulancie.

28.01.2013 14:00
lekári, nemocnice Foto:
Na problém nadčasov a nedodržiavanie Zákonníka práce upozornili lekári v žilinskej nemocnici vlani počas prvého spoločného protestu krajín V4, do ktorého sa koncom novembra zapojili zdravotníci z piatich slovenských nemocníc.
debata

Nebýva výnimočné, ak má lekár dva či tri pracovné úväzky. Otázne je, či to nie je na úkor kvality zdravotnej starostlivosti. Unavený a vyťažený lekár nemôže vykonávať svoju prácu dobre. Navyše hrozí podozrenie, že pacientov zo štátnej nemocnice presúva do súkromnej kliniky, kde pracuje. V Poľsku problém viacerých úväzkov považujú za vážny a poisťovňa tam so súkromným zariadením neuzatvorí zmluvu, ak jeho lekári pracujú aj inde.

Vedľajšiu činnosť lekárom umožňuje Zákonník práce a nemocnica im na ňu dáva súhlas. Podľa analytika zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku Tomáša Szalaya má napríklad v bratislavskej Univerzitnej nemocnici súbeh praxí až štvrtina z 1 400 lekárov. Hovorkyňa žilinskej fakultnej nemocnice Mária Koporecová uviedla, že na 228 lekárov ku koncu minulého roka pripadalo 92 vedľajších úväzkov, v Univerzitnej nemocnici v Košiciach na 743 lekárov bolo 119 vedľajších činností. Nemocnice tvrdia, že počet úväzkov ešte nezodpovedá počtu lekárov, vzhľadom na to, že niektorí môžu mať udelených aj viac súhlasov na vedľajšiu činnosť.

„Máme lekárov, ktorí majú aj 4 či 5 úväzkov, čo nie je vhodný stav, touto problematikou sa bude ministerstvo zdravotníctva zaoberať a riešiť ju,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. Bližší termín, kedy by sa tak malo stať, neuviedla.

Predstavitelia Lekárskeho odborového združenia nevidia vážnejší problém v tom, ak má lekár viac úväzkov a dobre si odvedie svoju prácu v nemocnici. „Niekedy to môže byť aj v prospech pacienta. Ak sa dostane do ambulancie, lekár ho môže doriešiť v nemocnici, napríklad v prípade pôrodníkov,“ hovorí šéf LOZ-u Peter Visolajský. Štyri a viac úväzkov však už nepovažujú odborári za dobré. „Veľmi pochybujem o tom, že niektorý lekár má 4 až 5 úväzkov. Ak áno, takto potom to rovno nazvem podvod,“ tvrdí viceprezident odborárskeho združenia Pavel Oravec a dodáva, že tento podľa neho podvod je možný len so súhlasom vedenia.

Lekár, ktorý si neželal uviesť svoje meno, pre Pravdu povedal, že viacúväzková práca môže ísť na úkor kvality zdravotnej starostlivosti. „Ak ma lekár ešte niekde šestinu úväzku, v praxi to znamená že sa o pacienta stará 3 dni, potom ho musí prebrať iný lekár, ktorý ho ani nepoznal,“ tvrdí. Myslí si, že mať viac úväzkov je fenoménom veľkých fakultných a univerzitných nemocníc, v periférnych alebo v menších okresných nemocniciach to už nie je až takým trendom. Keď po skončení školy nastúpil do okresnej nemocnice, nemal čas na to, aby si mohol dovoliť pracovať ešte niekde inde. „Niekedy to bolo aj 20 hospitalizo­vaných pacientov, slúžilo sa 32 hodín, čo v praxi znamenalo, že som v pondelok ráno o siedmej prišiel do prace a odchádzal som o tretej hodine až na ďalší deň,“ hovorí.

Riaditeľ Odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay si myslí, že viac úväzkov môže lekára vyčerpávať. „Nie je to dobrá situácia, hoci je to určitým spôsobom pri súčasnom odmeňovaní určitá finančná náhrada, celkovo sú pracovníci v zdravotníctve znevýhodňovaní už tým, že majú 56-hodinový týždenný pracovný čas,“ dodáva Szalay.

Analytik zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku Tomáš Szalay má na danú problematiku dva pohľady. Na jednej strane si myslí, že povinná lekárska služba prvej pomoci, ktorá núti lekára slúžiť a vzápätí ambulovať vo svojej praxi, môže byť vyčerpávajúca a ohrozuje koncentráciu a výkon lekára. „Lekárov by preto nikto nemal nútiť pracovať viac, ako je primerané, ale tiež by im nemal nikto brániť, ak dobrovoľne chcú pracovať viac,“ hovorí Szalay.

Problémom podľa neho je, ak lekári, ktorí majú úväzok v nemocnici, pracujú popri tom aj vo svojej či spriatelenej súkromnej ambulancii. „Lekár si sám sebe posiela pacientov, a zrejme im v súkromnej ambulancii vyúčtuje nadštandard. Ak majú nemocniční lekári chuť a kapacitu pracovať nad rámec pracovného času, tak nech im to nemocnica umožní v nemocničných ambulanciách,“ dodáva Szalay. Lekári podľa neho môžu ísť pracovať do súkromnej praxe, ale potom by už nemali byť zamestnancami nemocnice. „Napríklad, v Poľsku poisťovňa neuzatvorí zmluvu so súkromným poskytovateľom, pre ktorého by pracoval lekár zamestnaný u iného zmluvného poskytovateľa – nemocnice,“ dodáva.

Lekári si platy zvyšujú aj príplatkami za nadčasy, čo sú pohotovostné služby v nemocnici. Podľa údajov nemocníc si môžu privyrobiť aj 100 percent k svojej mesačnej mzde. Tieto nadčasové služby sú predmetom sporov medzi lekármi a ministerstvom zdravotníctva. Lekári sa postavili proti nadčasovým prácam a odvolávajú sa, že porušujú Zákonník práce. Visolajský dôvodí tým, že aj lekár potrebuje mať rodinný život. Ako vedľajšie úväzky v súkromných klinikách riešia tento problém, to neuviedol. Odkázal nás, aby sme sa obrátili na vedenia nemocníc.

K 31.12.2012 u­delili nemocnice súhlas na inú zárobkovú činnosť

  • Univerzitná nemocnica v Košiciach zo 743 lekárov udelila 119 súhlasov
  • FNsP Žilina z 228 lekárov udelila 92 súhlasov
  • FNsP Banská Bystrica z 341 lekárov udelila 34 súhlasov
  • FNsP Prešov z 339 lekárov udelila 50 súhlasov
  • FNsP Trenčín z 256 lekárov 61 súhlasov

    ZDROJ: Nemocnice

© Autorské práva vyhradené

debata chyba